A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Štefan Krčméry | |
slovenský básnik, publicista, literárny kritik a prekladateľ | |
Narodenie | 26. december 1892 Mošovce, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 17. február 1955 (62 rokov) Pezinok, Česko-Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Štefan Krčméry |
Štefan Krčméry (pseudonymy Eška, Ján Jesom, Ujo Štefan a i.) (* 26. december 1892, Mošovce – † 17. február 1955, Pezinok) bol slovenský básnik, literárny historik a kritik, publicista, prekladateľ, správca Matice slovenskej. Štefan Krčméry bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.
Rodina
- otec: Miloslav Krčméry
- matka: Oľga rod. Petianová
- syn: Ivan Krčméry
- dcéra: Jela vyd. Vrteľová
Životopis
Narodil sa v rodine evanjelického farára, syna štúrovca Augusta Horislava Krčméryho. Ľudovú školu navštevoval v Jasenovej, gymnázium v Banskej Bystrici (1903 – 1907), evanjelické lýceum v rokoch 1907 – 1911 v Bratislave a v rokoch 1911 – 1915 tu tiež vyštudoval evanjelickú teológiu. Chvíľu pôsobil ako kaplán v Krajnom a v Bratislave, no potom zanechal kňazské povolanie a pôsobil ako literárny kritik, publicista, básnik, historik, teoretik a organizátor kultúrneho a osvetového života. V rokoch 1918 – 1919 bol redaktorom Národných novín a pôsobil tiež ako šéfredaktor Slovenských pohľadov a pôsobil aj ako tajomník obnovenej Matice slovenskej. V rokoch 1920 – 1921 bol spolu s manželkou Helou na študijnom pobyte v Paríži, po návrate vykonával funkciu tajomníka Matice slovenskej a taktiež redigoval obnovené Slovenské pohľady (1922 – 1932), Knižnicu Slovenských pohľadov a dočasne i Slovenského ochotníka, Naše divadlo, Včielku a iné časopisy. V roku 1930 odišiel na 3 mesiace do Prahy, kde si na Karlovej univerzite doplnil vzdelanie a získal titul PhDr.
Na jeseň roku 1931 sa uňho prejavili duševné problémy, ktoré v nasledujúcom roku prerástli do vážnej psychickej choroby (schizofrénie). Koncom roku 1932 prestal redigovať Slovenské pohľady a v roku 1933 sa definitívne vzdal miesta tajomníka Matice slovenskej. V literárnej práci však neustal. Bol tiež členom viacerých kultúrno-spoločenských inštitúcií (Matica chorvátska, provensalská Félibrige, Matica srbská a i.). Žil na rozličných miestach, od 1949 až do smrti sa trvalo liečil v Pezinku. Pochovaný bol v Bratislave, no jeho telesné pozostatky boli neskôr prenesené na Národný cintorín v Martine.
Život a dielo Štefana Krčméryho približuje aj dokumentárny film vyrobený v roku 2000 (Slovenská televízia Bratislava, cyklus Kultúra a náboženstvo, scenár Ondrej Bartko, réžia Fedor Bartko).
Tvorba
Inšpirátorská osobnosť slovenskej literatúry a kultúry ako básnik, literárny historik a kritik, prekladateľ, publicista, redaktor a organizátor.
Publikovať začal v roku 1913, pričom prispieval do viacerých časopisov (Slovenské pohľady, Dennica, Živena, Národné noviny, Mladé Slovensko a i.). Debutoval v roku 1920 zbierkou básní Keď sa sloboda rodila. Okrem kritického realizmu používal i prvky symbolizmu, inšpiroval sa Hviezdoslavom a Štúrovcami, ale taktiež európskymi romantickými básnikmi. Svojou tvorbou pokračuje v úsilí slovenskej moderny, no taktiež súvisí s romantickou poéziou. Venoval sa písaniu vlasteneckej a ľúbostnej lyriky, ale aj spirituálnej lyrike. V jeho básniach sa často vyskytujú symboly tmy a svetla, ale tiež symbolický uzavretý priestor tmavých hôr, ktorý vyjadruje pocit neodvratného, bezvýchodiskového osudového smerovania človeka.
V prozaickej tvorbe lyrické obrázky a úvahy zakomponoval do osobných vyznaní vo forme listov budúcej manželke.
Jeho najvýznamnejším teoretickým dielom sú dvojzväzkové dejiny slovenskej literatúry 150 rokov slovenskej literatúry (spomína významné i menej významné osobnosti 18. a 19. storočia). Okrem toho publikoval množstvo štúdií a príspevkov o literatúre, umení a kultúre v slovenských periodikách, mimoriadne zásluhy si získal ako redaktor Slovenských pohľadov (1922 – 1932), okolo ktorých sústredil takmer všetkých starších i začínajúcich autorov.
Ako tajomník Matice slovenskej sa pričinil o organizovanie jej vedeckých a umeleckých odborov, v rámci Ústredia slovenských ochotníckych divadiel i matičných miestnych odborov aktivizoval divadelnú a osvetovú činnosť na celom Slovensku. Venoval sa aj prekladaniu poézie z maďarčiny, nemčiny, francúzštiny, zo slovanských literatúr, ako aj poézie iných národov. Vo vlastnom preklade vydal výber zo slovenskej poézie v maďarčine.
Dielo
Poézia
- 1920 – Keď sa sloboda rodila, obsahuje vlastenecké básne, oslavujúce vznik ČSR
- 1929 – Herbárium, obsahuje osobnú lyriku, vyjadruje vnútorný smútok a neistotu vplyvom stupňujúcej sa choroby
- 1930 – Piesne a balady, vracia sa tu k štúrovskej poézii (sylabický veršový systém)
- 1932 – Slovo čisté, básnická skladba
- 1944 – Pozdrav odmlčaného básnika, spomienkovo-reflexívna zbierka
Próza
- 1932 – Oslobodenie, básnická próza o vlastnom živote a živote poprevratového Slovenska
- 1957 – Zimná legenda, cyklus próz a čŕt
- 1972 – Ty a Ja, prózy, úvahy, črty a básne, ktoré boli komponované ako listy jeho budúcej manželke Hele Karlovskej
Literárna veda
- 1920 – Prehľad dejín slovenskej literatúry a vzdelanosti
- 1927 – Moyses a Kuzmány
- 1928 – Ľudia a knihy, populárne zobrazenie významných osobností slovenskej literatúry 19. a 20. storočia
- 1936 – Zo slovenskej hymnológie, jubilejná publikácia pri príležitosti 300. výročia vydania spevníka Cithara sanctorum (Juraj Tranovský)
- 1943 – Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry
- 1976 – Dejiny literatúry slovenskej, osobnosti literatúry od Veľkej Moravy až po vznik samostatného Česko-Slovenska
Ostatné diela
- 1925 – Anthológia szlovák költőkből, antológia slovenskej poézie
- 1925 – Salome, preklad veršovanej drámy od Oscara Wilda
- 1944 – Z cudzích sadov, preklady modernej európskej poézie
- 1975 – Estetické reflexie
Články, state a úvahy
- 1922 – Slovensko a jeho život literárny
- 1924 – Literárne snahy slovenské
- 1926 – O možnostiach rozvoja slovenskej literatúry
- 1931 – Prozódia štúrovských básnikov
- 1932 – Melódia vety a prízvuk v slovenčine
- 1935 – Estetika krás prírodných
Výbery
Literatúra
- Biografické štúdie, zv 21. Martin : Matica slovenská, Biografický ústav, 1994. 188 s. ISSN 1338-0354. Štúdie z vedeckého seminára o Š. Krčmérym, dostupné on-line.
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike riadok 1 – evanjelický zbor Mošovce
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefan Krčméry
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk