A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Štúrovo | |
maď. Párkány | |
mesto | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Nové Zámky |
Región | Podunajsko |
Vodný tok | Dunaj |
Nadmorská výška | 109 m n. m. |
Súradnice | 47°47′56″S 18°43′24″V / 47,798889°S 18,723333°V |
Rozloha | 13,44 km² (1 344 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 9 440 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 702,38 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1075 |
Primátor | Eugen Szabó[3] (nezávislý) |
PSČ | 943 01 |
ŠÚJ | 503584 |
EČV (do r. 2022) | NZ |
Tel. predvoľba | +421-36 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie Slobody 1 943 01 Štúrovo 1 |
E-mailová adresa | primator@sturovo.sk |
Telefón | 036 / 751 10 73 |
Fax | 036 / 751 14 72 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Štúrovo | |
Webová stránka: sturovo.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Štúrovo (v minulosti Parkan, maď. Párkány, nem. Gockern) je mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji v okrese Nové Zámky.
Polohopis
Štúrovo sa rozkladá v juhovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, obklopujú ho rieky Dunaj, Hron a Ipeľ. Severozápadne od mesta sa rozprestiera Podunajská rovina, ale na východe sa nachádza pohorie Kováčovské kopce – Burda a na juhu pohorie Piliš. Administratívne spadá do okresu Nové Zámky. Z hľadiska členenia na regióny NUTS, spadá do NUTS I – Slovensko, NUTS II – Západné Slovensko, NUTS III – Nitriansky kraj, NUTS IV – okres Nové Zámky a je súčasťou Nitrianskeho kraja.
Mesto Štúrovo sa nachádza v juhovýchodnej časti okresu Nové Zámky a je jedným z troch miest v tomto okrese. Vzdialenosť okresného mesta – Nové Zámky je 48 km. Komárno je od Štúrova vzdialené 45 km a krajské mesto Nitra je vzdialené 88 km. Mesto je spojené s okolím cestami I. triedy č. 63 a 76 a cestami II. triedy č. 509 a 564.
Katastrálne územie mesta Štúrovo susedí len s 2. ďalšími a to: na západe s katastrálnym územím obce Obid a na severe s katastrálnym územím obce Nána. Na juhu a na východe je štátna hranica prechádzajúca riekou Dunaj.
Fyzická geografia
Reliéf
V okolí mesta sa začína ohyb Dunaja. Prielomový úsek doliny Dunaja medzi slovenským pohorím Kováčovské kopce (Burda) a Pilišskými vrchmi sa nazýva Vyšehradská brána. Dunaj tu využíva zníženinu v zemskej kôre, ktorá vznikla na zlomovej línii. Vyhĺbený dolinový meander dokazuje tektonický zdvih okolitých pohorí.
Najnižší bod mesta sa nachádza vo výške 103 m n. m. a je pri brehu Dunaja a najvyšší bod mesta sa nachádza vo výške 132 m n. m. na vrchole Božieho kopca pri Továrenskej ulici.
Geomorfologický vývoj a pôdy
Oblasť mesta bola na prelome treťohôr a štvrtohôr zaliata najprv tortónskym a potom sarmatským vnútrozemným morom. Tieto moria vplyvom zemskej horotvornej činnosti zanikli. Zostali po nich len slané lagúny v pôdnych priehlbinách, ktoré sa tiež postupne vyparili. O existencii týchto morí svedčia ešte aj dnes slané pôdy a slaniská, ktoré sa tiahnu severným smerom od mesta.
Pôdne zloženie predstavuje oblasť neogénnej alpsko-karpatskej priehlbiny a eolitický reliéf sprašov, sprašových hornín a naviatych pieskov. Mesto sa rozkladá na poslednom cípe ľavobrežnej Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule. Sprašové sedimenty majú na niektorých miestach hrúbku až 20 metrov.
Klimatické podmienky
Štúrovo patrí do teplej klimatickej oblasti s vysokým počtom letných dní, ktorých je za rok približne 70 a tiež je tu dlhý slnečný svit – až okolo 2 000 hodín ročne.
Mesto sa radí na 1. miesto v rámci Slovenska v najvyššej priemernej ročnej teplote, ktorá v Štúrove dosahuje ročný priemer 10,4 °C.
Priemerné ročné zrážky dosahujú 566 mm, čo predstavuje v rámci Slovenska suchú oblasť. Priemerná ročná vlhkosť je 74%.
Veternosť v meste a na okolí je mierna, pretože tak ako Čerhátske pahorky a Kováčovské kopce na ľavom brehu rieky Dunaj, ako aj Pilišské a Vertéšske vrchy na pravom brehu Dunaja ju zmierňujú.
Vodstvo
Mesto patrí do úmoria Čierneho mora a nachádza sa v povodí Dunaja, ktorý ním preteká, rovnako ako rieky Hron a Ipeľ, tečúce blízko mesta. V okolí sú umelé vodné nádrže, ktoré priaznivo vplývajú na mikroklímu okolia.
Štúrovo leží na 1 718 km rieky Dunaj.
V roku 1949 bol pri Dunaji zrealizovaný vrt v hĺbke 140 metrov, ktorý objavil prameň termálnej vody s teplotou 30 °C. Následne sa začalo s budovaním termálneho kúpaliska (dnešného TK II, alebo „starého kúpaliska“)
Následne bol v roku 1973 objavený ďalší zdroj termálnej vody v hĺbke 130 metrov s teplotou 39,7 °C a výdatnosťou 70 l/s, ktorý sa stal zdrojom dnešného termálneho kúpaliska Vadaš.
Rastlinstvo a živočíšstvo
Štúrovo a jeho okolie patrí do pásma dubových lesov. Kvôli potrebe pôdy na poľnohospodárske účely bolo územie takmer celé odlesnené. Pôvodné lesy ostali len v chránených územiach v okolí mesta. Rastlinstvo sa do tejto oblasti rozšírilo hlavne z oblasti Panónskej nížiny, dolného Podunajska a z oblasti Čierneho mora. Rastliny rastúce v tejto oblasti sa vyznačujú hlavne dlhými koreňmi s vysokou sacou schopnosťou a redukovanými prieduchmi z dôvodu zníženého prísunu vlahy. V minulosti sa v inudačných (záplavových) oblastiach vyskytovali lužné lesy zložené z rýchlorastúcich mäkkých drevín ako napríklad z vŕb (Salix) a topoľov (Populus).
V okolí mesta prevažuje živočíšstvo lúk a polí. Pôvodne tieto druhy obývali stepi a k nám sa dostali až po premene lesa na poľnohospodársku pôdu. Typické prispôsobenie sa zvierat farbou k prostrediu je viditeľné napr. u zajaca poľného (Lepus europeaus) alebo jarabice poľnej (Perdix perdix). Ale nenachádza sa tu veľká druhová pestrosť fauny.
Ochrana prírody
Významným územím z hľadiska ochrany prírody je pohorie Burda (staršie aj Kováčovské kopce). Nachádzajú sa tu dve národné prírodné rezervácie.
Na juhu sa nachádza NPR Burdov (alebo Kováčovské kopce – juh), ktorá bola vyhlásená v roku 1966 s výmerou chráneného územia 364 ha. Je to sopečné pohorie s najvyšším bodom 396 m n. m. Útesy z andezitov sú porastené listnatými lesmi s najbohatšou teplomilnou biocenézou na Slovensku. Pre niektoré teplomilné druhy predstavuje tunajšia NPR jediné nálezisko na Slovensku a najsevernejší výskyt v celej Európe
Ďalším chráneným územím je NPR Leliansky les (alebo Kováčovské kopce – sever), ktorá sa nachádza na severe. Bola vyhlásená v roku 1966 s výmerou chráneného územia 199 ha. Je to lokalita s bukovo-dubovými lesmi v najnižších polohách Slovenska.
Taktiež významnou národnou prírodnou rezerváciou je NPR Kamenínské slanisko s rokom vyhlásenia 1983 a rozlohou 34,9 ha. Nachádza sa tu slanomilné rastlinstvo (limonka gmelinová, skorocel morský, kosatec pochybný).
Medzi ďalšie chránené územia v okolí patria: Prírodná pamiatka Kamenický sprašový profil a Prírodná rezervácia Vŕšok.
Dejiny
Mesto vďaka výhodnej polohe bolo osídlené už v praveku. Dokazujú to rozsiahle archeologické výskumy. Mesto bolo dôležitým dunajským brodom už v dobe rímskej. Anavum bolo jedným z predmostí chýrneho „Limes Romanus“, vybudovaného v období cisárstva. Z týchto čias pochádza a k tomuto okoliu sa viaže vzácna pamiatka, prvé literárne dielo, ktoré vzniklo na území Slovenska.
V 6. storočí tento priestor spoločne osídlili Slovania a Avari. Slovanské osídlenie v severnej okrajovej časti Avarskej ríše muselo byť intenzívne a životaschopné, lebo krátko po jej zániku v poslednom desaťročí 8. storočia vzniklo neďaleko Štúrova, v prostredí osídlenom predtým Avarmi, slovanské hradisko na brehu Dunaja v Mužli-Čenkove.
V roku 896 sa datuje príchod staromaďarských kmeňov, ktoré si podmanili pravý breh Dunaja s dovtedy slovanským hradom Strigoň, dnešným Ostrihomom. Ostrihom sa stal prvým sídlom uhorských kráľov z rodu Arpádovcov a tento fakt mal veľký význam aj na rozvoj osady Kakath, založenej na mieste dnešného Štúrova. Prvá písomná zmienka o obci je v zakladacej listine opátstva v Hronskom sv. Beňadiku z roku 1075, v ktorej panovník daroval kláštoru desať domov prievozníkov a časť pôdy nachádzajúcej sa v chotári Kakathu. V roku 1189 zavítal do Kakathu a Ostrihomu nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, ktorý sa so svojím križiackym vojskom poberal na výpravu do Svätej zeme.
Keď Turci roku 1541 obsadili Budín, osud krajiny rozdelenej na tri časti bol spečatený. Ich následné 150-ročné panstvo prinieslo pustošenie a množstvo vojen. Kakath ležal na hranici okupovaného územia, a tak sa dostal do víru protitureckých bojov a stavovských povstaní. V roku 1594 sa pokúsilo cisárske vojsko dobyť od Turkov Ostrihom a Parkan, ale výprava grófa Mikuláša Pálfiho a arcikniežaťa Jozefa skončila neúspechom.
V 60. rokoch 17. storočia sa Parkan ocitá znovu v ohni ťažkých bojov. Na jar 1683 sa veľkovezír Kara Mustafa rozhodol zasadiť Habsburgovcom posledný úder a preto sa so svojou 250 000 armádou vypravil na Viedeň. Súčasne „kurucký kráľ“ a spojenec turkov Imrich Tököli ovládol územie dnešného Slovenska. Kresťanské vojská sa 7. októbra 1683 priblížili k Parkanu. Jednotky poľského kráľa Jána III. Sobieskeho tvorili predvoj armády a napriek zákazu hlavného velenia podnikli samostatnú akciu. Turci Poliakom pripravili pascu a pri „Údolí plaču“ (Siralomvölgy) ich 1 500 pobili. 9. októbra zaútočili cisárske a poľské vojská na Parkan. Turecká armáda rátala s pomocou Tököliho kurucov, ale ten sa nedostavil včas, lebo toto spojenectvo mu už nebolo vhodné. Spojenecké vojská Turkov pri Parkane porazili. Takto sa mesto oslobodilo spod tureckého jarma a zapísalo do dejín Európy.[4]
Na žiadosť ostrihomského arcibiskupa, cisár Karol VI. udelil 6. augusta 1724 mestu právo organizovať ročne 4 jarmoky. Dodnes sa zachoval jeden, ktorý sa koná pravidelne v októbri. Parkanské trhy Šimona a Júdy nadväzovali na bratislavské michalské trhy. Kupci z Bratislavy sa potom presúvali do Parkanu. Parkanské trhy boli známe po celej strednej Európe a zatienili aj Ostrihomské trhy.
Za panovania Márie Terézie boli Parkanu opätovne udelené mestské výsady, stal sa okresným mestom. Vybudovala sa Hradská cesta, ktorá viedla z Viedne cez Bratislavu, Trnavu, Parkan, Ostrihom do Budína.
V roku 1918 sa stalo pohraničným mestom Česko-Slovenska. V roku 1919 mesto obsadila maďarská armáda, ktorú porazili česko-slovenskí vojaci [5]. Ďalší vývoj nastáva v roku 1938, keď sa na základe viedenskej arbitráže mesto pripojilo k Maďarsku. V rokoch 1944 a 1945 nastávajú ťažké boje, ktoré sa končia 25. marca oslobodením Štúrova sovietskymi vojskami. Most spájajúci mesto s Ostrihomom bol počas bojov zničený a obnovený bol opäť až v roku 2001.
Po vojne nastáva priemyselný rozvoj mesta. Postavili sa Juhoslovenské celulózky a papierne (dnes Smurfit Kappa), rozšírila sa železničná stanica, toho času najväčšia v SSR.
1. mája 2004 vstúpilo Slovensko do Európskej únie. Obnovený most cez Dunaj zblížil Štúrovo s Ostrihomom, organizujú sa rôzne spoločné podujatia.
Humánna geografia
Poľnohospodárstvo
Okolie mesta je typické svojou úrodnou pôdou, hlavne černozemou, ktorá je veľmi kvalitná a s vhodnými prírodnými podmienkami zaručuje bohatú úrodu. Pestuje sa hlavne pšenica, raž, kukurica, slnečnica, repka olejná ale aj mnoho ďalších plodín.
Poľnohospodárska pôda sa vrátila po roku 1989 pôvodným majiteľom, ktorí ju predali alebo si ju sami obhospodarujú.
Priemysel
Do 60. rokov minulého storočia bol priemysel slabo rozvinutý (v meste fungoval mlyn, škrobáreň, teheľňa) a až po vzniku Juhoslovenských celulózok a papierní (1963) sa menil charakter mesta, z ktorého sa vyprofiloval jeden z najväčších papierenských závodov vo vtedajšom Česko-Slovensku.
Doprava
Štúrovo je vďaka svojej polohe významnou železničnou križovatkou. Územím Štúrova prechádzajú 2 železničné trate. Jedna z nich, trať 130 tvorí súčasť hlavného ťahu z Česka cez Bratislavu, Nové Zámky do Štúrova s priamym pokračovaním do Budapešti. Táto trať sa nachádza na európskom koridore č.IV. Trať sa využíva hlavne na tranzitnú prepravu vo východo-západnom smere. Významná je ale aj osobná vnútroštátna a medzinárodná preprava. Druhou železničnou traťou je trať Štúrovo – Levice, ktorá má regionálny charakter. Je jednokoľajová a bez elektrickej trakcie.
Štúrovom neprechádza významná cesta. Mesto je s okolím spojené cestami: I/63 (Komárno), II/509 (Nové Zámky), I/76 (Levice), II/564 (Šahy)
Vodná doprava má najväčšie rezervy zo všetkých druhov dopravy v Štúrove. Mesto má 2 prístavy. Osobný sa nachádza v centre mesta na nábreží Dunaja a nákladný prístav je v areáli firmy Smurfit Kappa. Oba tieto prístavy sú využívané minimálne.
Najbližšími letiskami sú letisko M. R. Štefánika v Bratislave a medzinárodné letisko Ferenca Liszta v Budapešti.
Obyvateľstvo
V roku 2001 žilo v Štúrove 11 708 občanov.
Etnické zloženie obyvateľstva v roku 2011
- Maďari – 60,7 %
- Slováci – 26,8 %
- Česi – 0,8 %
- Rómovia – 0,2 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
- rímski katolíci – 77,18 %
- bez vyznania – 12,27 %
- evanjelici a. v.- 1,36 %
- grécki katolíci – 0,20 %
- pravoslávni – 0,09 %
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierna nad Tisou
Šaľa
Šaštín-Stráže
Šahy
Šamorín
Štúrovo
Šurany
Žarnovica
Želiezovce
Žiar nad Hronom
Žilina
Bánovce nad Bebravou
Banská Štiavnica
Banská Bystrica
Bardejov
Bojnice
Bratislava
Brezno
Brezová pod Bradlom
Bytča
Detva
Dobšiná
Dolný Kubín
Dubnica nad Váhom
Dudince
Dunajská Streda
Erby slovenských miest
Fiľakovo
Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)
Galanta
Gbely
Gelnica
Giraltovce
Handlová
Hanušovce nad Topľou
Hlohovec
Hnúšťa
Holíč
Hriňová
Humenné
Hurbanovo
Ilava
Jelšava (mesto)
Kategórie podľa miest na Slovensku
Kežmarok
Košice
Kolárovo
Komárno
Komunálna politika na Slovensku
Kráľovský Chlmec
Krásno nad Kysucou
Krompachy
Krupina
Kysucké Nové Mesto
Leopoldov
Levice
Levoča
Lipany (okres Sabinov)
Liptovský Hrádok
Liptovský Mikuláš
Lučenec
Malacky
Martin (mesto na Slovensku)
Medzev
Medzilaborce
Mestá na Slovensku podľa kraja
Mestské časti na Slovensku
Mestské opevnenia na Slovensku
Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku
Michalovce
Miestne časti na Slovensku
Modrý Kameň
Modra
Moldava nad Bodvou
Myjava (mesto)
Námestovo
Nemšová
Nesvady
Nitra
Nováky
Nová Baňa
Nová Dubnica
Nové Mesto nad Váhom
Nové Zámky
Púchov
Partizánske
Pezinok
Piešťany
Podolínec
Poltár
Pomenovania podľa miest na Slovensku
Poprad
Považská Bystrica
Prešov
Prievidza
Rajec
Rajecké Teplice
Revúca (mesto)
Rimavská Sobota
Rožňava
Ružomberok
Sečovce
Senec
Senica
Sereď
Skalica (mesto)
Sládkovičovo
Sliač
Snina
Sobrance
Spišská Belá
Spišská Nová Ves
Spišská Stará Ves
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Stará Ľubovňa
Stará Turá
Strážske
Stropkov
Stupava
Svätý Jur
Svidník
Svit (mesto)
Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Tlmače
Topoľčany
Tornaľa
Trebišov
Trenčín
Trenčianske Teplice
Trnava
Trstená
Turčianske Teplice
Turany
Turzovka
Tvrdošín
Univerzitné mestá na Slovensku
Veľké Kapušany
Veľký Šariš
Veľký Krtíš
Veľký Meder
Vráble
Vrútky
Vranov nad Topľou
Vrbové
Vysoké Tatry (mesto)
Zaniknuté mestá na Slovensku
Zlaté Moravce
Zoznamy ulíc miest na Slovensku
Zvolen
Čierna nad Tisou
Šaľa
Šaštín-Stráže
Šahy
Šamorín
Štúrovo
Šurany
Žarnovica
Želiezovce
Žiar nad Hronom
Žilina
Bánovce nad Bebravou
Banská Štiavnica
Banská Bystrica
Bardejov
Bojnice
Bratislava
Brezno
Brezová pod Bradlom
Bytča
Detva
Dobšiná
Dolný Kubín
Dubnica nad Váhom
Dudince
Dunajská Streda
Fiľakovo
Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)
Galanta
Gbely
Gelnica
Giraltovce
Handlová
Hanušovce nad Topľou
Hlohovec
Hnúšťa
Holíč
Hriňová
Humenné
Hurbanovo
Ilava
Jelšava (mesto)
Kežmarok
Košice
Kolárovo
Komárno
Kráľovský Chlmec
Krásno nad Kysucou
Krompachy
Krupina
Kysucké Nové Mesto
Leopoldov
Levice (Slovensko)
Levoča
Lipany
Liptovský Hrádok
Liptovský Mikuláš
Lučenec
Malacky
Martin (mesto na Slovensku)
Medzev
Medzilaborce
Mesto (Slovensko)
Michalovce
Modrý Kameň
Modra
Moldava nad Bodvou
Myjava (mesto)
Námestovo
Nemšová
Nemecké mestské právo
Nesvady
Nitra
Nováky
Nová Baňa
Nová Dubnica
Nové Mesto nad Váhom
Nové Zámky
Púchov
Partizánske
Pezinok
Piešťany
Podolínec
Poltár
Poprad
Považská Bystrica
Prešov
Prievidza
Rajec
Rajecké Teplice
Revúca (mesto)
Rimavská Sobota
Rožňava
Ružomberok
Sabinov
Senec
Senica
Sereď
Skalica (mesto)
Sládkovičovo
Sliač
Snina
Sobrance
Spišská Belá
Spišská Nová Ves
Spišská Stará Ves
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Stará Ľubovňa
Stará Turá
Strážske
Stropkov
Stupava
Svätý Jur
Svidník
Svit (mesto)
Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Tlmače
Topoľčany
Tornaľa
Trebišov
Trenčín
Trenčianske Teplice
Trnava
Trstená
Turčianske Teplice
Turany
Turzovka
Tvrdošín
Veľké Kapušany
Veľký Šariš
Veľký Krtíš
Veľký Meder
Vráble
Vrútky
Vranov nad Topľou
Vrbové
Vysoké Tatry (mesto)
Zlaté Moravce
Zoznam miest na Slovensku
Zvolen
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk