A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Šalvia aztécka | |
| | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Salvia hispanica L.[1], 1753[1] | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Šalvia aztécka[2] (iné názvy: šalvia hispánska[3][4][5][6], šalvia španielska[7][8][9]; lat. Salvia hispanica) je druh rastliny z rodu šalvie z čeľade hluchavkovité. Je to jeden z niekoľkých príbuzných druhov bežne známych ako chia (výslovnosť „čija“). Pochádza zo stredného a južného Mexika a Guatemaly.[10] Považuje sa za pseudocereálie, pestuje sa pre svoje jedlé, hydrofilné (schopné viazať vodu) chia semienka, ktoré sa bežne používajú ako potraviny v niekoľkých krajinách západnej Južnej Ameriky, západného Mexika a juhozápadu Spojených štátov amerických.[11]
Etymológia
Slovo „chia“ je odvodené z nahuatlského slova chia(n) – „mastný“.
Medzi ďalšie rastliny známe ako „chia“ patria Salvia columbariae[11] (tzv. „zlatá chia“[12]), Salvia polystachya[13] a Salvia tiliifolia (po anglicky Tarahumara Chia)[14].
Opis
Šalvia aztécka je jednoročná bylina dorastajúca až výšky 1,75 metra, s protistojnými listami, ktoré sú 4 – 8 centimetrov dlhé a 3 – 5 centimetrov široké. Jej kvety sú fialové, alebo biele a vytvárajú sa v početných klasoch (súkvetie) na konci každej stonky. Mnoho rastlín pestovaných ako šalvia aztécka sú v skutočnosti iný druh, šalvia levanduľolistá (lat. Salvia lavandulifolia).[15]
Semená sú malé a oválne s priemerom okolo 1 mm. Sú strakaté, s hnedou, sivou, čiernou a bielou farbou. Semená sú hydrofilné, po namočení absorbujú tekutinu v množstve až 12-násobku svojej hmotnosti. Počas namáčania semená vytvárajú slizovitý povlak, ktorý dáva nápojom na báze chia výraznú želatínovú textúru.
Šalvia aztécka sa komerčne pestuje a konzumuje vo svojom rodnom Mexiku a Guatemale, ako aj v Bolívii, Ekvádore, Kolumbii, Nikarague, severozápadnej Argentíne, častiach Austrálie a na juhozápade USA.[11][16] V Kentucky boli vyšľachtené nové patentované odrody na pestovanie v severných zemepisných šírkach Spojených štátov amerických, keďže šalvia aztécka znáša pôvodne len veľmi krátkodobé ochladenia, maximálne do -1 až -7 °C (USDA zóny 9 – 12).[17]
Semená
Šalvia aztécka sa komerčne pestuje pre semená, ktoré slúžia ako potravina bohatá na omega-3 mastné kyseliny. Semená poskytujú 25–30 % extrahovateľného oleja, vrátane kyseliny α-linolénovej. Typické zloženie tuku v oleji je 55% ω-3, 18 % ω-6, 6 % ω-9 a 10 % nasýtených tukov.[18]
Podnebie a rast
Dĺžka pestovateľského cyklu šalvie aztéckej sa líši v závislosti od miesta, kde rastie, a je ovplyvnená aj nadmorskou výškou.[19] Pre pestovanie v rôznych ekosystémoch v Bolívii, Ekvádore a severozápadnej Argentíne trvajú pestovateľské cykly 100 až 150 dní.[20] V súlade s tým sa komerčné polia nachádzajú v rozsahu 8 – 2200 m n. m. v rôznych ekosystémoch od tropickej pobrežnej púšte po tropický dažďový prales a Andské suché údolia.[20] V severozápadnej Argentíne sa uvádza časové rozpätie od výsadby po zber 120 – 180 dní pre polia nachádzajúce sa v nadmorskej výške 900 – 1500 m n. m.[21]
Šalvia aztécka je rastlina krátkeho dňa[22], čo naznačuje jej fotoperiodickú citlivosť a to obmedzilo jej komerčné využitie na pestovanie iba v tropických a subtropických zemepisných šírkach až do roku 2012, keďže iba v týchto oblastiach sú krátke dni stále dostatočne teplé.
Pokroky v šľachtení rastliny počas roku 2012 však viedli k vývoju nových skorých kvitnúcich genotypov šalvie aztéckej, ktoré preukázali vyššie výnosy v severnejších polohách oproti pôvodnému výskytu, v štáte Kentucky.
Výnos a zloženie semien
Výnos semien sa líši v závislosti od kultivarov, spôsobu pestovania a podmienok pestovania podľa geografickej oblasti. Napríklad komerčné polia v Argentíne a Kolumbii sa líšia v rozsahu výnosov od 450 do 1250 kilogramov na hektár.[21][23] Malá štúdia s tromi kultivarmi pestovanými v Andských údoliach Ekvádoru priniesla výnosy až 2300 kilogramov na hektár, čo naznačuje, že priaznivé pestovateľské prostredie a kultivar sa vzájomne ovplyvňujú v dosiahnutých vysokých výnosoch.[19] Genotyp má väčší vplyv na výnos ako na obsah bielkovín, obsah oleja, zloženie mastných kyselín alebo fenolových zlúčenín, zatiaľ čo vysoká teplota znižuje obsah oleja a stupeň nenasýtenosti a zvyšuje obsah bielkovín.
Požiadavky na pôdu
Pestovanie šalvie aztéckej vyžaduje ľahké až stredne hlinité alebo piesčité pôdy.[24] Rastlina uprednostňuje dobre odvodnené, stredne úrodné pôdy, ale dokáže si poradiť aj s kyslými pôdami a miernym suchom.[24] Zasiate chia semienka potrebujú vlhkosť, kým dozrievajúca rastlina neznáša počas rastu zamokrené pôdy.
Tradičné pestovateľské techniky zahŕňajú prípravu pôdy rozrušovaním a kyprením s následným rozsievaním semien.[25] V modernej komerčnej výrobe je typická výsevná dávka 6 kilogramov semien na hektár pôdy a rozostup riadkov 70 – 80 centimetrov.[21]
Hnojenie a zavlažovanie
Šalvia aztécka sa môže pestovať pri nízkom prísune hnojív s použitím 100 kg/ha dusíka alebo v niektorých prípadoch sa nepoužíva žiadne hnojivo.[22][23]
Frekvencia zavlažovania na poliach so šalviou aztéckou sa môže meniť od žiadneho až po 8 zavlažovaní za vegetačné obdobie, v závislosti od klimatických podmienok a zrážok.[23]
Genetická diverzita a šľachtenie
Široká škála divokých a pestovaných odrôd šalvie aztéckej je založená na veľkosti, výtrusnosti a farbe semien.[26][27] Hmotnosť a farba semien majú vysokú dedičnosť, pričom za bielu farbu je zodpovedný jeden recesívny gén.[27]
Choroby plodín
V súčasnosti produkciu chia semien šalvie aztéckej neovplyvňujú žiadni významní škodcovia ani choroby.[24] Esenciálne oleje v listoch majú repelentné vlastnosti proti hmyzu, vďaka čomu sú vhodné na ekologické pestovanie. Môžu sa však vyskytnúť vírusové infekcie, ktoré prenášajú molice.[28] Buriny môžu predstavovať problém v ranom vývoji rastliny, ale pretože Salvia hispanica je citlivá na väčšinu bežne používaných herbicídov, uprednostňuje sa mechanické ničenie buriny.
Dekoratívne a nové využitie

V 80. rokoch sa v Spojených štátoch rozmohol prvýkrát trend takzvaných „chia pets“, čo v preklade znamená „domáci maznáčikovia chia“. Sú to vlastne hlinené figúrky, na ktoré sa nanáša lepkavá pasta z chia semien. Tie sa potom zalievajú vodou a zo semiačok vyrastajú klíčky a mladé rastlinky, ktoré vytvárajú dojem, akoby mali hlinené zvieratká srsť. V USA sa ročne predá asi 500 000 týchto figúrok.[29] U nás poznáme podobné použitie u rôznych iných semien, napríklad aj u žeruchy, či pažítky.
Referencie
- ↑ a b Salvia hispanica L. . powo.science.kew.org, . Dostupné online.
- ↑ Kultúra slova, 2023, roč. 57, č. 3 . Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, v. v. i., . Dostupné online.
- ↑ ŠALVIA HISPÁNSKA (CHIA). In: CHEVALLIER, Andrew. Malá encyklopédia prírodnej medicíny. Preklad Miriam Ghaniová. Bratislava : Ikar, 2019. ISBN 978-80-551-6813-5. S. 200.
- ↑ KIMÁKOVÁ, Tatiana. Expozícia ortuťou z konzumácie rýb a rybích produktov. Lekársky obzor (Bratislava: Slovenská zdravotnícka univerzita), 2018, roč. 67, čís. 3-4, s. 113. ISSN 0457-4214.
- ↑ KIMÁKOVÁ, Tatiana. Ortuť v životnom prostredí ako rizikový faktor zdravia: vedecká monografia. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2017. ISBN 978-80-8152-478-3. S. 131.
- ↑ STRUNECKÁ, Anna. Babské rady profesorky Struneckej. Preklad Ľubica Janeva. Bratislava : Ikar – Príroda, 2016. ISBN 978-80-551-4883-0. S. 22.
- ↑ FIKSELOVÁ, Martina; MELLEN, Martin; MARCINČÁK, Slavomír. Zdravotná bezpečnosť potravín. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2015. ISBN 978-80-552-1418-4. S. 83.
- ↑ STRUNECKÁ, Anna. Doba jedová. Bratislava : Príroda, 2013. ISBN 978-80-07-02230-0. S. 97.
- ↑ JURIŠ, Peter, a kol. Hygiena výživy pre verejné zdravotníctvo. Košice : ŠafárikPress, 2019. ISBN 978-80-8152-755-5. S. 95.
- ↑ Salvia hispanica L . . Dostupné online.
- ↑ a b c Salvia hispanica . Germplasm Resources Information Network. Agricultural Research Service, United States Department of Agriculture, . Dostupné online.
- ↑ ANTHONY C. DWECK, RESEARCH DIRECTOR, PETER BLACK MEDICARE LTD.,. CHAPTER ONE THE FOLKLORE AND COSMETIC USE OF VARIOUS SALVIA SPECIES . . Dostupné online.
- ↑ A. A. BUSHWAY, P. R. BELYEA, R. J. BUSHWAY (SEPTEMBER 1981). Chia Seed as a Source of Oil, Polysaccharide, and Protein . . Dostupné online.
- ↑ MARCO MARTIN GONZÁLEZ-CHÁVEZ, ANGEL JOSABAD ALONSO-CASTRO, JUAN RAMÓN ZAPATA-MORALES, VÍCTOR ARANA-ARGÁEZ, JULIO CESAR TORRES-ROMERO, YESSICA ELISA MEDINA-RIVERA, ERNESTO SÁNCHEZ-MENDOZA, SALUD PÉREZ-GUTIÉRREZ. Anti-inflammatory and antinociceptive effects of tilifodiolide, isolated from Salvia tiliifolia Vahl (Lamiaceae) . Cit. 2024-04-20. Dostupné online.
- ↑ Mark Griffiths, Editor. Index of Garden Plants. (Portland, Oregon: Timber Press, 2nd American Edition, 1995.) ISBN 0-88192-246-3.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ a b AYERZA, RICARDO. Influence of environment on growing period and yield, protein, oil and α-linolenic content of three chia (Salvia hispanica L.) selections online. Cit. 2024-04-19. Dostupné online.
- ↑ a b AYERZA, RICARDO. The Seed’s Protein and Oil Content, Fatty Acid Composition, and Growing Cycle Length of a Single Genotype of Chia (Salvia hispanica L.) as Affected by Environmental Factors online. Cit. 2024-04-19. Dostupné online.
- ↑ a b c COATES, WAYNE; AYERZA, RICARDO (1998). Commercial production of chia in Northwestern Argentina online. Journal of the American Oil Chemists' Society. 75 (10): 1417–1420, cit. 2024-04-19. Dostupné online.
- ↑ a b JAMBOONSRI, WATCHAREEWAN; TIMOTHY D. PHILLIPS; ROBERT L. GENEVE; JOSEPH P. CAHILL; DAVID F. HILDEBRAND (2012). Extending the range of an ancient crop, Salvia hispanica L.—a new ω3 source online. Genetic Resources and Crop Evolution. 59 (2): 171–178, cit. 2024-04-19. Dostupné online.
- ↑ a b c COATES, WAYNE; RICARDO AYERZA (1996). Production potential of chia in northwestern Argentina online. Cit. 2024-04-19. Dostupné online.
- ↑ a b c MUÑOZ, LORETO A.; ANGEL COBOS; OLGA DIAZ; JOSÉ MIGUEL AGUILERA (2013). Chia Seed ( Salvia hispanica ): An Ancient Grain and a New Functional Food online. Food Reviews International. 29 (4): 394–408, cit. 2024-04-19. Dostupné online.
- ↑ CAHILL, JOSEPH P. (2005). Human Selection and Domestication of Chia (Salvia hispanica L.) online. Journal of Ethnobiology. 25 (2): 155–174, cit. 2024-04-19. Dostupné online.
- ↑ Cahill, J. P. and B. Ehdaie (2005).
- ↑ a b CAHILL JP, PROVANCE, MC (2002). Genetics of qualitative traits in domesticated chia (Salvia hispanica L.) online. Cit. 2024-04-19. Dostupné online.
- ↑ CELLI, MARCOS; MARIA PEROTTO; JULIA MARTINO; CEFERINO FLORES; VILMA CONCI; PATRICIA PARDINA (2014). Detection and Identification of the First Viruses in Chia (Salvia hispanica) online. Cit. 2024-04-19. Dostupné online.
- ↑ Chia Pet | Arts & Culture | Smithsonian Magazine.
Externé odkazy
upraviť | upraviť zdroj- Salvia hispanica – Plants for a Future
Zdroje
upraviť | upraviť zdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Salvia hispanica na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
