Šúrsky kanál (-normovaný názov ^[1]; staršie názvy: Hlavný kanál, Obtočný kanál, Moravod, Šúr, kanál Šúr, Nový Sajloch, Kanál ^[2][3][4], neoficiálne: Židovský kanál ^[5]) je umelý odvodňovací kanál a významné vodné melioračné dielo s regulovaným prietokom na juhozápadnom Slovensku tečúci po západnom a južnom obvode Národnej prírodnej rezervácie Šúr. Niektoré zdroje ho nesprávne považujú za súčasť vodného toku Blatina v najširšom zmysle^[6].

História

Šúrsky kanál bol budovaný v rokoch 1941 až 1943 pod vedním Pracovného zboru národnej obrany. Útvar VI. pracovného (robotného) práporu bol rozporuplnou súčasťou armády vojnového Slovenského štátu (1939-1945). Príslušníci tohto práporu vybudovali rozsiahly odvodňovací kanál v úseku od Pezinka až po ústie do Malého Dunaja pri Zálesí s využitím nútenej práce židov z koncentračných táborov, neskôr aj rómov a politických väzňov. Na výstvabe sa podieľali aj obyvatelia okolitých obcí.^[7]

Súčasnosť

Do Šúrskeho kanála je umelo zaústený vodný tok Blatina a tiež do neho ústia ďalšie vodné toky stekajúce zo svahov Malých Karpát. Začína sa južne od Pezinka (tam, kde sa končí Viničniansky kanál), potom tečie paralelne so železnicou spájajúcou Bratislavu s Pezinkom a následne sa stáča na juhovýchod a tečie približne po severovýchodných hraniciach mesta Bratislava. Vlastný kanál sa potom končí medzi Ivankou pri Dunaji a Zálesím, ale za vlastným kanálom (za stavidlami) tok ešte kúsok (asi 1,5 km) tečie v neregulovanej podobe, aby napokon vyústil do Malého Dunaja; táto krátka koncová časť sa oficiálne tiež volá Šúrsky kanál a pred vybudovaním vlastného kanálu bola súčasťou hlavného toku Malého Dunaja (hlavný tok Malého Dunaja sa dnes nachádza trochu južnejšie).^[3][1][8]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šúrsky kanál

Súradnice: 48°09′58″S 17°15′45″V / 48,165977°S 17,26244°V / 48.165977; 17.26244

Bratislavský portál

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.