Mastocyt alebo žírna bunka alebo heparinocyt je bunka vyskytujúca sa v rôznych tkanivách, ale najčastejšie v koži a v tráviacej sústave. Má tu podobnú funkciu ako bazofilný granulocyt v krvi,^[1] tzn. obsahuje množstvo zrnitých vreciek (granúl) obsahujúcich heparín a histamín. Podobne ako krvné bunky vznikajú z hematopoetickej kmeňovej bunky, ale na rozdiel od červených či bielych krviniek zostávajú natrvalo v tkanive.^[2] Blúdivé bunky dosahujú 20-30 μm a sú oválne alebo guľovité.^[3]

Sú schopné zo svojich vnútrobunkových vreciek za istých okolností uvoľňovať heparín a histamín. Prvá z látok bráni zrážaniu krvi, histamín má význam pri vzniku alergickej reakcie.^[3] Keď príde blúdivá bunka do styku s antigénom (napr. peľové zrno alebo mnohobunečný parazit), naviaže sa prostredníctvom Fc fragmentu molekuly imunoglobulínovej protilátky (IgE) na povrch týchto antigénov a vyleje obsah svojich vreciek.^[4] K aktivácii blúdivej bunky môže dôjsť ale aj alternatívnymi spôsobmi, napríklad kontaktom s bakteriálnou DNA sprostredkovaným Toll-like receptormi.

Referencie

1. ↑ Lidská imunita . Azrael, . Dostupné online. Archivované 2010-01-23 z originálu.
2. ↑ Mast cells . MeSH. Dostupné online.
3. ↑ ^{a b} Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
4. ↑ HENEBERG, P.. Žírná buňka: už ne jen Mr. Hyde. Živa. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žírná buňka na českej Wikipédii.