Železná opona - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Železná opona
Disambig.svg O železnej opone v divadle pozri železná opona (divadlo).
Železná opona (čierna línia) v Európe počas studenej vojny:
     NATO
     neutrálne krajiny

Železná opona (angl. Iron Curtain, rus. Железный занавес) bol termín používaný najmä na Západe počas studenej vojny. Vyjadroval imaginárnu hranicu, ktorá rozdelila Európu a pomyselne aj celý svet na dve časti: západný blok vedený Spojenými štátmi a východný blok vedený ZSSR. V terminológii používanej komunistami išlo o dva nezmieriteľné tábory: kapitalistický (alebo imperialistický) a socialistický. Okrem týchto blokov existovali aj neutrálne krajiny alebo krajiny ktoré neboli členmi uvedených dvoch vojenských paktov. Viacero bývalých kolónií sa postupne stalo členmi Hnutie nezúčastnených krajín, ktoré vzniklo v roku 1955 a v roku 1961 deklarovalo, že jeho členské krajiny nie sú súčasťou žiadnych mocenských blokov. V septembri roku 1961 na konferencii v Belehrade, ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené základy hnutia, najmä z iniciatívy Josipa Broza Tita (Juhoslávia). V roku 1964 bolo členmi 46 štátov a na konferencii v roku 1979 v Havane bolo už členov viac ako 100.

V Európe sa nachádzala železná opona na západnej hranici ZSSR, Nemecká demokratická republika (NDR), Česko-Slovenska, Maďarska a Juhoslávie a na južnej hranici Albánska, Juhoslávie a Bulharska. Počas trvania Studenej vojny sa opona posunula na východ, pretože Albánsko a Juhoslávia sa postupne stali menej závislé na Východnom bloku.

Termín použil Joseph Goebbels[1] 23. februára 1945 v reakcii na výsledky krymskej konferencie v časopise Das Reich ako narážku na železnú oponu v divadle: „...a na Európu spadne železná opona“. Do dnešného používania termín uviedol Winston Churchill v máji roku 1945 v liste prezidentovi USA H. Trumanovi na vyjadrenie vznikajúcej všestrannej bariéry medzi obomi blokmi. Všeobecne sa termín začal používať až po Churchillovom fultonskom prejave v marci 1946, v ktorom vyzval na spoluprácu anglosaských národov proti komunizmu.

Fyzicky železnú oponu tvorili ploty s drôtenými prekážkami, signalizáciou a kontrolným pásmom, ktoré sa objavili v ZSSR koncom 40. rokov minulého storočia, pričom sa inšpirovali strážením nacistických koncentračných a vlastných táborov. Do konca 50. rokov bolo na hranici ZSSR „zadrôtovaných“ takmer 12 tisíc kilometrov, v ostatných štátoch východného bloku asi 6 tisíc kilometrov a v Československu bezmála 750 kilometrov.[2] Pre porovnanie dĺžka limes Romanus bola približne 3 000 km.

Zmyslom existencie železnej opony, ktorú na svojich hraniciach a území vybudovali krajiny Východného bloku bolo predovšetkým zabrániť voľnému pohybu svojich obyvateľov, najmä z obavy pred emigráciou na Západ. Napriek propagande o potrebnosti ž. opony kvôli hrozbe (vojenského) ohrozenia "tábora socializmu" zo Západu[3] bola vnímaná ako symbol neslobody obyvateľov Východného bloku. V tomto zmysle ju prezentovali napríklad 26. júna 1961 John F. Kennedy v Berlíne v prejave Ich bin ein Berliner a 12. júna 1987 Ronald Reagan: "Tear down this wall!". Ako sa ukázalo po páde komunizmu v Európe (revolúcie roku 1989 vo východnej Európe) takto oponu vnímali aj samotní obyvatelia. V bývalom Československu strhli železnú oponu ako prví Bratislavčania[4]. Vyše 150-tisícový sprievod sa prešiel už v nedeľu 10. decembra 1989 po vtedy ešte prísne stráženej štátnej hranici s Rakúskom do blízkeho Hainburgu aby sa pozreli[5] na Devín z druhej strany.

Železná opona v ČSSR

Zachovaná časť železnej opony pri Čížove
Zvyšky plota, Bratislava, mestská časť Devínska Nová Ves
Zarastajúci priesek v blízkosti hraníc s Rakúskom, leto 2003

V roku 1948 komunistická moc v Československu uzavrela hranice, pričom zastavila vydávanie pasov a víz. Do roku 1953 nebolo možné súkromne cestovať do zahraničia, dokonca ani do komunistických krajín.[6] Železná opona sa na česko-slovenskej západnej hranici začala vytvárať prakticky už od roku 1948, ale skutočne nepriechodnou sa stala až v rokoch 1952 a 1953, aj ako reakcia na neustávajúce úteky cez hranicu. V rokoch 1952 až 1966 sa už železná opona tiahla od styku československej hranice s NDR a Poľskom až po Komárno (dunajský úsek strážila Dunajská pohraničná stráž).

V apríli 1966 bola zrušená vojsková ochrana hranice s NDR a dĺžka železnej opony v Česko-Slovensku bola potom až do jej likvidácie 926 kilometrov (tzv. západná hranica s NSR a Rakúskom)[7]. V NDR prebehlo budovanie železnej opony o niečo neskôr, poslednou fázou v roku 1961 bola výstavba Berlínskeho múru, ktorý rozdelil mesto Berlín na dve časti.

Dobudovanie železnej opony podmienilo zmeny v cestovnom ruchu. Organizované zájazdy do komunistických krajín boli povolené až v roku 1956. Zájazdy do západných krajín boli zriedkavé a organizovali ich takmer výhradne pre podniky rezortných ministerstiev. Do roku 1965 platil zákon o cestovných dokladoch, ktorý ustanovoval, že na vydanie cestovného pasu nemá občan právny nárok. Výjazd do zahraničia bol možný len vtedy, ak bola k pasu pre jednotlivú cestu vydaná výjazdná doložka. Keďže československá mena nebola voľne zameniteľná, tak bolo nutné požiadať Štátnu banku československú o prídel devíz, na ktorý nebol právny nárok. O výjazdnú (vycestovacia) doložku bolo možné žiadať na pasovom oddelení a len s potvrdeným devízovým prísľubom.[6]

Zakázané, hraničné a pohraničné pásmo

V apríli 1950 bolo v prihraničnom území (kde pôsobila Pohraničná stráž) vyhlásené hraničné pásmo. Vonkajšiu hranicu tvorila hraničná čiara, vnútorná hranica vedúca pozdĺž najpoužívanejších ciest bola označená výstražnými tabuľkami. Vstup do tohto hraničného pásma bol možný len na povolenie. Od zotmenia do svitania v ňom bol zákaz pohybu mimo verejné komunikácie. V roku 1951 boli viaceré pohraničné okresy vyhlásené za pohraničné územie. Toto pohraničné územie sa delilo na tri pásma: zakázané (najbližšie k hraničnej čiare), hraničné a pohraničné.

Zakázané pásmo siahalo asi 2 kilometre od štátnej hranice. Jeho hranicu určoval veliteľ Pohraničnej stráže (ďalej PS) a vyhlasoval ho okresný národný výbor. Toto pásmo bolo vysídlené, pohyb v ňom bol povolený len príslušníkom PS. Vstup iných osôb povoľoval veliteľ jednotky PS a bol možný len v sprievode príslušníka PS.

Hraničné pásmo tiež určoval veliteľ PS a vyhlasoval okresný národný výbor. Jeho vnútorná hranica miestami siahala až 12 – 15 km do vnútrozemia. Vstup do tohto pásma bol len na zvláštne povolenie a povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt, ktoré vydával oddiel Štátnej bezpečnosti v príslušnom pohraničnom okrese. Osoby, ktoré mali povolenie sa zdržiavať v hraničnom pásme, sa nesmeli od zotmenia do svitania pohybovať mimo verejné cesty a železnice. Do hĺbky asi 8 km od hranice boli z komunikácií odstránené všetky orientačné tabule. Z hraničného pásma boli vysťahovaní „nespoľahliví“ obyvatelia. O ich „spoľahlivosti“ rozhodovala komisia príslušného národného výboru. Komisie boli v priamom kontakte so zástupcami PS. Všetky budovy v zakázanom pásme, ktoré nemali prejsť pod správu Ministerstva vnútra alebo Ministerstva národnej obrany, boli určené na demoláciu. Demolačné práce boli skončené koncom 50. rokov.

V pohraničnom pásme neboli zvláštne obmedzenia pre obyvateľstvo. Toto územie bolo stanovené ako operačný priestor Pohraničnej stráže.

Hĺbka zakázaného a hraničného pásma stanovená začiatkom 50. rokov prestala byť postupne hospodársky únosná. Už v polovici 50. rokov sa robili určité čiastočné úpravy pásiem. Tie vyvrcholili v roku 1964 zrušením zakázaného pásma a zúžením hraničného pásma, ktoré bolo ponechané v rozsahu asi 1 – 3 km od hranice. Aj keď bolo zrušené hraničné pásmo vo svoje pôvodnej hĺbke, operačný priestor PS bol väčší. Taktici PS stanovili tzv. „pásmo prístupov“, ktoré siahalo do rôznej hĺbky pohraničných okresov.

Režim v hraničnom pásme

Vstup do hraničného pásma (za zátarasy) bol vstup povolený len držiteľom priepustky. Tie sa vydávali na plnenie pracovných úloh v hraničnom pásme a vydávali ich oddelenia Verejnej bezpečnosti. V hraničnom pásme sa nesmelo bývať, zdržiavať sa v ňom od zotmenia do svitania a mohli tu byť stavby slúžiace bezpečnosti a hospodárstvu. Vstup za trasu ŽTZ mali povolený len preverení pracovníci, ktorí tam plnili pracovné úlohy pod dohľadom príslušníkov PS. Bez dohľadu sa tam smeli pohybovať iba osoby menovite schválené veliteľom brigády PS.

K menším zmenám došlo v rokoch 1975 – 1980 po stanovení nových trás signálnych stien. V ňom sa pohybovali kontrolné hliadky, ktoré robili prieskum, kontrolovali vozidlá, vlaky, autobusy a osoby. Službu tu vykonávali aj tzv. pátrači PS[8].

V druhej polovici 80. rokov sa upustilo od stráženia pracovníkov, ktorí pracovali za zátarasami. Rozhodnutie bolo zdôvodnené nízkym početným stavom pohraničných rôt, častými dezerciami príslušníkov PS a ako reakcia na zastrelenie Johanna Dicka na nemeckom území. Vtedy sa zmenila koncepcia ostrahy hraníc, ktorej cieľom bolo zamedziť vstupu pohraničníkov za zátarasy[7].

Väčšina dedín v zakázanom a hraničnom pásme bola postupne vysídlená. S vysídľovaním sa na Slovensku začalo na jeseň 1951 na 80-kilometrovom úseku hranice s Rakúskom. Do jari 1952 vysídlili 170 rodín (488 osôb) a v druhej etape – do konca roku 1952 – vysťahovali ďalších asi 250 rodín[2], väčšinou na stredné a východné Slovensko. V rokoch 1953 až 1959 boli zničené aj všetky stojace opustené stavby, aby nemohli utečencom cez hranicu poskytovať úkryt (napríklad osada v Pečnianskom lese v Petržalke[9]).

Zátarasy a ploty

Hraničné pásmo bolo prísne strážené príslušníkmi Pohraničnej stráže, ktorí v ňom budovali a udržiavali takzvané „ženijné technické zátarasy“. Charakteristickou súčasťou „zátarasy“ bol ostnatý plot. Ploty boli v skutočnosti dva až štyri. Prvý (zo slovenskej tzv. tylovej strany[10]), ktorý bol asi dva metre vysoký, tvoril plot z ostnatých drôtov, ktorej účelom bolo zabrániť alebo skomplikovať prístup. Ďalší plot v tvare písmena T, vysoký 2,5 až 3 metre, bol signálny s elektrickým napätím najprv 12 alebo 24 voltov a v období roku 1953 až 1963 pod vysokým napätím 2000[11] až 6000[12] voltov[13]. Posledný plot slúžil ako zábrana pre zver, aby smerom od hranice nemohla preniknúť k elektrickému plotu. Medzi plotmi sa často nachádzalo zorané pásmo o šírke cca 20 m, nazývané kontrolný pás[12], v ktorom bolo možné ľahko nájsť stopy prípadného „narušiteľa“ a miesto, kde prekonal prvý plot. Na niektorých úsekoch bola po roku 1970 ešte štvrtá stena, ktorá mala zabrániť prejazdu ťažkým vozidlám.

Okolo roku 1970 boli po celej dĺžke štátnej hranice nainštalované infračervené reflektory s dosahom až do dvoch kilometrov, ktoré umožňovali, aby vojak na strážnej veži (pozorovateľni) mohol terén sledovať infračerveným ďalekohľadom a videl krajinu aj v noci.[14] V 70. rokoch pribudli aj otrasové infračervené senzory, ktoré hlásili pohyb automaticky. Pozdĺž celých hraníc navyše viedla (zvyčajne vo vzdialenosti menej ako jeden kilometer) asfaltová komunikácia, ktorá pohraničníkom uľahčovala výjazd k miestu zásahu.

Tento systém plotov nestál priamo na hranici, ale v dostatočnej vzdialenosti od nej, aby aj v prípade jeho prekonania stihli pohraničníci „narušiteľa“ chytiť skôr, než sa dostal za skutočnú hranicu.

Okrem elektrického plotu a psov patrili medzi najnehumánnejšie spôsoby tzv. „ochrany hraníc“[12] mínové polia (v období rokov 1952 až 1958[15]), nástražné výbušné systémy vyrábané pohraničníkmi podľa podaných zlepšovacích návrhov.[12] Až v osemdesiatych rokoch 20. storočia boli z hraničného pásma ČSSR odstránené posledné mínové polia, ktoré boli len v niektorých oblastiach (napríklad míny PP Mi-Ba, PP Mi-D a PP Mi.)

Incidenty na hraniciach a ich dôsledky

Za hranicou pohraničníci oficiálne zasiahnuť nemohli, pretože by išlo o narušenie územia cudzieho štátu. Neoficiálne tu však často intervencie boli, lebo vojaci boli motivovaní tým, že ak „dopadnú" „narušiteľa“, môžu byť odmenení dovolenkou, povýšením, prípadne udelením vyznamenania. Naopak ak ho nedopadli, mohlo to mať pre ich ďalšiu kariéru osudné následky. Medzinárodné problémy vyplývajúce z incidentov spojených so zásahmi mimo štátneho územia (pozri prípad Johanna Dicka[16]) ČSSR viedli k ich postupnému zákazu.

To, že plot je pod elektrickým napätím, ktoré utečenca zabije pri dotyku, nevedeli ani obyvatelia v jeho blízkosti.[11] Medzinárodné sťažnosti viedli k tomu, že v roku 1965 bolo vysoké napätie z plota odstránené. Išlo aj o jeden z dôsledkov „Chruščovovho odmäku“, čo je neoficiálny názov obdobia v histórii ZSSR po smrti Stalina (1953) do roku 1960, v ktorom sa Chruščov snažil o uvoľňovanie napätia[17].

V roku 1968 došlo k uvoľneniu hraníc. Prakticky otvorené hranice uľahčili ďalšiu vlnu povojnovej emigrácie po invázii vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. V rokoch 1968 až 1971 opustilo Česko-Slovensko asi 74 000 utečencov. Toto uvoľnenie hraníc bolo však krátke a po ňom sa najmä zlepšovalo technické vybavenie. Už od roku 1966 bolo namiesto vysokého napätia v plote nízke a táto „signálna línia“ (signálka, ako ju volali pohraničníci) reagovala na dotyk (skrat alebo uzemnenie) a tak upozorňovala okamžite už na pokus o prestrihnutie alebo podlezenie plota. Navyše sa ďalej rozrástla sieť pozorovacích veží až ich celkový počet dosiahol 314. Po incidente, keď vodič autožeriavu prerazil hraničnú závoru v Českých Veleniciach a dostal sa tak do Rakúska, boli značne zosilnené aj závory.

„Narušitelia“, utečenci a úteky

Komunistický režim v ČSSR nazýval utečencov „narušiteľmi“. Prvýkrát sa trestný čin s názvom Neoprávnené opustenie územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu objavil v zákone na ochranu ľudovodemokratickej republiky z roku 1948[18]. Občania, ktorí utekali (alebo sa o to pokúsili) sa tým oficiálne stávali „narušiteľmi hraníc“, ktorí „opustili republiku“.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Opustenie republiky

Najvšeobecnejší z dôvodov útekov bol samotný komunistický režim, policajný štát, neexistujúca názorová, náboženská a politická sloboda vo všetkých sférach života spoločnosti. Utečenec je osoba, ktorá nedobrovoľne odchádza zo svojej rodnej krajiny. V tomto zmysle všetci odišli nedobrovoľne, pretože okrem malých výnimiek, sa z Česko-Slovenska nedalo vysťahovať legálne len z dôvodu, že sa chcete odsťahovať. Verejnosťou boli utečenci najčastejšie nazývaní emigranti alebo vysťahovalci. Zriedkavo a najmä v češtine sa používalo exulanti (tí, ktorí odišli nedobrovoľne alebo s úmyslom návratu). Aj v oficiálnych médiách sa písalo a hovorilo o dotyčnom, že „ušiel“ (za hranice alebo z republiky) a hovorovo a slangovo aj, že „vzal roha“ alebo „zdrhol“. Cieľové krajiny prijímali utečencov z ČSSR s porozumením a umožňovali im získať (politický) azyl aj občianstvo.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vysťahovalectvo

Obyčajní obyvatelia Česko-Slovenska nemohli odísť ba ani vycestovať na Západ bez problémov. Zásadnou prekážkou bolo získanie cestovnej doložky a devízového prísľubu.

Ľudia z Česko-Slovenska utekali najrôznejším spôsobmi: počas dovolenky v Juhoslávii, prerazením železnej závory automobilom, na gumovom člne z pobrežia Warnemünde, preletom hranice balónom naplneným propán-butánovou zmesou, preplávaním Dunaja, Moravy alebo Dyje, prípadne použitím potápačského výstroja. Dvaja muži prekonali Železnú oponu na vozíku zavesenom na drôtoch diaľkového elektrického vedenia. Iní zas prekonali štátnu hranicu na koňoch.[14] Nie všetkým sa útek podaril...

Pohraničná stráž (PS) a jej pomocníci

Pozri aj článok Pohraničná stráž

Pohraničná stráž bola ozbrojená (vojenská) zložka, ktorá zo zákona o ochrane štátnych hraníc mala na starosti ochranu a kontrolu štátnej hranice. Jej príslušníci boli špeciálne vyberaní a školení, pretože zasahovali proti „narušiteľom“ (štátnej hranice) ostrými zbraňami a pretože službou v PS získali vedomosť a možnosť ako „opustiť republiku“ a preto mali mať predovšetkým pozitívny vzťah ku komunistickému Česko-Slovensku.

Pohraničná stráž používala špeciálne vycvičené služobné psy (československý vlčiak, nemecký ovčiak), ktoré boli cvičené tak, aby dokázali samostatne zadržať „narušiteľa“ (SUP – samostatne útočiace psy). Na stráženie hraníc ich začali využívať na prelome 60. a 70. rokov.[10]

Zvláštnosťou bola aj Dunajská pohraničná stráž, ktorá bola vybavená člnmi.

Ďalšou zvláštnosťou v poslednom desaťročí pred pádom železnej opony bolo využívanie nasadenia tajne hliadkujúcich príslušníkov - tzv. pátračov. Tento vojak základnej služby mohol a bol oblečený v civile, za čo dostával mesačne príplatok približne 120,-Kčs k žoldu[19]. Pátrači boli ozbrojení pištoľou ukrytou v podpažnom puzdre, slzným plynom (kaser), putami, rádiostanicou, prípadne tzv. „pojítkom“.

Pomocník pohraničnej stráže

Najjednoduchšia a najúčinnejšia ochrana socialistických hraníc spočívala v sledovaní a udávaní tých, ktorí sa chystali alebo pripravovali hranice "prekročiť". Preto sa vedenie štátu, KSČ ale predovšetkým Štb snažila zapojiť do „ochrany hraníc“ aj obyvateľstvo. Pomocník pohraničnej stráže (PPS) bol preverený civil, ktorý mal na ruke pásku a práva ako pomocník VB. Jeho odmena sa v rokoch 1979 – 1989 pohybovala od 100 do 1000 korún za prípad, najčastejšie to bolo 200 korún za „dolapenie narušiteľa“. V roku 1976 bolo v rámci slovenskej 11. brigády s veliteľstvom v Bratislave registrovaných spolu 1412 príslušníkov PPS. Ako kádrová záloha slúžila mládežnícka organizácia Mladí pomocníci PS, ktorými boli zväčša deti alebo príbuzní pomocníkov PS. Členom sa mohol stať občan starší ako 15 rokov a mladší ako 21 rokov. Pri jednotkách PS sa tvorili aj pionierske oddiely Mladých strážcov hranice. Za aktívnu činnosť mohli byť odmenení vecnou odmenou alebo vyznamenaním. Mali si všímať ľudí s ruksakmi, mapami či kompasom v ruke. 64-ročný dôchodca opisuje pre Denník N ako v roku 1970 ako 12 ročný udal hnedovlasého muža s ruksakom, z ktorého sa vykľul Poliak, čo mal namierené do Rakúska.[20]

Do ochrany hraníc formou zapojenia viacerých pracovníkov boli motivované aj podniky a obce. Napríklad Matador v Petržalke získal titul Vzorný pohraničný závod v roku 1973. V roku 1989 získala titul Vzorná pohraničná obec napríklad obec Novoť, pokiaľ iné obce o tento titul ešte len súťažili. Medzi všetkými „pomocníkmi“ boli viacerí zároveň informátormi ŠtB a preto za trestný čin neoprávneného opustenia územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu alebo už za jeho úmysel boli viacerí odsúdení ešte skôr, než sa dostali k hraniciam. O efektivite celého systému svedčia nízke počty osôb, ktoré sa pokúsili a ktorým sa podarilo nelegálne prekročiť hranice.

Otvorenie železnej opony

Pád železnej opony, umožnený pokračujúcim oslabovaním Sovietskeho zväzu, sa začal uvoľnením hraníc v Maďarsku v lete 1989. V apríli 1989 rozhodla maďarská vláda o vypnutí napätia na svojej časti pohraničného plota s Rakúskom dlhého 240 km. V nasledovných mesiacoch sa začalo s odstraňovaním plota. 27. júna 1989 minister zahraničných vecí Maďarskej republiky Gyula Horn a jeho rakúsky náprotivok Alois Mock spoločne symbolicky prestrihli plot na hraničnom priechode v Šoproni. 11. septembra 1989[21] potom Maďarsko oficiálne na základe medzinárodného dohovoru otvorilo hranice do Rakúska, keď vypovedalo bilaterálnu dohodu s NDR o vracaní jej občanov zo svojho územia. Občania NDR cez MĽR a Rakúsko sa snažili prechádzať do NSR. [22]

Berlínsky múr padol 9. novembra 1989, česko-slovenskú železnú oponu začali rúcať na česko-slovensko-rakúskych hraniciach od 11. decembra 1989. Rozkazom ministra vnútra ČSSR č. 24 zo dňa 12. 2. 1990 bol zrušený politický aparát na Hlavnej správe Pohraničnej stráže a Ochrany štátnych hraníc na všetkých stupňoch. Dňom 31. 12. 1990 bola zrušená 11. brigáda Pohraničnej stráže. K tomuto dňu sa uzavrela kapitola dejín 11. pohraničnej brigády Bratislava, ktorá strážila slovensko-rakúsky úsek hranice od roku 1951 do roku 1990.[14]

Po 1. februári 1990 bolo Opustenie republiky zmenené na trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice, ktorého podstata spočívala v prekročení štátnej hranice za použitia násilia alebo pod hrozbu bezprostredného násilia. [23] Dovtedy uložené tresty boli zákonom o súdnej rehabilitácii z roku 1990 zahladené. [24] ÚPN hovorí o "rehabilitovaní".[25]

Dnes železnú oponu zväčša pripomína len kedysi pravidelne oraný pás s občasnými zvyškami kolov alebo drôtov – vďaka používaniu herbicídov zabraňujúcich rastu burín a strhávaniu pôdy je sukcesia na týchto pásoch pomalá a mnohokrát tu ani po 15 rokoch nerastú žiadne stromy – „pásmo smrti“ existuje dnes len pre rastliny.

Obete železnej opony

Česko-slovenská železná opona za sebou nechala počas rokov 1948 – 1989 celý rad obetí. Civilistov bolo 450,[26] nie vždy išlo pritom o „narušiteľa“, (napr. Johann Dick bol turista) alebo nešťastnú náhodu. Pohraničníkov pri výkone služby zomrelo celkom 654, z toho väčšina nehodou, samovraždou či zastrelením kolegom.[26] Pri prestrelke s utečencami zomrelo 10 z nich.[26] Z analýzy 266 usmrtených osôb na hraniciach v rokoch 1948 a 1989 vyplýva že má zmysel deliť režim na hranici na štyri obdobia: 1948-1950, 1951-1965, 1966-1971 a 1972-1989 (v roku 1951 vznikla Pohraničná stráž, v roku 1966 PS prešla pod ministerstvo národnej obrany a bolo odpojené vysoké napätia v drôtených zátarasách, v roku 1972 sa PS presunula pod Federálne ministerstvo vnútra). Napríklad v období 1951 až 1965 zomrelo zásahom el. prúdom až 95 ľudí z analyzovaných 266, pokiaľ v ostatných obdobiach len jeden.[27]

Medzi obeťami boli okrem česko-slovenských občanov aj občania ďalších krajín východného bloku. Utečenci z NDR sa často (mylne) domnievali, že česko-slovenská časť železnej opony je slabšie zabezpečená než tá medzi NDR a Západným Nemeckom (NSR). Významný počet „narušiteľov“ bol tiež z Poľska[13], pretože vďaka geopolitickému rozloženiu nemali priame hranice so Západom (okrem námornej). Ďalej išlo o občanov Rakúska a Nemecka. V rokoch 19481989 bolo napríklad pri prechode česko-slovenských hraníc s Rakúskom a NSR usmrtených celkom 14 občanov Rakúska, čo je 5 % všetkých osôb usmrtených na česko-slovenskej štátnej hranici v tomto období. Prechody v smere do Česko-Slovenska tvorili asi 18 % všetkých prechodov hranice[28].

K takýmto narušeniam česko-slovenskej hranice patrí tiež výnimočný prípad západonemeckého občana Thomasa Dauscha, ktorý na pokus o násilné prekročenie hranice smerom do Česko-Slovenska použil osobný automobil, ale veľmi pravdepodobne bolo jeho cieľom spáchať samovraždu – vo veľkej rýchlosti narazil do masívneho protitankového ježka a potom čelne narazil do odolnej železobetónovej závory[29].

Posledným česko-slovenským občanom, ktorý bol usmrtený pri pokuse o prienik cez železnú oponu, bol Ladislav Malina. 14. apríla 1985 sa vo dvojici s Richardom Dastychom pokúsili prekonať zátarasy na Znojemsku, boli však odhalení hliadkou pohraničníkov a Ladislav Malina sa v strachu pred zatknutím zastrelil[30]. Po 14. apríli 1985 boli až do pádu železnej opony obeťami len občania NDR.

18 ročný Hartmut Tautz z NDR sa rozhodol 8. augusta 1986 prekročiť hranicu v Petržalke, v mestskej časti Kopčany, odkiaľ z nadjazdu už zreteľne videl rakúsku obec Kittsee. Len 22 metrov od hranice ho po tom, čo jeho pohyb zaznamenala signálna stena, strhli dva voľne vypustené pohraničnícke psy, ktoré mu spôsobili viaceré vážne zranenia, ktoré však neboli smrteľné. Lekárska správa z roku 1986 hovorí, že ak by dostal včas lekársku pomoc, ešte mohol žiť. Po nežnej revolúcii sa hodnotil zákrok pohraničníkov ako neprimeraný, Tautzovi neposkytli primeranú prvú pomoc a jeho smrť bola zbytočná. Zmenila sa aj legislatíva ale do roku 2017 neboli vinníci potrestaní a pozostalí odškodnení. Po 31 rokoch, v marci 2017, bol práve prípad Tautza prvý, v ktorom bola najprv obeť železnej opony rehabilitovaná a konanie pohraničnej stráže súd označil za nezákonné. Následne Slovensko odškodnilo Tautzovu rodinu sumou 3 300 eur, čo sa v krajinách bývalého východného bloku stalo vôbec po prvý raz. V auguste 2016 Tautzovi odhalili pamätnú tabuľu pri ceste, ktorá spája Kopčany s Kittsee.[10][31]

Poslednou osobou usmrtenou na česko-slovenskej časti železnej opony bol podľa vyšetrovania českého Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu osemročný chlapec Kevin Strecker z NDR. 15. mája 1989 zahynul na hraničnom priechode Strážný na česko-slovensko-západonemeckej hranici, keď sa jeho matka spolu s ďalšími jeho tromi súrodencami a svojím druhom pokúsili preraziť signálnu závoru na osobnom automobile Volga 24, pričom došlo k odtrhnutiu strechy auta a následnej smrti chlapca a ďalším ťažkým zraneniam účastníkov[32]. Pritom takmer identický prípad násilného prejazdu hraničného prechodu sa odohral tri týždne predtým na hraničnom priechode Petržalka-Berg, kedy sa dvaja východonemeckí občania pokúsili o prejazd colnicou na osobnom automobile Lada 1600 a 22-ročný Peter Ralph Saurien pri nehode zomrel. Auto zotrvačnosťou došlo až na rakúsku stranu a druhému utečencovi rakúska strana neskôr umožnila vysťahovať sa do Západného Berlína[33]. O dva mesiace už mali občania NDR možnosť vycestovať na Západ cez Maďarsko.

Ľubomír Morbacher, dnes už bývalý zamestnanec ÚPN, spísal za ÚPN v roku 2008 svoje podanie, nielen o zabitých vysokým napätím, ale aj o zastrelených či roztrhaných psami, žiadal Generálnu prokuratúru, aby zločiny vyšetrovala ako zločiny proti ľudskosti. Znamenalo by to, že nie sú premlčané. Prokuratúra jednotlivé vraždy rozdelila ako „obyčajné“ viacerým radovým vyšetrovateľom. Tí stíhania zastavili, lebo vraj nedošlo k trestnému činu, keďže podľa ich názoru sa tieto zločiny diali v súlade s vtedajšími zákonmi.[11] Podľa ÚPN bolo na slovensko-rakúskom úseku hranice takto usmrtených 44 osôb.[34]

Štatistika obetí železnej opony v Česko-Slovensku

Počty obetí železnej opony podľa výskumu českého Úřadu dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu[35]. Pri pokuse o prechod česko-slovenských hraníc so NSR a Rakúskom v rokoch 1948 – 1989 bolo na strane „narušiteľov“ štátnej hranice[35]:

  • zastrelených 145 osôb
  • usmrtených elektrinou 96 osôb
  • utopených 11 osôb (ďalších 50 osôb bolo nájdených utopených v pohraničných riekach)
  • z obavy pred zatknutím spáchalo samovraždu 16 osôb
  • v dôsledku zostrelenia, zrážky s vojenským lietadlom alebo havárie zahynulo 5 osôb
  • v automobiloch havarovaných o pohraničné zátarasy zomrelo 5 osôb
  • mínami v ženijnom zátarase boli usmrtené 2 osoby
  • na zlyhanie organizmu tesne po zatknutí zomrela 1 osoba
  • na následky zranení spôsobených služobnými psami zomrela 1 osoba (Hartmut Tautz v Petržalke)[10][31]

Celkovo v rokoch 1948 – 1989 pri pokusoch o prekročenie hranice na Západ zahynulo najmenej 282 „narušiteľov“ štátnej hranice.[35] Ústav pamäti národa podrobne zdokumentoval prípady usmrtenia 42 (respektívne 44) osôb pri pokuse o prechod hranice na jej časti na území Slovenska v období rokov 1948 – 1989.[36][34]

Na strane ochrany štátnej hranice zomrelo v rokoch 1948 – 1989 najmenej 584 príslušníkov pohraničnej stráže či ZNB[35]:

  • narušiteľmi“ štátnej hranice bolo usmrtených 11 osôb
  • samovraždu spáchalo 185 osôb
  • na následky nehôd a úrazov zomrelo 243 osôb
  • na následky postrelenia zomrelo 39 osôb
  • v súvislosti s manipuláciou so ženijnými prostriedkami ostrahy hranice (po úraze elektrickým prúdom, po výbuchu míny, granátu a trhaviny) zomrelo 47 osôb

Ďalšie „opony“

Známou oponou je Veľký čínsky múr, ktorý mal ochraňovať Čínu pred nájazdmi Mongolov. Európska železná opona nebola jedinou svojho druhu svojho času. Profesor Reece Jones z Havajskej univerzity v USA narátal 11 ďalších. Od pádu Berlínskeho múru však už 40 štátov postavilo ďalších 64 nových bariér na hraniciach so svojimi susedmi.

  • Bambusová opona, obdoba železnej opony vo východnej Ázii
  • Kaktusová opona stromov vysadených na jeseň 1961 kubánskou armádou na Castrov rozkaz, 8 míľ (13 km) dlhá bariéra kaktusov pozdĺž severovýchodného plota oddeľujúceho americkú základňu v provincii Guantánamo, o niečo neskôr doplnená americkými a kubánskymi mínovými poľami v „zemi nikoho
  • Ľadová opona – toto označenie bolo niekedy používané pre hranicu medzi USA a ZSSR v Beringovom prielive.
  • marockého opevnenia (2 500 km)
  • plot na hraniciach Spojených štátov s Mexikom (3 145 km)
  • plot-múr, ktorý oddeľuje Izrael od Západného brehu Jordánu (703 km)
  • "bezpečnostné stavby", ktorými sa Uzbekistan oddelil už od troch svojich susedov
  • maďarský pohraničný plot (proti migrantom 175 km). Budovaný v roku 2015 na hraniciach so Srbskom a Chorvátskom

Referencie

  1. „železná opona“. In: Oxfordský slovník světových dějin. Preklad Stanislav Bendl et al. Vyd. 1. Praha : Academia, 2005. 679 s. ISBN 80-200-1054-8. S. 678.
  2. a b Vladimír Jancura: Sme naozaj na prahu renesancie železnej opony?, Pravda, 07.10.2015, online
  3. Milan Vyterna: Něco málo k agresivním plánům Sovětského svazu. eportal.parlamentnilisty.cz, 14.1.2015
  4. Vladimír Jancura: Slováci strhli železnú oponu na nedeľnom výlete, Pravda.sk, 13.12.2009. Online
  5. Fotografie "Nežná revolúcia 1989 v retrospektíve", 16. novembra 2012 Zdroj: TASR/Vladimír Benko. Online
  6. a b ZAJAC, Peter. Socializmus: realita namiesto mýtov (ekniha) . buraniemytov.sk, . Dostupné online.
  7. a b M. Pulec: Organizace a činnost ozbrojených pohraničních složek - Seznamy osob usmrcených na státních hranicích 1945–1989
  8. Peter Mikšík: Pátrači Pohraničnej stráže, 2. JÚL 2015, blog na DennikN, Online
  9. Hraničné pásmo
  10. a b c d RADOSLAV, Krčmárik. Sen o slobode roztrhali psy . Pravda.sk, 2021-08-10, . Dostupné online.
  11. a b c Monika Toldová: Česi vyšetrujú expremiéra Štrougala. My mŕtvym z hranice odkazujeme, že nemali utekať, Denník N, 9.3.2015
  12. a b c d Pohraničná stráž a ochrana štátnych hraníc, UPN
  13. a b Poľsko vyšetruje niekdajšieho premiéra komunistickej ČSSR Štrougala. Pravda.sk (SITA), 2017-02-21. Dostupné online .
  14. a b c R.F.K. : Železná opona, retromania.sk, 11 september 2013
  15. Peter Mikšík: Mínové polia na československej hranici, 14. AUGUST 2015, blog na DennikN, Online
  16. Peter Mikšík: Pred 29 rokmi pohraničníci zastrelili Johanna Dicka, 18. SEPTEMBER 2015, blog na DennikN, Online
  17. Chruščovov politický koniec nadišiel tri roky pred faktickým,  sme.sk, 3. 7. 1996, ČTK, Online
  18. Peter Mikšík: Opustenie republiky, 9. SEPTEMBER 2015, blog na DennikN, Online
  19. MIKŠÍK, Peter. Pátrači Pohraničnej stráže . Denník N, 2015-07-02, . Dostupné online.
  20. BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Utečencov za železnú oponu udávali aj deti. Komunisti ich odmeňovali peniazmi či hodinkami, najlepší šli na Kubu . Denník N, 2022-11-17, . Dostupné online.
  21. 25 Jahre Mauerfall: 11. September 1989: Ungarn öffnet die Grenze | BR.de. Bayerischer Rundfunk, 2014-09-11. Dostupné online . (po nemecky)
  22. ŠALKOVIČ, Peter. Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 - 1989 . www.upn.gov.sk, cit. 2016-12-01. Dostupné online.
  23. Zbierka zákonov|rok=1989|zákon=159|text=Článek 1, odstavec 2 zákona ze dne 13. prosince 1989, č. 159/1989 Sb., kterým se mění a doplňuje trestní zákon, zákon o přečinech a trestní řád|kotva=cl1-2
  24. Zákon č. 119 z 23. apríla 1990 o súdnej rehabilitácii
  25. ÚPN zverejnil databázu odsúdených podľa §§109 a 110 - Ústav pamäti národa online. www.upn.gov.sk, cit. 2018-07-02. Dostupné online.
  26. a b c NAVARA, Luděk; ALBRECHT, Josef. Abeceda komunismu. Brno : HOST, 2010. 235 s. ISBN 978-80-7294-340-1. Kapitola H, s. 75.
  27. MAŠKOVÁ, Tereza; RIPKA, Vojtěch. Železná opona v Československu. Usmrcení na československých státních hranicích v letech 1948–1989 online. zelezna-opona.cz, cit. 2018-08-23. Dostupné online.
  28. PULEC, Martin: Organizace a činnost ozbrojených pohraničních složek: Seznamy osob usmrcených na státních hranicích 1945–1989. ÚDV, Praha 2006
  29. Thomas Dausch – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů
  30. Ladislav Malina – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů
  31. a b GYARFÁŠOVÁ, Soňa. Slovenský súd rehabilitoval obeť, ktorú pred 30 rokmi roztrhali psy na hranici online. Denník N, 2017-03-13, cit. 2021-08-10. Dostupné online.
  32. Kevin Strecker – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů
  33. Saurien, Peter Ralph – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů
  34. a b Osoby usmrtené na slovensko-rakúskom úseku hranice ČSR/ČSSR v rokoch 1948 až 1989 a zodpovedné osoby v hierarchickej postupnosti
  35. a b c d ÚDV: Oběti komunistického režimu
  36. Zločiny proti ľudskosti na československej hranici so západom v rokoch 1948 - 1989 online. Ústav pamäti národa, cit. 2021-08-10. Dostupné online.

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

  • Luděk Navara: Příběhy železné opony, Host, Brno 2004, ISBN 80-7294-135-6.
  • Alena Jílková, Tomáš Jílek a kolektív: Železná opona - Československá státní hranice od Jáchymova po Bratislavu 1948 - 1989, Vydavateľstvo: Baset, 2005, ISBN 80-7340-080-4.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železná opona na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Železná opona

Úřad vlády ČR
Úmrtí v roce 2021
Únor 1948
Ústřední vedení odboje domácího
Ústava České republiky
Ústava Československé republiky
Ústava Československé socialistické republiky
Ústavní listina Československé republiky
Ústavní vývoj v Česku
Ústavní zákon o československé federaci
Ústavní zákon o bezpečnosti České republiky
Ústavní zákon o vytvoření vyšších územních samosprávných celků
Úterý
Čeština
Čechy
Černá věž (Pražský hrad)
Černé moře
Česká a Slovenská Federativní Republika
Česká národní rada (odboj)
Česká socialistická republika
Česká Wikipedie
České Budějovice
České království
České Slezsko
Česko
Československá hymna
Československá republika (1948–1960)
Československá samostatná obrněná brigáda
Československá socialistická republika
Československé parlamentní volby 1946
Československé perutě v RAF
Československé pozemní jednotky na Západě 1939–1945
Československý národní výbor
Československý odboj (1939–1945)
Československý pěší prapor 11 – Východní
Československý spisovatel
Československý vojenský hřbitov La Targette
Československo
ČRo
Čtvrtá vláda Jozefa Tisa
Říšský protektor
Římské číslice
Říp
Řecko
Šablona:Infobox - demografie
Šemík
Šestá hodnotící zpráva IPCC
Španělsko
Štěchovický poklad
Štefan Osuský
Švédsko
Železná opona
Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Židé
Žito (Staré pověsti české)
Župní dům (Košice)
Žytomyrsko-berdyčevská operace
1. československá armáda na Slovensku
1. československá partyzánská brigáda Jana Žižky
1. československá smíšená letecká divize v SSSR
1. československý armádní sbor
1. říjen
1. březen
1. duben
1. horská divize (Wehrmacht)
1. prosinec
1. září
10. duben
10. květen
10. leden
10. srpen
11. únor
11. květen
11. prosinec
11. srpen
12. květen
12. listopad
12. září
13. únor
13. březen
13. srpen
13. století
14. březen
14. duben
14. květen
14. století
1427
1428
1442
1463
1476
1486
1492
1493
1494
1495
1496
1497
1498
1499
15. únor
15. červenec
15. březen
15. srpen
15. století
15. září
1500
1506
1516
1521
1533
1544
1550
1558
1560
1566
1570
1576
1584
16. květen
16. leden
16. století
17. březen
17. duben
17. století
1775
18. únor
18. duben
18. století
1849
1866
1894
19. červen
19. duben
19. prosinec
19. srpen
19. století
1905
1926
1936
1939
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1946 ve filmu
1946 ve fotografii
1946 v hudbě
1946 v letectví
1946 v loďstvech
1947
1948
1949
1950
1952 ve filmu
1956
1961
1966
1976
1981
1992
1999
2. únor
2. československá paradesantní brigáda v SSSR
2. březen
2. srpen
2. tisíciletí
20. únor
20. říjen
20. březen
20. květen
20. leden
20. listopad
20. století
2000
2007
2008
2009 ve filmu
2011
2012
2013
2015
2017
2021
2022
21. únor
21. březen
21. duben
21. květen
21. leden
21. listopad
21. srpen
21. století
21. září
22. únor
22. červenec
22. březen
22. duben
22. květen
23. únor
23. květen
23. listopad
24. únor
24. květen
24. leden
25. květen
26. říjen
26. březen
26. květen
27. únor
27. březen
27. leden
28. říjen
28. březen
28. duben
28. září
29. duben
29. květen
29. září
3. únor
3. červen
3. duben
3. květen
3. srpen
30. březen
30. duben
30. květen
31. květen
310. československá stíhací peruť RAF
311. československá bombardovací peruť RAF
312. československá stíhací peruť RAF
313. československá stíhací peruť RAF
4. únor
4. červen
4. březen
4. leden
4. srpen
5. březen
5. květen
5. srpen
6. únor
6. červen
6. květen
6. leden
6. listopad
7. květen
7. listopad
7. srpen
8. květen
8. srpen
9. únor
9. červenec
9. březen
9. srpen
Adolf Hitler
Afrika
Agde
Albánie
Albatros (nakladatelství)
Aleš Skřivan
Alena Macurová
Alexandrie
Alexandr Kramer
Alexandr VI.
Alois Jirásek
Alois Liška
Amanda Gormanová
Amharsko
Angličtina
Anglie
Antoine Marès
Antonín Procházka (malíř)
Archiv výtvarného umění
Argentina
Arnošt Goldflam
Atentát na Heydricha
Atomové bombardování Hirošimy a Nagasaki
August Sedláček
Autorita (knihovnictví)
Avala-Modrý kruh
Aztécká říše
Bílá paní
Bělehradská operace
Bělorusko
Břetislav I.
Břetislav Pojar
Barokní architektura
Bedřich Neumann
Bedřich Smetana
Bejrút
Benešovy dekrety
Benedikt Rejt
Berlínská zeď
Bernal Díaz del Castillo
Bibliografie dějin Českých zemí
Bitva o Británii
Bitva o Czajankova kasárna
Bitva o Francii
Bitva o Kyjev (1943)
Bitva u Jasla
Bitva u Kresčaku
Bitva u Slivice
Bitva u Sokolova
Bitvy českých dějin
Bivoj
Blaničtí rytíři
Boček z Poděbrad
Boeing B-29 Superfortress
Bohuslav Laštovička
Boje o Liptovský Mikuláš
Boj o Český rozhlas (1945)
Boj v kostele svatých Cyrila a Metoděje
Bombový útok na hotel Krále Davida
Bratrstvo (Jirásek)
Brigádní generál
Britové
Britský mandát Palestina
Bruncvík
Buckinghamshire
Budapešť
Budyně nad Ohří
Bulharština
Carl Gustaf Emil Mannerheim
Charles de Gaulle
Cheb
Clément Marot
Clement Attlee
Commons:Featured pictures/cs
Conquista
Covid-19
Cromwell (tank)
Crusader (tank)
Dívčí válka (pověst)
Dějiny Česka
Dějiny Československa
Dějiny Československa#Porevoluční vývoj
Dějiny Slovenska
Dětský fond Organizace spojených národů
Děvín (národní přírodní rezervace)
Daliborův nález
Daliborka
Dalibor (opera)
Dalibor z Kozojed
Dalimilova kronika
Daniela Kolářová
De iure
Diecéze míšeňská
Diskuse k šabloně:Infobox - demografie
Divize (vojenství)
Divizní generál
Dobývání Aztécké říše
Doktor Miroslav Tyrš (partyzánská jednotka)
Domažlice
Drahomír Koudelka
Družstvo v prvním sledu
Druhá Československá republika
Druhá exilová vláda Jana Šrámka
Druhá republika
Druhá světová válka
Druhá světová válka na Blízkém východě
Druhá světová válka v Africe
Druhá vláda Augustina Vološina
Druhá vláda Jana Syrového
Druhá vláda Jozefa Tisa
Druhá vláda Rudolfa Berana
Dušan Tříska
Dunkerk
Dusty Hill
Eduard Kohout
Eduard Outrata
Edvard Beneš
Edward Frederick Lindley Wood
Egypt
Ellen Jilemnická
Emily Greene Balch
Encyklopedie
Epika
Erwin Rommel
Etiopie
Evangelická církev
Eva Hašková
Eva Romanová
Exilová vláda
Fülane Hatun
F. L. Věk
F. L. Věk (seriál)
Fat Man
Faustův dům
Federalizace Československa
Filip I. Sličný
Film
Filmová hudba
Filosofská historie
Filosofská historie (film)
Forces françaises libres
Francie
Francouzština
Francouzská cizinecká legie
František Bartoš (etnograf)
František Panchártek
Fredric March
Fultonský projev
Görlitz
Gedera
Gemeinsame Normdatei
Gien
Globální oteplování
Golem
Gotická architektura
Gregoriánský kalendář
Gustav I. Vasa
Hájkova kronika
Hana Zagorová
Havířov
Hedvika Vilgusová
Herbert George Wells
Hermann Hesse
Hermann Joseph Muller
Hernán Cortés
Hilo
Hlavní město
Hlavní strana
Horní Lužice
Horymír (vladyka)
Hraný film
Humber (obrněný automobil)
Husitský král (román)
Husitství
I. československá brigáda Jana Žižky z Trocnova (Jugoslávie)
I. ilegální ÚV KSČ
Indie
Indočínská válka
Internace
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Irgun
Isabela Portugalská (1496)
Italština
Ivana Janů
Ivan Štampach
Ivan Vyskočil (1946)
Ján Gronský
Jaan Kaplinski
Jakabov palác
James Batcheller Sumner
Jana I. Kastilská
Jan Šrámek
Jan Žižka (film, 1956)
Jan Žižka z Trocnova
Jan Živný
Jan Aragonský a Kastilský
Jan Bechyna
Jan Berwid-Buquoy
Jan František Beckovský
Jan Hus (film)
Jan I. Olbracht
Jan II. Kastilský
Jan Kodeš
Jan Kozina (partyzánská jednotka)
Jan Kratochvíl (generál)
Jan Kuklík (právník)
Jan Lucemburský
Jan Masaryk
Jan Nedvěd
Jan Roháč (divadelní hra)
Jan Smejkal
Jan starší Hodějovský z Hodějova
Japonština
Japonsko
Jaroslava Obermaierová
Jaroslav Beneš (fotograf)
Jaroslav Nešetřil
Jaroslav Veis
Jazyk (lingvistika)
Ječmínek
Jean-Paul Sartre
Jehuda ben Becalel
Jericho
Jermak (partyzánská jednotka)
Jeruzalém
Jiří Bělohlávek
Jiří Brdečka
Jiří Chalupa
Jiří Kabeš
Jiří Kabele
Jiří Mucha (soudce)
Jiří Poláček
Jiří Pujman
Jiří Trnka
Jiří z Kunštátu a Poděbrad (opera)
Jiřina Šedinová
Jindřich IV.
Jindřich VII. Tudor
Jitka ze Schweinfurtu
João de Barros
John Howard Northrop
John Mott
Jordánsko
Josef Frais
Josef ha-Kohen
Josef Mathauser
Josef Pecinovský
Josef Richard Vilímek (1860)
Josef Svátek
Josef Zieleniec
Josip Broz Tito
Jozef Kochan
Juan Perón
Judská poušť
Jugoslávie
Juho Kusti Paasikivi
Junkers Ju 88
Juraj Jánošík
Kapitulace u Világoše
Karel Höger
Karel Klapálek
Karel VIII. Francouzský
Karlovy Vary
Karpatská Ukrajina
Karpatsko-dukelská operace
Kat
Kateřina Burianová
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1946
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kazi
Klement Gottwald
Kněžna Libuše (film)
Košice
Košický vládní program
Kolébka (opera)
Komunismus
Komunistická strana Československa
Komunistický režim v Československu
Konflikt v Tigraji 2020
Korsuň-ševčenkovská operace
Kosmova kronika
Kostel svatého Petra a Pavla (Görlitz)
Kréta
Kramerius (digitální knihovna)
Krok (vojvoda)
Kryscina Cimanouská
Kurt Biedenkopf
Květnové povstání českého lidu
Ladislav Sitenský
Lalibela
Legie Čechů a Slováků
Leopold Chalupa
Letní čas
Letní olympijské hry 2020
Libanon
Libri
Libuše (kněžna)
Lillian Hellmanová
Listina základních práv a svobod
Literární druh
Litoměřice
Loira
Londýn
Lužická Nisa
Lubomír Holeček
Lubomír Zajíček
Lucerna (divadelní hra)
Lucerna (film, 1938)
Lucerna (film, 1967)
Lucerna (opera)
Lucká válka
Ludvík XII.
Lu Č’ (malíř)
Městské okresy v Německu
Mšené-lázně
M3 Half-track
M3 Scout Car
M5 Stuart
Maďarština
Maďarská revoluce 1848–1849
Maďarské království
Maďarsko
Magdalena Jetelová
Mariánské Lázně
Marie Terezie
Marie Tudorovna (1496 - 1533)
Markéta Habsburská (1480–1530)
Marna
Martin Kratochvíl
Maryla
Maryla (Ambros)
Maximilián I. Habsburský
Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary
Mezinárodní měnový fond
Mezivládní panel pro změnu klimatu
Mezi proudy
Michal Prokop
Michal Vitanovský
Mikoláš Aleš
Milan Buben
Milavče
Miroslava Besserová
Miroslav Jindra
Miroslav Machotka
Mk VIII Challenger
Mnetěš
Mnichovská dohoda
Mongolština
Morava
Motto
Myrna Loy
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní fronta Čechů a Slováků
Národní hnutí pracující mládeže
Národní hymna
Národní knihovna České republiky
Němčina
Němci
Německá demokratická republika
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Německo-polská státní hranice
Naše řeč
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nagasaki
Nejlepší léta našeho života
Neklan
New York
Nobelova cena za chemii
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii a lékařství
Nobelova cena za literaturu
Nobelova cena za mír
Norimberský proces
Normalizace
Norsko
Novorossijsk
Obec sokolská v odboji
Obléhání Dunkerque (1944–1945)
Obléhání Tobrúku
Obléhání Tobruku
Obrana národa
Odborové hnutí
Oldřich (kníže)
Oldřich Dočekal
Oldřich Dudek
Oldřich Machač
Oldřich Svojanovský
Olympijské hry
Opatovický klášter
Opera
Operace Anthropoid
Operace Carbon
Operace Exporter
Operace Spelter
Operace Tetřev
Operace Wolfram
Opyš (Pražská plošina)
Organizace spojených národů
Ostravská operace
Osvobození Československa
Osvobození západních a jihozápadních Čech americkou armádou
Otec (divadelní hra, Jirásek)
Ottovo nakladatelství
O Křesomyslu a Horymírovi
Předlitavsko
Předměstí
Přemysl Oráč
Přimda (hrad)
Paříž
Pagekon obří
Palestina
Palestinská autonomie
Památková rezervace
Památková rezervace (Česko)
Památková rezervace (Slovensko)
Památková zóna
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panoráma
Papež
Parlament
Partyzánská brigáda Mistr Jan Hus
Partyzánský pluk Ludvíka Svobody
Paul Hindemith
Pavel Šremer
Pavel Brümer
Pavel Bratinka
Pavel Frýbort
Pavel Lohonka
Percy Williams Bridgman
Petiční výbor Věrni zůstaneme
Petr Hannig
Petr Moos
Petr Směja
Petr Vronský
Piccadilly
Pilot
Ploutvonožci
Plukovník
Poddanství
Podkarpatská Rus
Polština
Politické ústředí
Polsko
Pomlčková válka
Poprava stětím
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Druhá světová válka
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Literatura
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Posádka
Pověst
Právo útrpné
Pražské ghetto
Pražské jaro
Pražské jaro (festival)
Pražské povstání
Pražský hrad
Praha
Praotec Čech
Pravda vítězí
Prevét
Prezident Finska
Prokop Maxa
Protektorát Čechy a Morava
Proti všem
Proti všem (film)
Prozatímní ústava
Prozatímní česko-slovenská vláda
Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé
Prozatímní státní zřízení
Pruské Slezsko
První československý samostatný stíhací letecký pluk
První exilová vláda Jana Šrámka
První italská válka
První republika
První vídeňská arbitráž
První vláda Augustina Vološina
První vláda Jozefa Tisa
První vláda Rudolfa Berana
První vláda Zdeňka Fierlingera
Psohlavci
Psohlavci (opera)
Q1157931
Q1157931#identifiers
Q1157931#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3491167
Q3491167#identifiers
Q3491167#identifiers|Editovat na Wikidatech
Růžena Děcká
Růžena Nasková
Růžový palouček
Rada tří
Radek Tomášek
Radka Fidlerová
Rakousko-Uhersko
Ratihabice
Referendum
Reinhard Heydrich
René Přibil
Renesanční architektura
Republiky v Československu
Revoluční odborové hnutí
Robotní patent (1775)
Rok
Rokycany
Ropná skvrna
Ruština
Rudá armáda
Rudolf Hrušínský mladší
Rudolf Viest
Rumunština
Rusko
Rytíř
Sýrie
Sakrální stavba
Sametová revoluce
Santo Domingo
SARS-CoV-2
Sasko
Sergěj Ingr
Sergej Adamovič Kovaljov
Seznam československých parašutistů v boji proti nacismu
Seznam římských králů
Seznam exilových vlád Československa
Seznam forem vlády
Seznam světového dědictví v Africe#Etiopie
Seznam vlád Československa
Sherman Firefly
Sibylina proroctví
Silvestr
Skřipec
Skotsko
Slezská kuchyně
Slovenština
Slovenská republika (1939–1945)
Slovenská socialistická republika
Slovenská země (1938–1939)
Slovenské povstalecké letectvo
Slovenský štát
Slovensko
Smrt fašismu (partyzánská jednotka)
Soubor:Ales golem.jpg
Soubor:Berlinermauer.jpg
Soubor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Martin Kratochvíl.jpg
Soubor:Cerny-Jirasek.jpg
Soubor:Dalibor-ve-vezi.jpg
Soubor:DanielaKolarova.jpg
Soubor:Edvard Beneš.jpg
Soubor:England Region - London.svg
Soubor:Eva Romanová and Pavel Roman 1965 (cropped) - Romanova.jpg
Soubor:Flag of the Czech Republic.svg
Soubor:Goldflam 2010.jpg
Soubor:Hana Zagorová - Show Jana Krause (30. 5. 2014).png
Soubor:Havířov, kostel svaté Anny - památník v areálu kostela (2).JPG
Soubor:HonzaNedved.JPG
Soubor:Horymýr - O. Cihelka.jpg
Soubor:Jan Šrámek.jpg
Soubor:Jan Kodeš.JPG
Soubor:Jan Vilímek - Alois Jirásek.jpg
Soubor:Josef Mathauser - Kníže Krok s dcerami (Kazi, Teta, Libuse).jpg
Soubor:Josef Mathauser - Praotec Čech na hoře Říp.jpg
Soubor:La Panne Belgie 1945.jpg
Soubor:Lesser coat of arms of Czechoslovakia.svg
Soubor:Medium coat of arms of Czechoslovakia (1918-1938 and 1945-1961).svg
Soubor:Michal Prokop.jpg
Soubor:Middle coat of arms of Czechoslovakia.svg
Soubor:MikolasAles Bivoj.PNG
Soubor:Nagasakibomb.jpg
Soubor:Oldřich Dudek 2013.JPG
Soubor:Petr Hannig 2015.JPG
Soubor:Rudolf Hrušinský mladší (2).JPG
Soubor:Stare povesti ceske 1932.jpg
Soubor:Thilafushi1.jpg
Soubor:Věnceslav Černý - Ctirad a Šárka.jpg
Soubor:VHarapes.JPG
Soubor:Vladimír Merta (2017).jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Souborný katalog České republiky
Sovětský svaz
Speciální:Co odkazuje na/Památková rezervace
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-00-01213-8
Speciální:Zdroje knih/80-206-0247-X
Speciální:Zdroje knih/80-246-1027-2
Speciální:Zdroje knih/80-246-1210-0
Speciální:Zdroje knih/80-85899-24-8
Speciální:Zdroje knih/80-86182-69-X
Speciální:Zdroje knih/978-80-243-3664-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-7277-415-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-7308-254-3
Speciální:Zdroje knih/978-80-7360-796-8
Speciální:Zdroje knih/978-9639241084
Spojené království
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Společnost národů
Srážka vlaků u Milavčí
Státní rada Československá
Státní znaky Československa
Střední Evropa
Střední východ
Středoevropská univerzita
Středozemní moře
Střetnutí u Coulommiers
Střetnutí u La Ferté sous Jouarre
Stanislav Motl
Staré letopisy české
Staré pověsti české
Staré pověsti české/O Daliborovi z Kozojed
Staroměstský orloj
Sudety
Sulejman I.
Světskost
Svatá říše římská
Svatý kopeček (přírodní rezervace)
Svatopluk I.
Třetí Československá republika
Třetí Francouzská republika
Třetí vláda Augustina Vološina
Třetí vláda Jozefa Tisa
Tři konšelé
Tři králové (protinacistický odboj)
Temno (film)
Temno (román)
Tenochtitlán
Terry Cooper
Teta (mytologie)
Thilafushi
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Tobruk
Tokijský proces
Tokio
Tomáš Linka
Tony Esposito (lední hokejista)
Ukrajina
Ukrajinská sovětská socialistická republika
UNESCO
Universal carrier
Univerzita Palackého v Olomouci
Václav IV.
Václav Trojan
Václav Vydra (1876)
Východní fronta (druhá světová válka)
Východní Germáni
Věnceslav Černý
Vakcína proti covidu-19
Valné shromáždění OSN
Velké okresní město
Vichy
Virtual International Authority File
Vital Šyšov
Vláda Štefana Tisa
Vláda Aloise Eliáše
Vláda Andreje Bródyho
Vláda Júlia Révaye
Vláda Jaroslava Krejčího
Vláda Jozefa Siváka
Vláda Karola Sidora
Vláda Richarda Bienerta
Vláda Vojtecha Tuky
Vladimíra Čerepková
Vladimír Just
Vladimír Merta
Vladimír Petlák
Vladimír Veit
Vladislav Jagellonský
Vlastenský slovník historický/Dalibor
Vlastimil Harapes
Vojenský hřbitov Adinkerke
Vojenský historický ústav Praha
Vojnarka (divadelní hra)
Vojnarka (film, 1936)
Vojnarka (opera)
Volba prezidenta Československé republiky#Volba prezidenta 19. června 1946
Volyňští Češi
Vratislav I. z Pernštejna
Vyšehrad
Vznik Československa
Vzpoura kutnohorských havířů (1496)
Wendell Meredith Stanley
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Název článku
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Rozcestníky
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Wyler
Winston Churchill
WorldCat
Zákon o nezávislosti Indie
Zákon o obnovení univerzity v Olomouci
Zákon o zřízení samostatného státu československého
Zánik Československa
Západní fronta (druhá světová válka)
Západní Slované
Západokarpatská operace
Zahajovací koncert Pražského jara
Zakarpatská oblast
Zdeněk Štěpánek
Zdeněk Nejedlý
Zdeněk Volný
Země Koruny svatoštěpánské
Zemské desky
Zemský okres Zhořelec
Zemský soud
Zgorzelec
Zikmund Habsburský
Zpravodajská brigáda




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk