A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ťažký štít | |
vrch | |
Koruna Vysokej, vľavo Ťažký štít.
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Poprad |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Povodia | Poprad, Dunajec |
Nadmorská výška | 2 520 m n. m. |
Súradnice | 49°10′25″S 20°05′29″V / 49,173611°S 20,091389°V |
Najľahší výstup | II, len s horským vodcom. |
Prvovýstup | Ernst Dubke, Ján Franz |
- dátum | 7. júl 1904 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Ťažký štít | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ťažký štít, starším zaužívaným názvom „Český štít“ (poľ. Ciężki Szczyt, nem. Martin Róth Spitze, maď. Róth Márton csúcs) je vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Je súčasťou najkrajšej skupiny štítov, označovanej „Koruna Vysokej“ – Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít. Návrat k staršiemu názvu štítu v roku 2006 vyvolal nejednoznačnú odozvu.
Topografia
Od Rysov je oddelený turisticky dostupným sedlom Váha, od Vysokej Štrbinou pod Ťažkým štítom. Na juhozápad z neho vybieha hrebeň Kôpky, kde ho sedielko Dračia bránka delí od vežičky Veľký pazúrik.[1] Do turisticky frekventovanej Dolinky pod Váhou spadá 220 metrovou západnou stenou. Horolezecky najzaujímavejšia, hoci dolu trochu lámavá, je severovýchodná stena nad Ťažkou dolinou.
Názov
Názov prevzal od Ťažkej doliny. V minulosti sa Ťažká dolina nazývala Česká dolina. Názov vznikol nesprávnym prekladom goralského slova ciezky. Ťažkú dolinu prví navštevovali pastieri z Jurgova, Čiernej Hory, Repiska a Lendaku. Už v 17. storočí tu pásli dobytok. Bola to namáhavá cesta a preto ju vo svojom goralskom dialekte nazvali (češkou - ťažkou). Známy tatranský bádateľ Juraj Buchholtz ju ako prvý zapísal na papieri ako „do Ceszkého“ (čítaj do ceškého). A cestovatelia ju tak začali volať. Ale do turistických sprievodcov a opisov cestovateľských zážitkov sa dostal aj nezmyselný preklad Böhmisches Tal (Česká dolina), ktorý uverejnil pruský geograf Albrecht Sydow v diele Bemerkungen auf einer Reise im Jahre 1827 durch die Beskiden über Krakau und Wieliczka nach den Central-Karpathen (Poznámky na ceste v roku 1827 Beskydami cez Krakov a Wieliczku do Centrálnych Karpát), Berlín 1830 [2]. Názov prebrali ďalší autori, názov prenikol do poľských máp a turistických sprievodcov ako Czeska Dolina. Ale keďže v poľskej onomastike prevláda aj naďalej zhodná forma s historickým názvom ľudového názvu - Dolina Ciężka (Ťažká dolina) a rovnako aj štít a pleso, je už zakotvená natrvalo v poľskom názvosloví ako Ťažká dolina.[1]
V 19. storočí v nemeckom a maďarskom názvosloví označovali Ťažký štít ako „severný satelit Vysokej“: Tátra-Spitze-Nordtrabant, Nordtrabant der Tátraspitze, Tátracsúcs éjzsaki mellékcsúcsa. František Dénes v roku 1888 štít nazval Štítom Martina Rótha, Martin Róth Spitze, Róth Márton csúcs, na počesť profesora Martina Rótha. Toto pomenovanie sa v názvosloví zachovalo dodnes.[3][1]
Zaujímavosti
Dvojica prvých návštevníkov štítu - Ernst Dubke a Ján Franz st. si vybrala cestu z Mengusovskej doliny do sedla Váha a z nej severozápadným hrebeňom na vrchol. Bola to túra II. a III. obťažnosti (podľa dnešných kritérií). V zime prví na štíte boli 23. marca 1913 maďarskí horolezci Károly Lajos Horn a Ernő Kátai. Horn bol budapeštiansky inžinier, autor mnohých článkov o tatranskom horolezectve a lyžovaní. Mal za sebou viacero tatranských prvovýstupov.
Horolezcov láka najmä 400 metrov vysoká severovýchodná stena, ktorú prví zliezli 27. augusta 1932 W. Stanislawski a varšavský maliar Marek Żuławski (brat Wawrzynca Żuławského). Prevažná časť ich cesty je dnes hodnotená ako veľmi ťažká (V.) a jedna z najkrajších vo Vysokých Tatrách.[3]
Niekoľko zaujímavých výstupov
- 1904 Prvý výstup Ernst Dubke a Ján Franz st., severozápadným hrebeňom, II-III.
- 1909 Prvovýstup J. Roguská, Wawrzyniec Żuławski, od juhu z Dračej dolinky, II, normálna cesta.
- 1932 Prvovýstup W. Stanislawski a Marek Żuławski severovýchodným žľabom z Ťažkej doliny, V.[4]
Galéria
Referencie
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ dostupné online
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. : Olympia, 1977.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ťažký štít
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Čubrina
Ľadový štít
Široká veža
Široké sedlo
Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)
Štrbské Pleso (Vysoké Tatry)
Štrbský štít
Ťažký štít
Ždiarska vidla
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
Barania kotlina
Baranie rohy
Batizovská dolina
Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Batizovský štít
Belianska jaskyňa
Belianska kopa
Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)
Beskyd (vrch v Západných Tatrách)
Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
Brezina (prírodná rezervácia)
Bujačí vrch
Bujačí vrch (Belianske Tatry)
Cesta Slobody
Divá veža
Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
Dolný Smokovec
Elektrárenská jaskyňa
Fľak
Faixová skala
Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)
Furkotský štít
Gáflovka
Goričková
Havran (vrch v Tatrách)
Hincova veža
Hlúpy (vrch v Tatrách)
Hladký štít
Hlboký potok (prítok Skalnatého potoka)
Hlinská veža
Horný Smokovec
Hrádok nad Pavúčou dolinou
Hrubý štít
Hrubý vrch (Vysoké Tatry)
Hučivá diera
Huncovský štít
Jahňací štít
Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
Javorový štít
Jedliny
Kôpky
Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
Kôprovský štít
Kalvária (Vysoké Tatry)
Kasprov vrch
Kežmarské Žľaby
Kežmarský štít
Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Kolový štít
Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Kondratova kopa
Kopské sedlo
Kotlový štít
Kozí štít
Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
Krížna (vrch v Západných Tatrách)
Kriváň (vrch v Tatrách)
Kvetnicová veža
Lavínový štít
Litvorový štít
Lomnický štít
Malá Bašta
Malý Ľadový štít
Malý Javorový štít
Malý Kežmarský štít
Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)
Malolučniak
Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Mengusovský Volovec
Mokriny
Mraznica (národná prírodná rezervácia)
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie
Nová Polianka (Vysoké Tatry)
Nový Smokovec
Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Ostrý štít
Ostrva
Pálenica (prírodná rezervácia)
Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)
Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)
Poš
Podbanské
Popradský Ľadový štít
Pramenište
Predné Jatky
Prostredné Jatky
Prostredný hrot
Pyšný štít
Rašelinisko (prírodná rezervácia)
Rinias
Rysy (vrch)
Satan (vrch)
Skalka (prírodná rezervácia)
Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)
Skalné vráta
Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská kopa
Slavkovský štít
Snehový štít
Starý Smokovec
Stežky
Studené doliny
Suchá kopa
Surovec
Surovec (chránené územie)
Svišťový štít
Svinica (vrch)
Tatranská Kotlina
Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranská Polianka
Tatranské Matliare
Tatranské Zruby
Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)
Tupá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Uhlištiatka
Východná Vysoká
Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)
Valentková
Veľká kopa (vrch v Západných Tatrách; 2052 m)
Veľká Svišťovka
Veľký Mengusovský štít
Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
Velický štít
Vyšné Hágy
Vysoká (vrch v Tatrách)
Vysoké Tatry (mesto)
Zadné Jatky
Zlobivá
Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vysokých Tatrách (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk