Ľudský kapitál má rôzne definície, napríklad, že sú to všetky praktické vedomosti, získané zručnosti a schopnosti osoby, ktoré zabezpečujú zvýšenie jej produktivity. OECD (1998, in Dobeš, 2003) ho definovala ako „vedomosti, zručnosti, schopnosti a ďalšie charakteristiky jedinca, ktoré sú relevantné pre ekonomickú aktivitu“. Jandourek (2001) ľudský kapitál definuje ako „schopnosti osôb, ktoré priamo prispievajú k vytváraniu zisku“. Gajdoš (2001) ho poníma ako „ľudí, ich sociálno-demografické charakteristiky a kvality, vzdelanie, zručnosť, tvorivosť, ako zdroj ich produktívnych schopností, kvalifikovanosť“. Fukuyama (2005) za ľudský kapitál považuje „zručnosti a vedomosti, ktoré nosíme v hlave“. Ľudský kapitál je determinantom ekonomického rastu a je nezanedbateľnou súčasťou technologického pokroku. Vplyv na jeho formovanie má výchova, vzdelanie, ako aj kultúrne prostredie, v ktorom sa osoba nachádza. Pozitívne zasahuje do kvality života spoločnosti.

Ľudský kapitál je teda stav kompetencií, vedomostí, kreativity, sociálnych a osobnostných rys, zakotvených v schopnosti vykonávať prácu tak, aby produkovala ekonomickú hodnotu. Je to celkový ekonomický pohľad na človeka, pôsobiaceho v rámci ekonomiky. V skorých ekonomických teóriách sa pokladala pracovná sila za jeden z troch výrobných faktorov. Rovnako ako pozemky, sa ľudský kapitál stal uznávaný spolu s prírodným kapitálom a aktívami. Ľudské faktory výroby záviseli od jednoduchej mechanickej analýzy ľudského kapitálu. V modernej technicko-finančnej analýze, sa pojem „vyvážený rast“ vzťahuje k cieľu rovnakého rastu ľudských schopností a fyzických aktív, ktoré produkujú tovary a služby. Predpoklad, že práca alebo pracovná sila mohli byť ľahko modelované, začal oslabovať v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy v najvyspelejších krajinách na svete terciárny sektor, ktorý požadoval kreativitu, začal produkovať viac, ako vyrábal sekundárny sektor.

Práve preto bola oveľa väčšia pozornosť venovaná faktorom, ktoré viedli k úspechu, pokiaľ išlo o ľudské konanie. Bola preskúmaná úloha vedenia, talent a dokonca celebrity. Najbežnejšie sa stal sociálny kapitál chápaný ako súčet sociálnych väzieb a vzťahov, spolu s mnohými synonymami ako hodnota značky, sociálna súdržnosť a sociálna odolnosť a s tým súvisiace pojmy, ako sú celebrity alebo sláva. Na rozdiel však od talentu, ktorý sa individuálne vyvinul, ktorý nemožno preniesť na ostatných bez ohľadu na úsilie, a na rozdiel od tých aspektov, ktoré môžu byť prenesené alebo naučené. V roku 2010, OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) vyzvala vlády vyspelých ekonomík, aby prijali opatrenia na zvýšenie inovácie a vedomostí v oblasti produktov a služieb, ako cestu k pokračujúcej ekonomickej prosperite. Medzinárodná politika tiež často rieši odliv ľudského kapitálu, čo je vlastne odliv nadaných, alebo preškolených osôb z krajiny, ktorá do nich investovala, do inej krajiny, ktorá ťaží z ich príchodu bez toho, aby do nich investovala.

Historický vývoj

V 18. storočí schopnosti a znalosti jedinca bez finančných, alebo materiálnych zdrojov nemali veľkú hodnotu. Neboli vhodné podmienky ich využitia, nakoľko sa vyrábalo s použitím veľkého množstva fyzickej práce. Spôsoby riadenia ľudí neboli potrebné, keďže väčšinou majiteľ finančných a materiálnych zdrojov riadil aj ľudí. Len v niektorých prípadoch boli projekty riadené platenými zamestnancami, ktorí mali na starosti rozdeľovanie práce, evidovanie a výplatu miezd.

Až neskôr, v 50. a 60. rokoch 20. storočia sa začal formovať koncept ľudského kapitálu. Ako prvý na to poukázal Theodore W. Schultz, ekonóm chicagskej školy, ktorý získal Nobelovu cenu za ekonómiu. Neskôr sa pridal ku konceptu ľudského kapitálu Gary S. Backer, keď určil dve hlavné možnosti získavania znalosti a schopnosti, teda budovania ľudského kapitálu. Prvá etapa začína pri samotnom vzdelávacom procese na školách. Druhá etapa pokračuje priamo v zamestnaní. Rozlišoval všeobecnú formu získavania poznatkov a zručnosti, ktoré sa dajú všeobecne využiť. Ako druhá bola podľa Beckera špecifická forma, ktorá využívala už získané poznatky a zručnosti v konkrétnej praxi. (Becker, 1962.) V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa objavila aj rozsiahla kritika teórie ľudského kapitálu.

Význam ľudského kapitálu

Pojem ľudského kapitálu má väčší význam v krajinách s prebytkovou pracovnou silou. Tieto krajiny sú prirodzene obdarené väčším množstvom pracovnej sily vďaka vysokej pôrodnosti v danom prostredí. Nadbytočná pracovná sila v týchto krajinách je k dispozícii vo forme ľudských zdrojov vo väčšej miere, než hmotný zdroj kapitálu. Tieto ľudské zdroje môžu byť transformované do ľudského kapitálu s efektívnymi vstupmi ako vzdelanie, zdravie a morálne hodnoty. Transformácia surových ľudských zdrojov na vysoko produktívne ľudské zdroje je procesom ľudského kapitálu. Problém nedostatku hmotného kapitálu, v krajinách s prebytkovou pracovnou silou, môže byť vyriešený zvyšovaním tvorby ľudského kapitálu, vďaka súkromným i verejným investíciám národných ekonomík do školstva a zdravotníctva. Hmotný finančný kapitál je účinným nástrojom na podporu hospodárskeho rastu národa. Nehmotný ľudský kapitál, na druhej strane, je nástrojom na podporu komplexného rozvoja národa, pretože ľudský kapitál priamo súvisí s ľudským rozvojom. Organizácia Spojených národov – OSN zverejnila v rôznych krajinách Správu o ľudskom rozvoji s cieľom vyhodnotiť mieru ľudského kapitálu v týchto krajinách. Štatistickým ukazovateľom odhadu stupňa ľudského rozvoja je Index ľudského rozvoja HDI (Human Development Index). Je to kombinácia "Indexu priemernej dĺžky života", "Indexu vzdelávania" a "Indexu príjmov“. Index priemernej dĺžky života, ukazuje úroveň zdravia obyvateľov v krajine. Index vzdelávania ukazuje úroveň vzdelania a gramotnosti a Index pomeru populácie a príjmov ukazuje životnú úroveň obyvateľstva. Ak všetky tieto indexy majú rastúci trend, odráža sa to v rastúcom trende HDI. Ľudský kapitál sa rozvíja s kvalitou zdravotníctva, školstva a životnej úrovne. Preto jednotlivé zložky HDI – Index priemernej dĺžky života, Index vzdelávania a Index príjmov – priamo súvisia s formovaním ľudského kapitálu v rámci národa. HDI je ukazovateľom pozitívnej korelácie medzi ľudským kapitálom a ekonomickým rozvojom. Ak sa HDI zvyšuje, je tu vyššia miera ľudského kapitálu v reakcii na vyššiu úroveň vzdelania a zdravia. Rovnako, ak HDI rastie, príjmy na hlavu v národe sa taktiež zvyšujú. Implicitne, HDI ukazuje, že čím vyšší je ľudský kapitál vďaka dobrej úrovni zdravotníctva a vzdelania, tým vyšší je príjem na hlavu národa. Tento proces ľudského rozvoja je silným základom kontinuálneho procesu dlhodobého ekonomického rozvoja národa. Tento významný pojem ľudského kapitálu vo vytváraní dlhodobého ekonomického rozvoja národa, nemôže byť zanedbávaný. Očakáva sa, že makroekonomické politiky všetkých národov sú zamerané na podporu ľudského rozvoja a následne na hospodársky rozvoj. Ľudský kapitál je chrbticou vývoja človeka a hospodárskeho rozvoja v každom národe. Mahroum (2007) tvrdil, že na makroekonomickej úrovni, riadenie ľudského kapitálu je o troch kľúčových kapacitách: schopnostiach rozvíjať talent, schopnosti nasadiť talent, a schopnosti čerpať talenty odinakiaľ. Dohromady tieto tri kapacity tvoria chrbticu konkurencieschopnosti ľudského kapitálu danej krajiny.

Náklady a ich návratnosť

Základnou myšlienkou je, že sa zvýšené investície pri budovaní ľudského kapitálu v budúcnosti vrátia všetkým a nie len jednotlivcovi. Investície jednotlivca, vo forme školného či ušlého zisku za dobu štúdia, sa môžu vrátiť vo forme vyššej mzdy. Nemožno zabúdať na investície celej spoločnosti pri získaní základného vzdelania a financovania celého školského systému. Pri získavaní špecifických znalostí však tieto zvýšené náklady pripadnú zvyčajne na firmu, ktorá tým zefektívňuje svoje zdroje a sleduje zvýšenie zisku. Kvalifikovaný zamestnanec pomáha firme presadiť sa na trhu proti konkurencii. Náklady na ľudský kapitál sú dlhodobou investíciou a preto nemožno očakávať okamžité zhodnotenie.

Mimoekonomickým prínosom je aj zlepšenie zdravia, zvýšenie politickej stability a zlepšenie kvality medziľudských vzťahov v spoločnosti. Vzdelanejší jednotlivci sú menej náchylní nechať sa zmanipulovať. Znižuje sa aj kriminalita v spoločnosti.

Kumulatívny rast ľudského kapitálu

V období prosperity, menový kapitál rastie relatívne vyššie, zatiaľ čo v období recesie a depresie, prichádza spomalenie rastu menového kapitálu. Na druhej strane, ľudský kapitál má rovnomerné rastúce tempo dlhodobého rastu, pretože základ tohto ľudského kapitálu je stanovený stupňom vzdelania a zdravotníctva. Súčasná generácia je kvalitatívne vyvinutá efektívnym vzdelaním a zdravotníckou starostlivosťou. Budúce generácie budú ešte viac ťažiť z pokročilého výskumu v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Preto vzdelanie a zdravotníctvo budú mať produktívnejší dopad na budúce generácie a budúca generácia sa stáva lepšou ako súčasná generácia. Inými slovami, výrobná kapacita pre budúce generácie sa zvyšuje viac, ako súčasná generácia. Preto miera ľudského kapitálu v budúcej generácii bude väčšia, ako miera ľudského kapitálu v súčasnej generácii. Ide o kumulatívny rast ľudského kapitálu vytvoreného najvyššou kvalitou pracovnej sily nasledujúcej generácie v porovnaní s predchádzajúcou generáciou. V Indii, miera ľudského kapitálu neustále stúpala po získaní nezávislosti v dôsledku kvalitatívnych zlepšení v každej generácii. V druhom desaťročí 21. storočia, pôsobí tretia generácia obyvateľov Indie v oblasti pracovných síl. Táto tretia generácia je kvalitatívne lepšia, ako väčšina ľudských zdrojov v Indii. V Indii vyvinula sektor na vývoz finančných a softvérových služieb, služieb pre cestovný ruch a zlepšila rovnováhu platobných bilancií v Indii. Rýchly rast indickej ekonomiky v reakcii na zlepšenie v sektore služieb je dôkazom kumulatívneho rastu ľudského kapitálu v Indii.

Mobilita

Keďže ľudský kapitál je viazaný na jednotlivca, nie je možné ho prenášať. Jeho mobilita je obmedzená mobilitou samotného jednotlivca a tím sa komplikuje alokácia do miest, kde by mohol byť efektívnejší. Pri jeho mobilite však môže dochádzať aj k odchodu do rozvinutejších ekonomík. Vzdelaní ľudia, ktorí hľadajú príležitosť, sa často sťahujú z chudobných krajín do bohatých krajín. Tento pohyb má pozitívny vplyv v oboch krajinách: kapitálovo bohaté krajiny získajú príliv pracovných síl a pracovne bohaté krajiny dostávajú kapitál, keď migranti posielajú peniaze domov. Strata práce v starej vlasti tiež zvyšuje mzdové sadzby pre tých, ktorí neemigrovali. Keď sa pracovníci sťahujú z ich základného a širšieho vzdelávania profituje zem, kam prichádzajú za prácou. Keď majú zdravotné problémy, alebo idú do dôchodku, ich zdravotná starostlivosť a starobné dôchodky sú vyplácané spravidla v novej krajine. Africké národy sa odvolali na tento argument, v spojení s otroctvom. Iné kolonizované národy sa odvolali na to s ohľadom na "odliv mozgov" alebo "ľudského kapitálu", ktorý nastane keď najnadanejší jednotlivci odídu. Aj v Kanade a ďalších vyspelých krajinách, je strata ľudského kapitálu považovaná za problém, ktorý môže byť vyrovnaný prostredníctvom imigrácie z chudobnejších národov. Ekonomický dopad imigrácie do Kanady je však všeobecne považovaný za pozitívny. Koncom 19. a na začiatku 20. storočia, keď vznikla potreba kvalifikovanej pracovnej sily, začal byť ľudský kapitál v Spojených štátoch podstatne cennejší. Táto potreba prišla s novými objavmi technologického pokroku. Dvadsiate storočie je často nazývané ako "storočie ľudského kapitálu". Počas tohto obdobia nové hnutie za stredoškolské vzdelanie vydláždilo cestu prechodu k masovému vysokoškolskému vzdelaniu. Boli zavedené nové techniky a postupy potrebné na ďalšie vzdelávanie, ako je norma základnej školskej dochádzky, ktorá viedla k vytvoreniu viac formalizovaného vzdelávania v celej krajine.

Riziká

Z hľadiska znehodnotenia ľudského kapitálu môže byť ekonomická kríza so zvýšeným nárastom nezamestnanosti riskantná. V nezamestnanosti sa totiž znehodnocuje ľudský kapitál. Rovnaké riziko má aj zamestnanie bez ďalšieho vzdelávania, no s oveľa pomalším priebehom znehodnocovania ľudského kapitálu. Preto je pre budovanie ľudského kapitálu veľmi dôležité, aby sa jednotlivec vzdelával počas celého obdobia. Ďalším možným rizikom je podcenenie investícii do vzdelávania, teda do budovania ľudského kapitálu. Toto môže ohroziť schopnosť konkurovať iným.

Externé odkazy

• MURGAŠ, František. ĽUDSKÝ KAPITÁL AKO SÚČASŤ AGREGOVANÉHO HUMÁNNEHO KAPITÁLU A JEHO PRIESTOROVÁ DIFERENCIÁCIA NA SLOVENSKU.  : . Dostupné online.
• URBÁNIKOVÁ, Marína. Hodnotenie prvej fázy protikrízového opatrenia MPSV ČR - projektu „Vzdělávejte se!“ . 2010. Dostupné online.
• DOBEŠ, Marek. Ľudský kapitál a výkonnosť ekonomiky . 2001. Dostupné online.
• Human Capital: How what you know shapes your life . OECD, 2007. Dostupné online.
• BLUNDELL, R., DEARDEN, L., MEGHIR, C., SIANESI, B. 1999. Human Capital Investment: The Returns from Education and Training to the Individual, the Firm and the Economy. Fiscal Studies, vol. 20, 1999,

• OECD. 2001. The Well-Being of Nations. The Role of Human and Social Capital. Online. Dostupné na internete: http://www.oecd.org/dataoecd/36/40/33703702.pdf

• WEBER, S. 2008. Human Capital Depreciation and Education Level: Some Evidence for Switzerland. Online. Dostupné na internete: http://ssrn.com/abstract=1114483