Želiezovce
maď. Zselíz
mesto
Esterháziovský kaštieľ
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Levice
Región	Tekov
Vodný tok	Hron
Nadmorská výška	137 m n. m.
Súradnice	48°02′55″S 18°39′37″V / 48,048611°S 18,660278°V / 48.048611; 18.660278
Rozloha	56,52 km² (5 652 ha) [1]
Obyvateľstvo	6 645 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	117,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1274
Primátor	Ondrej Juhász[3] (nezávislý)
PSČ	937 01
ŠÚJ	502987
EČV (do r. 2022)	LV
Tel. predvoľba	+421-36
Adresa mestského úradu	Mestský úrad SNP 2 937 01 Želiezovce
E-mailová adresa	mesto@zeliezovce.sk
Telefón	036 / 771 11 22
Fax	036 / 771 30 04
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Želiezovce
Webová stránka: zeliezovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Želiezovčan [4]

Želiezovce (maď. Zselíz)^[5] sú mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji v okrese Levice.

Polohopis

Mesto leží vo východnej časti Podunajskej pahorkatiny, na pravom brehu rieky Hron. Prechádza ním cesta I/76 a železničná trať Štúrovo – Levice. Levice sú vzdialené 24 km severne, Štúrovo 33 km južne, Nové Zámky 47 km západne a Šahy 37 km východne.

Ulice

Mierová, Komenského, Sacherova, Úzka, Nová, Schubertova, Petőfiho, Jilemnického, Slnečná, Kossuthova, Poľná, Hurbanova, Sládkovičova, Agátová, Brezová, Lipová, Rozmarínová, Narcisová, Tulipánová, Nezábudková, Poštová, Hronská, Jókaiho, Zlatnícka, SNP, Štúrova, kpt. Nálepku, Ružová, Adyho, Hviezdoslava, Železničná, Potočná, Vrbová, Školská, Jesenského, Tichá, Pionierska, F. Kráľa, Orgovánová, Cintorínska, Letná, Záhradná, Fučíkova, Dózsova, Nábrežná, Mikulská, Krátka, Gorkého, Rákócziho

Vodné toky

Hron, Vrbovec

Časti mesta

Želiezovce - mesto, Mikula, Svodov, Veľký dvor, Karolína, Rozina, Jarok

Obyvateľstvo

Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 mali Želiezovce 7 186 občanov.

Národnosť z trvalo bývajúceho obyvateľstva:

• slovenská 3 550 (49,40 %)
• maďarská 3 501 (48,72 %)
• česká 23 (0,32 %)
• rómska 21 (0,29 %)
• ukrajinská 4 (0,06 %)
• iná 2 (0,03 %)
• rusínska 1 (0,01 %)
• nezistená 76 (1,06 %)

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba staršieho, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a malou strešnou vežou, z obdobia okolo roku 1332. Neskorogoticky bol upravený v 15. storočí. Neskôr bol upravovaný v roku 1884 a po poškodení počas druhej svetovej vojny v roku 1954, keď postavili kostolnú vežu.^[6] V interiéri sa dochovali gotické nástenné maľby z obdobia okolo roku 1390 a kamenná gotická krstiteľnica. Menza oltára je sekundárne umiestnený rímsky sarkofág z 2. storočia. Fasády kostola sú hladké, členené opornými pilermi. Veža s modernistickým tvaroslovím s pravouhlými rezonančnými otvormi a terčíkom je ukončená stanovou strechou.

• 

  Kostol sv. Jakuba staršieho

• 

  Rímsky sarkofág slúžiaci ako oltár

• 

  Gotické fresky v kostole

• 
• 

• Kaštieľ Eszterháziovcov, jednopodlažná baroková štvorkrídlová stavba s valbovými a manzardovými strechami z roku 1720. Nachádza sa v mestskom parku. Koncom 18. storočia bol klasicisticky upravený. Hlavná fasáda je deväťosová so stredným rizalitom, členená lizénami. Okná sú segmentovo ukončené. Vstup je riešený ako jednoosový portikus s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Interiér je plochostropý.^[7]

• Soví zámoček, klasicistický záhradný pavilón v parku kaštieľa, kde sa na chádza pamätná izba F. Schuberta, ktorý tu žil v rokoch 1818 a 1824. Ide o jednopodlažnú stavbu s prevýšeným stredným krídlom s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda pavilónu je členená pilastrami, s motívom sýrskeho oblúka na prvom podlaží.

• Hrobka Eszterháziovcov, neogotická stavba na polygonálnom pôdoryse pôvodne z roku 1790. Prestavaná bola v druhej polovici 19. storočia. Fasády sú členené opornými piliermi s pultovými strechami, okná majú neogotické ostenia.^[7] Vstup je riešený ako krytá predsieň s lomeným oblúkom.

• 

  Esterháziovský kaštieľ

• 

  Kaštieľ na dobovej fotografii

• 

  Soví zámoček, pamätná izba F. Schuberta

• 

  Busta F. Schuberta

• 

  Hrobka Eszterháziovcov

Pomníky

• Pomník F. Schuberta. Pôvodnú bronzovú bustu zhotovil v roku 1967 sochár Tibor Bártfay. Súčasnú bustu zhotovil Peter Mészáros v roku 2000.

• Pomník M. R. Štefánika

Parky

• Chránený areál Želiezovský park^[8] – anglický park F. Schuberta. Park bol vyhlásený za chránený v roku 1984 a má rozlohu 132 725 m²^[9].
• Park vo Svodove

Školstvo

Základné školy

• Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským
• Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským

Stredné školy - Gymnáziá

• Gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským
• Gymnázium J. A. Komenského s VJM Želiezovce

Materské školy

• Materská škola, SNP 9
• Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským, SNP 9
• Materská škola, SNP 93
• Základná umelecká škola Franza Schuberta
• Spojená škola, Úzka 4, Želiezovce

Šport

OZ MŠK Želiezovce

Futbalisti OZ MŠK Želiezovce dosiahli najväčšie úspechy, keď sa dostali do III. ligy. Na štadióne MŠK v Želiezovciach sa hrali aj priateľské stretnutia so známymi klubmi ako Ferenváros Budapešť, Spartak Trnava.

Osobnosti mesta

Rodáci

• Eduard Sacher (* 1843), syn Franza Sachera, tvorcu známej Sacherovej torty, bol zakladateľom a majiteľom viedenského hotela Sacher.
• Augustín Fischer-Colbrie (* 1863 – † 1925), rímskokatolícky duchovný a košický biskup.
• Ivan Csudai (* 1959), výtvarník, hudobník a vysokoškolský pedagóg
• Jaroslav Spišiak (* 1963), bývalý policajný prezident
• Attila Mokos (* 1964), divadelný a filmový herec, svojho času umelecký šéf Jókaiho divadla v Komárne
• Henrietta Dulaiová, výskumníčka a učiteľka oceánografie na Florida State University^[10], prvá Slovenka na Antarktíde^[11]
• Karla Wursterová (* 1975), slovenská diplomatka a veľvyslankyňa Slovenska v Taliansku, na Malte a v San Maríne
• Richard Nagy (* 1993), reprezentant Slovenska v plávaní. Účastník MS a ME v plávaní. Držiteľ slovenských rekordov na 400, 800 a 1500 voľný spôsob a 400 polohové preteky.

Pôsobili tu

• Franz Schubert (* 1797 – † 1828), významný skladateľ, učiteľ hudby u grófa Esterházyho. Žil tu v rokoch 1818 a 1824.
• Timea Majorová (* 1974), majsterka sveta i Európy vo fitnes v roku 1997.

Partnerské mestá

• Trstená, Slovensko
• Barcs, Maďarsko
• Makov, Maďarsko
• Miercurea Ciuc, Rumunsko

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Želiezovciach

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Krisztina Ilko: Stredoveké nástenné maľby kostola svätého Jakuba staršieho v Želiezovciach, 2018, o. z. Georgius Bubek, Rožňava, ISBN 978-80-972888-1-5.
• Oficiálna stránka mesta