Štvrtý carihradský koncil alebo štvrtý konštantínopolský koncil bol cirkevný snem, ktorý sa konal v rokoch 869–870 (pre rímskokatolícku cirkev) alebo 879-880 (pre pravoslávnu cirkev).

Pre rímskokatolícku cirkev

Rímskokatolícka cirkev uznáva ako Štvrtý konštantínopolský koncil snem, ktorý sa konal v rokoch 869–870 v Carihrade. Mal 25–102 účastníkov. Zvolal ho cisár Bazilius I. Macedónsky a predsedali mu legáti rímskeho pápeža Hadriána II. Bol na ňom odsúdený konštantínopolský patriarcha Fotios. Tento snem sa v rímskokatolíckej cirkvi berie ako Ôsmy všeobecný cirkevný snem.

Pre pravoslávnu cirkev

Pravoslávna cirkev uznáva ako Štvrtý konštantínopolský koncil snem, ktorý sa konal v rokoch 879–880 v Carihrade. Výsledky predchádzajúceho snemu (869-870) boli zrušené a Fotios bol plne rehabilitovaný. V otázke cirkevnej jurisdikcie nad Bulharskom koncil rozhodol na osobitnom zasadaní, že bude pod zvrchovanosťou Konštantínopola. Na koncile boli prítomní aj legáti rímskeho pápeža Jána VIII., ktorí so závermi snemu súhlasili.^[1]

V pravosláví však tento snem nie je považovaný za ekumenický koncil.

Referencie

1. ↑ ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. 1. vyd. Bratislava : Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. 247 s. ISBN 978-80-89489-02-2. S. 84-88.

Pozri aj

• Fotios