Štátny znak Česka sa používa už od roku 1990 a má dve varianty: malý štátny znak a veľký štátny znak. Ich súčasná podoba, ako aj spôsoby použitia sú stanovené ústavným zákonom číslo 3/1993 Zb. prijatým 17. decembra 1992. Veľký štátny znak aj malý štátny znak patria medzi štátne symboly Českej republiky.

Veľký štátny znak tvorí štvrtený štít. V prvom a štvrtom poli je historický znak Čiech - strieborný dvojchvostý lev v skoku so zlatou zbrojou a zlatou korunou na červenom poli. V druhom poli sa nachádza znak Moravy - orlica strieborno-červeno šachovaná so zlatou zbrojou a korunou na modrom poli. V treťom poli je znak Sliezska - čierna orlica so strieborným perisoniem (polmesiacom), uprostred s krížikom, ukončeným trojlístkami, so zlatou korunou a červenou zbrojou na zlatom podklade.

Veľký štátny znak reprezentuje spojenie všetkých historických krajín štátu. Autorom návrhu i výtvarného prevedenia je heraldik Jiří Louda. Veľký štátny znak slúži k vonkajšej reprezentácii štátu a na označenie budov, v ktorých sídlia orgány štátnej správy, štátne úrady a pod. Jeho originál je v tejto chvíli (od roku 2006) stratený.

Oficiálny popis veľkého štátneho znaku:

Malý štátny znak je tvorený červeným poľom, na ktorom je umiestnený historický znak Čiech: strieborný dvojchvostý lev v skoku so zlatou zbrojou a zlatou korunou. Je malým štátnym znakom od roku 1990 najprv ako znak Českej republiky v rámci ČSFR. Dnes je používaný na miestach, kde dochádza k rozhodnutiu zo štátnej moci. Napr. na pečiatkach a pečatidlách úradov štátnej správy a samosprávy alebo na tabuliach označujúcich pamätné stromy. Malý štátny znak sa tiež používa na označenie sídiel orgánov, ktoré boli poverené výkonom štátnej moci - súdy, exekútori, hygienické stanice a pod.

Oficiálny popis malého štátneho znaku:

Český lev, pôvodne jednochvostý, nahradil v 12. storočí plamennú orlicu sv. Václava. Druhý chvost bol ku levovi v znaku pridaný zrejme ako odmena za pomoc, ktorú poskytol cisárovi Přemysl Otakar I. v boji proti Sasom, presvedčivým dôkazom je však až pečať, ktorú používal Přemysl Otakar II. Heraldika však všeobecne chápe zdvojenosť nepárových orgánov (chvost alebo hlava) erbových zvierat ako znak mužského pohlavia vyobrazeného zvieraťa.

• 
  Historický znak Čiech na Pražskom hrade
• 
  Veľký štátny znak na cestovnom pase
• 
  Medený štátny znak
• 
  Prezidentská verzia
• 
  Malý štátny znak Česka v rokoch 1990–1992
• 
  Veľký štátny znak Česka v rokoch 1990–1992

1. ↑ Podľa predkladateľov návrhu sa v tomto prípade jedná o opakovanie symbolu hlavného z troch celkov, ktoré odpovedá európskym heraldickým pravidlám (pozri snemovný tisk návrhu zákona na webe Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR); podľa Správy Pražského hradu však štvrté pole znázorňuje republiku ako celok (pozri popis štátnych symbolov na webe Pražského hradu).

1. ↑ Poslanci mají bojovku, hledají ztracený originál státního znaku. Novinky.cz. Dostupné online . (po česky)
2. ↑ ^{a b} Zákon o štátnych symboloch Českej republiky . . Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
3. ↑ LOUDA, Jiří. Království české: erby a rodokmeny vladnoucích rodů … Havířov : Petr P.Pavlík, 1996. s. 22-23. ISBN 80-85574-09-8.
4. ↑ Proč má český lev dva ocasy?. Český rozhlas, 2014-10-01. Dostupné online . Archivované 2015-11-19 z originálu.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Státní znak České republiky na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štátny znak Česka

• Štátny znak Česko-Slovenska

• Hrad.cz – Státní symboly (po česky) (po anglicky)
• Vláda ČR – Historie státního znaku (po česky) (po anglicky)