Štrukturalizmus (architektúra) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Štrukturalizmus (architektúra)

Štrukturalizmus vznikol začiatkom 20. storočia ako smer vo vede založený na metodologickej orientácii, ktorej cieľom je výskum štruktúry objektov pri dôraze na prioritu celku voči častiam a skúmanie vzťahov medzi prvkami daného systému. Takto sa rozšíril v lingvistike, etnografii, folkloristike, estetike, dejinách umenia, teatrológii a v neposlednom rade aj v architektúre.

Východiskové princípy + rozvoj

K jeho úplnému rozvoju v architektúre došlo však až po druhej svetovej vojne, kedy sa o to zaslúžila skupina architektov odmietajúcich strohosť a neosobnosť predchádzajúceho obdobia. Teda štrukturalizmus, jeho zrod a predovšetkým následné aplikovanie do tvorivej praxe architektov, sa stal akýmsi medzníkom neskorej moderny. Dovtedajšia moderna sa totiž uberala smerom, ktorý priekopníci nového smeru zásadne odmietajú. Nesúhlasia s hlavným určujúcim faktorom moderny – s technikou. Odmietajú jej sterilnosť, anonymitu a neosobné koncepty. Štrukturalizmus pokladá za hlavnú os konceptu tvorby a základ svojej činnosti sociálne vzťahy a ľudské správanie. Východiská pre tvorbu sa menia a teda aj výsledné diela nie sú už viac strohé a technikou podmienené ako v samotnej moderne. Tieto nové princípy vychádzajúce z antropológie, ktorú teoreticky rozpracoval vo svojich dielach Claude Lévi-Strauss.

Vedúcou osobnosťou a mostom medzi teóriou Straussa a praxou sa stal Aldo van Eyck. Vychádzal hlavne z tézy, že základ spoločenskej štruktúry tvorí sieť vzťahov. Van Eyck pochopil, že fungovanie spoločenských štruktúr a existencia v rámci nich znamená obohatenie života a nachádzanie jeho zmyslu, pričom byť mimo nich znamená určitú formu exilu. Preto sa tvary a priestory štrukturalistických stavieb mali stať miestom podporujúcim sociálne vzťahy tak, aby vytvorili architektúru s citlivým prístupom pre jednotlivé funkcie. Jej estetické pôsobenie sa stalo druhoradým.

Výslednom ďalších reakcií na minulosť, aj keď štrukturalizmus tvorí generácia architektov bez bezprostrednej skúsenosti s klasickou modernou, je uplatňovanie pojmov ako zoskupovanie, vzájomné pôsobenie a spoločenský útvar. Opakovanie určitého základného tvaru a zhluk sú bazálnymi pojmami pri stvárňovaní štrukturalizmu. Charakteristickými črtami štrukturalizmu sú pevné fyzické štruktúry, do ktorých sa pretransformovali flexibilné sociálne štruktúry. Tieto nové tendencie, posuny vo vnímaní funkcie diel, ich interakcie s ľuďmi a vplyvov na ich činnosť a vzťahy, sa neutvorili zo dňa na deň, ale naopak, vyžadovalo si to postupné bádanie a objavovanie. A keďže každá krajina si nesie so sebou svoju históriu, ktorej zrkadlom sú aj tvorivé prejavy, tak môžeme štrukturalizmus badať už v 40.-tych rokoch v románskych krajinách (Niemayer) zatiaľ čo v prípade severných krajín s racionalistickým a protestantským duchom tento vplyv zaznamenávame až na prelome 50.-tych a 60.-tych rokov (Eero Saarinen).

Možnosť voľby, ktorú poskytujú stavby koncipované v duchu štrukturalizmu, bola východiskom pre Holanďana Hermana Hertzbergera. Možnosť voľby v jeho tvorbe znamená štrukturálne členenie a labyrintický priestor. Všetko toto spĺňa jeho dielo poisťovňa v Apeldoorne zložená zo štrukturalistických štvorcových sekcií pripomínajúca mesto v meste. Za reprezentanta štrukturalizmu môžeme označiť Habitat v Montreale. Ide o zoskupenie hranolových kontajnerov pyramidálne uložených na sebe. Jeho autorom je Moshe Safdie. Princíp štrukturalizmu v urbanizme povojnového obdobia, spojenom s výrazným rastom obyvateľov, vo veľkej miere využíva mnohonásobné opakovanie štruktúr v jasných geometrických variáciách. Organizáciou sídelnej siete urbanizmu sa zaoberal grécky architekt Constantinos Doxiadis, ktorý bol iniciátorom vedecko-inžinierskej disciplíny ekistiky, fenomén doby. Ďalšou zaujímavou stavbou je Psychiatrická klinika v Middelharnis, Holandsko, od Jackoba Bakema z rokov 1973-1974.

Literatúra

  • Dulla, Matúš: Dejiny architektúry 20. storočia. (Skriptum.) Bratislava 2002.
  • Hollingsworthová, Mary: Architektura 20. století. 1. vyd. Bratislava: Columbus, 1993
  • Melvin, Jeremy: ...izmy ako rozumieť architektúre, Bratislava, SLOVART 2006
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Štrukturalizmus (architektúra)

Émile Durkheim
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Hegel
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Multikulturalizmus
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk