Šerpská rodina v tradičných šatách

Chhurim, šerpská horolezkyňa

Šerpovia sú etnikum obývajúce pohorie Himaláje v Nepále, konkrétne jeho najvyššiu časť pri hraniciach s Tibetom (dnes časť Čínskej ľudovej republiky). Ich meno v tibetčine znie Šer-pa a znamená "človek z východu", pretože tento pôvodne tibetský kmeň pochádza z východného Tibetu. Hovoria šerpčinou, ktorá patrí k južnej vetve tibetobarmských jazykov, avšak šerpčina sa líši od tibetčiny používanej v Lhase a oba jazyky sú si navzájom nezrozumiteľné.

Väčšina Šerpov žije v Nepále. Podľa sčítania ľudu v roku 2001 tu žilo 154 622 Šerpov, ich náboženstvo bolo 92,83% budhizmus, 6,26% hinduizmus, 0,63% kresťanstvo a 0,20% bön.^[1] Mimo Nepálu ich asi 20 000 žije v indickom štáte Sikkim a minimálne množstvo (800) v Tibete. Nezanedbateľné zastúpenie majú Šerpovia v západných krajinách - v New Yorku žije 2 500 Šerpov, čo je najväčšia komunita Šerpov v USA.

História

Do vysokohorských oblastí Nepálu, predovšetkým do Khumbu, prišli Šerpovia pred 300 až 400 rokmi.

Po roku 1948, kedy sa Nepálske kráľovstvo otvorilo svetu a vpustil na svoje územie odvážlivcov dychtiacich vystúpiť na "tretí pól" planéty, sa začali desiatky expedícií vydávať na niekoľkotýždňový pochod údolím Dudh Kosí, aby dosiahli svoj vysnívaný cieľ. Na množstvo prepravovaného nákladu potrebovali nosičov - a po ruke boli Šerpovia, odolní vytrvalí ľudia a hlavne zvyknutí na vysoké nadmorskej výšky. A keď pred viac ako päťdesiatimi rokmi stáli prví dvaja pozemšťania na vrchole najvyššej hory sveta Evereste, bol jedným z nich príslušník šerpského národa, Tenzing Norgay, vďaka ktorému sa Šerpovia stali známymi po celom svete. Najväčšia šerpská dedina Namche Bazar v nadmorskej výške okolo 3400 m s asi stovkou mohutných kamenných domov s drevenou strechou sa stala hlavným obchodným strediskom.

Súčasnosť

Šerpovia sa vďaka tučným príjmom z nosičstva aj horolezectva stali najbohatším nepálskym národom a svoje malé domčeky nahradili veľkými honosnými domami upravenými ako hotely pre turistov a Namche Bazar sa premenilo na preslávené turistické centrum s hotelmi a obchodnými uličkami. Dnes vďaka dostatku peňazí si môžu Šerpovia dovoliť posielať svoje deti na štúdium a tradičné pracovné miesta Šerpov vrátane remesla nosičského sa uvoľnili pre iné nepálske kmene, predovšetkým Tamangov a Rajov. Tak vznikla skupina šerpov s malým "š", všeobecne označujúca povolania nosičov a ďalších pomocníkov väčších i menších expedícií.

Kultúra

Ako väčšina Tibeťanov vyznávajú budhistické náboženstvo, konkrétne mahajánový budhizmus, väčšina kláštorov v regióne patrí sekte Ňingmapa. Z celkovo viac ako dvadsiatich kláštorov je najznámejšia gompa v Tengphočhe, ktorá bola znova postavená po požiari v roku 1988. V neďalekom Deboche stojí jediný ženský kláštor v Khumbu. Šerpovia používajú tibetské písmo, pretože ich reč, šerpčina, je dialektom tibetčiny. Tradičnou obživou Šerpov bolo po dlhý čas pastierstvo jakov. Čím viac čistokrvných jakov, nekrížených s byvolmi, rodina vlastnila, tým bola významnejšia. Preto tiež vznikol veľmi zložitý systém pomenovania najrôznejších krížencov jakov s indickými byvolmi. Z potreby vymieňať jačie produkty sa vyvinulo ďalšie tradičné odvetvie Šerpov, ktorým je obchod. Khumbu leží na jednej z dôležitých obchodných trás spájajúcich Nepál s Tibetom cez sedlo Nangpa (5716 m), po ktorej z Tibetu prichádzali karavany obťažkané nákladom soli, ovčej vlny a mäsa a stáda jakov.

Referencie

1. ↑ Population monografia of America

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šerpové na českej Wikipédii.