Štefan Haššík

	Štefan Haššík
	; Š. Haššík ako župan v roku 1939
2. Minister národnej obrany
	V úrade; 5. september 1944 – 4. apríl 1945
Biografické údaje
Narodenie	24. november 1898; Dlhé Pole
Úmrtie	1985; Cleveland,Ohio USA
Politická strana	Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty
Národnosť	Slovenská
Vierovyznanie	Katolík
	Politický portál; Biografický portál

Štefan Haššík (* 24. november 1898, Dlhé Pole – † 1985 Cleveland,Ohio USA) bol slovenský ľudácky politik. Poslanec za stranu HSĽS. Po vypuknutí SNP posledný minister pro-nemeckej slovenskej armády Domobrana.

Život

Narodil sa v obci Dlhé Pole (dnes okr. Žilina) v rodine Juraja Haščíka a jeho manželky Františky rodenej Červenčikovej. Študoval na reálnej strednej škole v Nitre. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v rokoch 1914 - 1917 absovlval štúdium na uhorskej dôstojníckej škole v Pécsi. Následne pokračoval na vojenskej škole v Inote. Po získaní dôstojníckej hodnosti pôsobil v pechotnom pluku v Trenčíne. V roku 1918 vyslaný na taliansky front. Po roku 1918 dôstojník armády Československa.^[1] Od roku 1929 bol členom HSĽS a aktívne sa zapájal do činnosti polovojenskej organizácie Rodobrana. Od roku 1935 pôsobil ako poslanec v československom parlamente. V roku 1939 velil, počas maďarského vpádu, vojenskej skupine „Michalovce“.

Po vzniku Slovenského štátu v roku 1940 pôsobil ako župan Šarišsko-zemplínskej župy. Od októbra 1940 do septembra 1944 pôsobil ako župan Nitrianskej župy. Podieľal sa na implementácii rasistických protižidovských zákonov.^[1]

5. septembra 1944, po vypuknutí SNP bol menovaný ministrom Národnej obrany a veliteľom novovzniknutej Domobrany, nazývanej aj „Haššíkova armáda“. Čím nahradil gen. Ferdinanda Čatloša. Domobrana bola už len symbolickou armádou. Napriek tomu, že koncom roka 1944 bolo v jej radoch cez 40 000 vojakov, ktorí boli dislokovaní v tyle nemeckých vojsk medzi Žilinou, Trenčínom, Bratislavou a Nitrou, väčšina (asi 90%) jej príslušníkov nebola vyzbrojená a tak prakticky nezasiahla do bojov.^[2]

Haššík po vojne ušiel z krajiny. 11. novembra 1947 bol v neprítomnosti odsúdený na trest smrti. Po roku 1948 žil v USA, neskôr sa presunul do Argentíny. Organizoval tu spolok bývalých príslušníkov slovenskej armády pod názvom Kombatanti^[3].

Referencie

↑ ^a ^b Baka, I., 2013, Haššík, Š. in Cséfalvay, F. (editor), Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Vojenský historický ústav, Bratislava, s. 84-85
↑ Lacko, M., 2008, Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava, Slovart, s. 178
↑ Segeš, V. a kol., 2007, Slovensko - Vojenská kronika. 1. vyd. Perfekt, Bratislava, ISBN 978-80-8046-381-6, s. 110

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Externé odkazy

Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 103; pokrstený ako Stephanus Haščik

Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[VODS-1] Baka, I., 2013, Haššík, Š. in Cséfalvay, F. (editor), Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Vojenský historický ústav, Bratislava, s. 84-85

[2] Lacko, M., 2008, Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava, Slovart, s. 178

[3] Segeš, V. a kol., 2007, Slovensko - Vojenská kronika. 1. vyd. Perfekt, Bratislava, ISBN 978-80-8046-381-6, s. 110

[1]

[2]

[3]