A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Škoda Holding | |
![]() | |
Právna forma | akciová spoločnosť |
---|---|
Odvetvie | strojárstvo |
Založená | 1866 |
Sídlo | Plzeň, Česko |
Produkcia | Dopravné prostriedky, energetika |
Obrat | 9,335 miliárd korún (2006) |
Zisk | 1,66 miliárd korún (2006) |
Dcérske spoločnosti | Škoda Transportation, Škoda Power |
Vlastník | Appian Group |
Web | www.skoda.cz |
Škoda Holding a. s. je česká strojárska firma s dlhou tradíciou, sídliaca prevažne v Plzni. Vyrába najmä zariadenia pre dopravu (rušne, električky), energetiku (turbíny) a iné stroje.
Dejiny
V roku 1859 založil gróf Valdštejn v Plzni pobočku svojej zlievárne a strojárne. Vyrábali sa tu zariadenia pre pivovary, cukrovary, bane, parné stroje, kotle, oceľové mostné konštrukcie, zariadenia pre železnice. V roku 1869 továreň odkúpil jej hlavný inžinier (od roku 1866) Emil Škoda, ktorého meno neskôr firma niesla (ako tzv. Škodovy závody). V roku 1899 sa firma transformovala na akciovú spoločnosť a orientovala sa predovšetkým na výrobu zbraní. V tej dobe bola najväčším priemyselným podnikom Rakúsko-Uhorska. Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 firma rozšírila svoj záber o výrobu rušňov, automobilov, lietadiel, lodí atď. V tej dobe pracovalo v Škodovke viac ako 35 000 zamestnancov. V roku 1925 bola začlenená firma Laurin & Klement.[1]
Počas druhej svetovej vojny bol podnik súčasťou nacistickej vojenskej výroby a pri nálete spojeneckých bombardérov v apríli 1945 bolo zničených viac ako 70 % továrne. Po vojne bol koncern zoštátnený a boli od neho oddelené niektoré časti (napr. automobilka v Mladej Boleslavi, letecká továreň v Prahe). Podnik sa zameriaval hlavne na ťažké a dopravné strojárstvo, hlavne pre trhy krajín východného bloku. Len do Sovietskeho zväzu bolo v období rokov 1957 až 1989 vyvezených viac ako 2 400 elektrických rušňov. V rokoch 1951 – 1953 niesol podnik meno „Závody V. I. Lenina“.
Po roku 1989 prebehla privatizácia bez spojenia so zahraničným partnerom, minoritným vlastníkom Škody a generálnym riaditeľom sa stal podnikateľ Lubomír Soudek. Pod jeho vedením začala Škoda rozširovať svoje výrobné aktivity (napr. nákupom automobiliek Tatra a LIAZ, výstavbou továrne na výrobu nápojových plechoviek z hliníkových zliatin). Táto expanzia skončila kumulovanou stratou 13 miliárd korún. Situácia Škody bola tak vážna, že jej dokonca hrozil bankrot. Soudek bol súdený pre podozrenie z nelegálneho obohatenia.
V roku 1999 sa podarilo uzavrieť dohodu s veriteľskými bankami a spoločnosť stabilizovať. V apríli 2000 bola založená akciová spoločnosť Škoda Holding, ktorá jednotlivé dcérske spoločnosti zastrešovala. V roku 2003 získala stopercentný podiel v holdingu holandská skupina Appian Group, ktorá zahájila ďalšiu reštrukturalizáciu s cieľom zamerať sa na dva hlavné výrobné odbory – klasickú energetiku a dopravné strojárstvo.[1] Vlastnícka štruktúra Appian Group je neznáma. Dnes má Škoda približne 3 800 zamestnancov.
V roku 2009 spoločnosť Škoda Holding predala za 11,5 mld. Kč 100% podiel vo svojej divízii Škoda Power juhokórejskej firme Doosan Heavy Industries & Construction.[2]
20. septembra 2010 bolo oznámené, že podnik Škoda Transportation (pod ktorý patrí i Škoda Electric, ostravská Škoda Vagonka, šumperská Pars nova a plzenské MOVO) predala skupina Appian štyrom fyzickým osobám: dvom manažérom spoločnosti Appian (Marek Čmela a Jiří Diviš) a dvom manažérom Škody Holding (Tomáš Krsek a Michal Korecký). Noví vlastníci oznámili, že uvažujú o uvedení akcií spoločnosti na burzu.[3]
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Škoda Holding
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Škoda (podnik) na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.