A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ľudo Ondrejov | |
slovenský básnik a prozaik | |
Narodenie | 19. október 1901 Slanje, Rakúsko-Uhorsko, dnes Chorvátsko |
---|---|
Úmrtie | 18. marec 1962 (60 rokov) Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Ľudo Ondrejov |
Ľudo Ondrejov, vlastným menom Ľudovít Mistrík, iný pseudonym Ľ. M. Ondrejovič (* 19. október 1901, Slanje, Rakúsko-Uhorsko, dnes Chorvátsko – † 18. marec 1962, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik a arizátor židovského antikvariátu Steiner v Bratislave.
Životopis
Narodil sa v slovenskej rodine stolára v chorvátskom Slanje (dnes časť obce Donji Martijanec, Varaždínska župa), väčšinu detstva však prežil na Slovensku, v obci Kostiviarska (dnes súčasť Banskej Bystrice).
Vzdelanie získal v Banskej Bystrici. Najprv pôsobil ako notár, neskôr pracoval v automobilových dielňach a ako šofér z povolania. Bol tiež úradníkom Matice slovenskej v Martine. V roku 1938 sa presťahoval do Bratislavy a stal sa profesionálnym spisovateľom. V tomto období arizoval antikvariát patriaci židovskej rodine (viac nižšie). V rokoch 1944-45 bol členom partizánskej skupiny, po oslobodení sa stal referentom na Povereníctve pre informácie, od roku 1947 bol redaktorom časopisu Partizán a neskôr správcom Domova Zväzu slovenských spisovateľov v Budmericiach. Od roku 1950 bol v plnom invalidnom dôchodku. Zomrel v roku 1962 v Bratislave.
Tvorba
Svoje prvé básnické diela uverejňoval v Národných novinách, Proletárke či Slovenskom učiteľovi. V roku 1928 mu uverejnili báseň i Slovenské pohľady, ktoré sa stali jeho obľúbeným časopisom, v ktorom vydával najmä svoju poéziu. Prvá kniha mu vyšla až v roku 1932. Písal poéziu a prózu nielen pre dospelých, ale i pre detských čitateľov. Svojou tvorbou sa radí medzi neosymbolických a naturistických autorov. Jeho lyrika je emotívna, hľadá východiská v ideách ľudskosti, slobody a rovnosti, ktoré stelesňuje túžba po diaľkach, no zároveň si uvedomuje márnosť svojho snenia. V próze sa venuje napr. písaniu cestopisov, ktoré však nie sú dokumentárnymi dielami, ale autorskou fikciou.
Kritika
Počas druhej svetovej vojny arizoval antikvariát židovskej rodiny Steinerovcov v Bratislave.[1][2] Navyše, keď sa začali deportácie, vyhlásil, že vo svojom podniku žiadnych židov nepotrebuje a ohlásil ich úradom:
„Prehlasujem, že vo svojom kníhkupectve nepotrebujem týchto Židov: Maxa Steinera, Jozefa Steinera, Žigmunda Steinera a Viliama Steinera. Zaistením a odtransportovaním týchto Židov neutrpí obchod ani Slovenský štát nijakú hospodársku ujmu, lebo som si našiel náhradu v árijskej osobe pána Viliama Fábryho z Turč. Sv. Martina.“ Z listu Ondrejova datovaného 12. júna 1942.
Títo ľudia neskôr zahynuli v koncentračnom tábore.[3][4]
Reakcia Vladimíra Mináča
Vladimír Mináč v knihe rozhovorov s Petrom Holkom (V košeli zo žihľavy) pripomína, že kritika Ondrejova nastala potom, ako sa pokúsil skopírovať texty Heleny Vozanskej:
„Helena Vozanská mala vtedy mocných prihováračov v Prahe. Nejako sa zoznámila s manželkou generálneho tajomníka KSČ Slánskeho, ktorý pripravoval procesy pre iných, kým iní pripravovali proces preňho. S pani Slánskou prišla na Slovensko a urobila obrovský krik: vyhlásila Ondrejova za ľudáka a arizátora. Arizátorom bol, ľudákom nebol. Dali mu arizovať kníhkupectvo, ktoré nikdy za života ani poriadne nevidel. Ak tam chodieval na päť minút, tak iba preto, aby si zobral peniaze, keďže to bolo na Korze a v starom meste bolo obrovské množstvo krčiem, peniaze mu nevystačili, ani kým došiel za Michalskú bránu, bol on človek veľmi radodajný. Napokon sa proces nekonal: rukopis ako dokument, ako hlavný usvedčujúci predmet v spore, sa zabudol v jednej z mnohých krčiem, ktoré vtedy existovali. Usvedčujúci predmet prestal existovať a Ľubo Ondrejov dostal iba 12-tisíc korún v starej mene, čo bol mizerný honorár“[5]
Dielo
Poézia
- 1932 – Martin Nociar Jakubovie, básnická skladba
- 1932 – Bez návratu, zbierka veršov
- 1936 – Mámenie, zbierka veršov
- 1941 – Pijanské piesne
- 1956 – Básne
Próza pre mládež
- 1932 – Rozprávky z hôr
- 1933 – Tátoš a človek
- 1935 – O zlatej jaskyni
- 1936 – Africký zápisník, cestopis
- 1936 – Horami Sumatry, cestopis
- 1937 – Zbojnícka mladosť, román (1. diel voľnej trilógie) – jeho vrcholné dielo, chcel napísať "knihu naplnenú slnkom a radosťou". Vrchol v umeleckom modelovaní svojho ideálneho sveta dosiahol obrazom detstva a mladosti v dvojici románov o vrchárskom chlapcovi. V románe sa odráža sociálna skutočnosť aj so svojimi zápornými stránkami, ale jeho váha spočíva vo vykreslení ideálnych ľudských vzťahov. Akokoľvek však dielo prekypuje predmetovo-zmyslovou nasýtenosťou a akokoľvek majú scény, udalosti a ľudské typy reálnu historickú základňu, román si vyžaduje "metaforické čítanie", ktoré prenáša celé rozprávanie do roviny symbolu. Zbojnícka mladosť, primitívny život vrchárskych ľudí, je iba konkrétno-zmyslovou šifrou na vyjadrenie predstavy o ideálnom svete, v ktorom vládnu najušľachtilejšie hodnoty: priateľstvo, láska, odvaha, krása, telesné i duševné zdravie a sila. Zbojnícka mladosť predstavuje v istom zmysle mýtus o oslobodenom človeku. Ustavičná túžba hlavného hrdinu "letieť ako vták" a "mať krídla" je iba detským a rozprávkovým slovníkom vyslovená túžba po odpútaní sa od všetkých príťaží, nízkostí a malicherností, snaha po rozvinutí všetkých dobrých ľudských síl.
- 1939 – Jerguš Lapin, román, (2. diel voľnej trilógie)
- 1940 – Príhody v divočine, cestopis
- 1950 – Na zemi sú tvoje hviezdy, románový náčrt (3. diel voľnej trilógie)
- 1952 / 1953 – Výšiny, novela
- 1956 – Slnko vystúpilo nad hory, súborné vydanie trilógie
- 1958 – Šibeničné pole, novela
- 1963 – Keď pôjdeš horou
Referencie
- ↑ Lýdia Piovarcsyová: Ľudo Ondrejov arizoval náš obchod, o deportáciu rodičov požiadal vládu listom. dobrenoviny.sk, 2018-05-08. Dostupné online .
- ↑ https://dennikn.sk/531876/dedicka-antikvariatu-steinerovcov-prezila-vojnu-vdaka-pestunke-ked-arizator-ondrejov-poslal-jej-rodicov-do-osviencimu/
- ↑ Martin Trančík: Medzi Starým a Novým (História kníhkupeckej rodiny Steinerovcov v Bratislave), ISBN 80-967026-9-6, Bratislava 1997
- ↑ Slovenské dotyky, október 2005
- ↑ HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 29
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudmila Šinalová-Kopecká
Ľudmila Podjavorinská
Ľudo Ondrejov
Ľudo Zúbek
Ľudo Zelienka
Štefánia Pártošová
Štefan Žáry
Štefan Balák
Štefan Kasarda
Želmíra Gašparíková
Alfonz Bednár
Alta Vášová
Andrea Gregušová
Andrej Chudoba
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Andrej Plávka
Andrej Sládkovič
Anita Tešovičová
Anton Baláž
Anton Bielek
Anton Emanuel Timko
Anton Habovštiak
Anton Hykisch
Anton Marec
Belo Kapolka
Benjamín Tinák
Blažej Krasnovský
Božena Mačingová
Boris Filan
Ctibor Štítnický
Dana Podracká
Daniel Hevier
Dušan Dušek
Dušan Roll
Dušan Taragel
Elena Čepčeková
Elena Lacková
Emil Svetoň
Erik Groch
Ferdinand Gabaj
Fraňo Kráľ
František Kreutz
František Lipka
Františka Svobodová-Goldmannová
Gabriela Spustová Izakovičová
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hana Ponická
Hana Zelinová
Helena Križanová-Brindzová
Igor Otčenáš
Ivan Čajda
Ivan Hudec
Ján Štrasser
Ján Andel
Ján Balko
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Bodenek
Ján Domasta
Ján Juraj Korenko
Ján Kostra
Ján Lenčo
Ján Motulko
Ján Navrátil
Ján Pohronský
Ján Poničan
Ján Poničan (prozaik)
Ján Smrek
Ján Solovič
Ján Stacho
Ján Tužinský
Július Satinský
Jana Šrámková (1942)
Jana Bodnárová
Jarmila Štítnická
Jaroslava Blažková
Jaroslav Kejzlar
Jela Mlčochová
Jozef Žarnay
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Horák
Jozef Mokoš
Jozef Repko
Jozef Tatár
Jozef Telgársky
Jozef Urban (básnik)
Juraj Kuniak
Kamil Peteraj
Katarína Habovštiaková
Katarína Lazarová
Klára Jarunková
Kristína Royová
Krista Bendová
Ladislav Švihran
Mária Ďuríčková
Mária Rázusová-Martáková
Maša Haľamová
Marína Čeretková-Gállová
Marek Vadas
Margita Figuli
Margita Kováčová (spisovateľka)
Marianna Grznárová
Marta Hlušíková
Martin Hranko
Martin Miloš Braxatoris
Martin Vanek
Mieroslav Pinka
Mikuláš Kasarda
Mikuláš Kočan
Mikuláš Kováč
Milan Ferko
Milan Lechan
Milan Rúfus
Miroslav Saniga
Miroslav Válek
Nataša Tanská
Nora Baráthová
Pavel Mučaji
Pavol Dobšinský
Pavol Michal Kuzmány
Peter Ševčovič
Peter Andruška
Peter Glocko
Peter Holka
Peter Kováčik
Peter Prídavok
Peter Sever
Peter Stoličný
Rehor Uram Podtatranský
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Rudolf Fabry
Rudolf Sloboda
Rudo Moric
Sibyla Mislovičová
Silvester Lavrík
Stanislav Rakús
Toňa Revajová
Tomáš Janovic
Veronika Šikulová
Viera Handzová
Viera Markovičová-Záturecká
Viliam Klimáček
Vincent Šikula
Vladimír Ferko
Vladimír Reisel
Vlado Bednár
Vojtech Kondrót
Vojtech Mihálik
Zdena Orgoníková
Zlata Solivajsová
Zlatko Klátik
Zuzana Csontosová
Zuzana Kuglerová
Zuzana Mojžišová (filmová kritička)
Zuzka Zguriška
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk