Štandardná varieta alebo štandard alebo štandardná forma (jazyka) alebo bežná varieta je (v deleniach jazyka podľa Horeckého a podobných deleniach) je varieta/forma národného jazyka používaná v každodennom pracovnom a mimopracovnom styku. Na rozdiel od spisovnej variety je výraznejšie regionálne diferencovaná, podľa niektorých názorov v slovenčine možno hovoriť o západoslovenskom, stredoslovenskom a východoslovenskom variante štandardnej variety. V slovenčine je štandardná varieta v podstate identická s hovorovým štýlom jazyka.

Delenie jazyka podľa Horeckého a podobne je takéto: spisovná varieta (celonárodná spisovná forma) - štandardná varieta (štandardná spisovná forma) - subštandardná varieta (subštandardná spisovná forma) - nárečová varietu (nárečovú formu) .

Horecký vymedzuje štandardnú varietu (uňho "štandardná forma") pre slovenčinu týmito znakmi:

• zachovávanie gramatickej stavby zhodnej so spisovnou formou
• nezachovávanie zásady vzornej výslovnosti
• voľné používanie niektorých väzieb (zahájiť činnosť).
• prenikanie niektorých českých slov ako citátov (presňidáfka); vznik a používanie veľa neologizmov (pripomienkovať)
• na rozdiel od spisovnej variety prevláda hovorená podoba
• ľahšia infiltrácia z iných jazykov (závisieť na niečom; kočka)

Pozri aj

• spisovný jazyk

Zdroje

• slovenský jazyk. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 399.