Ľudová latinčina alebo vulgárna latinčina (po latinsky sermo vulgaris čiže ľudový jazyk) je všeobecné označenie pre hovorené nárečia latinčiny v Rímskej ríši (najmä v západných provinciách) zhruba až do obdobia 9. storočia, kedy sa z jednotlivých nárečí vyvinuli románske jazyky.

Aj keď pojem nie je obmedzený len na neskorolatinské obdobie (pozri latinčina), mnohé črty a pravdepodobne aj nárečia sa objavili až v tomto období, a preto sa o ľudovej latinčine hovorí najmä od tohto obdobia.

Pri bližšom pohľade má ľudová latinčina viacero definícií:

• Po prvé je to hovorená latinčina Rímskej ríše. Pri písaní sa naopak používala neskorá latinčina odvodená od (pomerne umelej) klasickej latinčiny.
• Po druhé je to podľa niektorých názorov hypotetický predchodca románskych jazykov. Tento jazyk možno rekonštruovať len na základe ojedinelých nápisov (napr. v Pompejach) a neskorších románskych jazykov:
  • a) všetkých románskych jazykov
  • b) len západorománskych jazykov: nárečia na sever a západ od čiary La Spezia-Rimini, Francúzsko a Pyrenejský polostrov, ako aj slabo doložená románska reč severozápadnej Afriky. Podľa tejto koncepcie sa teda juhovýchodná taliančina, rumunčina a dalmatínčina vyvinuli oddelene od ostatných románskych jazykov.
• Po tretie je to podľa niektorých názorov označenie gramatických inovácií v mnohých neskorolatinských textoch, ako napríklad Peregrinatio Aetheriae zo 4. storočia alebo texty Gregora z Toursu (Gregoire de Tours). Tieto texty sú veľmi cenné, lebo „chyby“, ktoré sa v nich vyskytujú, dokladajú vtedajší hovorový jazyk.

Románske jazyky sa vyvinuli z ľudovej latinčiny neskorolatinského obdobia, nazývanej sermo romana rustica, a teda nie z písanej latinčiny. Často pritom boli namiesto neutrálnych latinských slov prebraté expresívnejšie: napr. „caput“ (hlava) bol nahradený slovom „testa“ (misa, hlinený hrniec), z toho vo fr. tête (hlava); alebo „equus“ (kôň) bol nahradený slovom „caballus“ (pracovný kôň, starý kôň), z toho vo fr. cheval / tal. cavallo / šp. caballo / port. cavalo (kôň).

• Talianska literatúra