Štyri zostavy kapely Black Sabbath / Heaven & Hell: roky 1972, 1986, 2005 a 2007.

Black Sabbath bola anglická heavy metalová skupina z Birminghamu. Vznikla v septembri 1968. Kapelu, ktorá sa v tom čase volala Earth v dobe jej vzniku tvorili: Ozzy Osbourne (spev), Tony Iommi (gitara), Geezer Butler (basová gitara) a hráč na bicie nástroje, Bill Ward. V auguste 1969 si skupina zmenila názoav na Black Sabbath. Až do apríla 1979, kedy zo skupiny vyhodili Ozzyho Osbournea, zostali jej členovia v pôvodnom zložení. Následne sa zloženie jej členov viacnásobne menilo a jedniným stálym hudobníkom v nej po celú dobu existencie zostal Tony Iommi. Originálna zostava kapely sa sa znovu zišla až v roku 2011. Veľmi v krátkom čase po tomto spojení pôvodných členov bubeníka, Billa Warda vystriedal Tommy Clufetos, ktorý s kapelou zostal až do jej skončenia v roku 2017.

V roku 2006 sa spojila zostava: Ronnie James Dio, Tony Iommi, Geezer Butler a Bill Ward, ktoré spolu vystupovala pod názvom Heaven and Hell. Repertoár tejto skupiny tvorili skladby, ktoré kapely Black Sabbath nahrala spolu s Diom. Tento nový názov kapely použili preto, lebo chceli poukázať na rozdiel medzi érou s Osbournem a Diom a aj preto, lebo v tom čase bol rozbehnutý návrh projektu na opätovné spojenie pôvodných členov kapely. V kapele Heaven and Hell bol Ward veľmi rýchlo nahradený Vinnym Appicem. Táto skupina vydala jeden spoločný štúdiový v apríli 2009 album,The Devil You Know. Rok na to, v máji 2010, zomrel spevák Ronnie James Dio na rakovinu žalúdka.

História

1968–1985

Skupina Black Sabbath vznikla v roku 1968. Jej členovia pochádzali z dvoch lokálnych hudobných skupín: gitarista Tony Iommi a a bubeník Bill Ward hrali v kapele Mythology, spevák Ozzy Osbourne a basgitarista Geezer Butler v kapele Rare Breed.^[1] Nové zoskupenie si najskôr dalo názov The Polka Tulk Blues Bandv septembri 1968 sa premenovali na Earth a v auguste 1969, potom ako zistili, že kapela s rovnakým názvom už existuje, začali vystupovať ako Black Sabbath.^[2] Po siedmich komerčne a aj hudobnou kritikou uznávaných albumoch, Osbourne v septembri 1977 náhle od kapely odišiel, aby sa mohol venovať vlastnej sólovej kariére.^[3] Nahradil ho spevák Dave Walker, no Osbourne sa v januári nasledujúceho roka do kapely vrátil.^[4] Dňa 27. apríla po nahraní ďalšieho albumu, Never Say Die!, bol Osbourne pre extrémne alkoholové a drogové excesy a neochote aktívne spolupracovať na výrobe ďalšieho albumu, z kapely vyhodený.^[5]

Osbourneho v júni 1979 kapele nahradil pôvodný spevák kapely Rainbow, Ronnie James Dio.^[6] Krátko po jeho príchode kapelu opustil Butler a na jeho miesto prišiel Geoff Nicholls. Nicholls zanedlho prešiel ku klávesovým nástrojom a pri basovej gitare ho nahradil Diov bývalý spoluhráč, Craig Gruber.^[7] Nahrávať začal pôvodne Gruber, no Butler sa v novembri ku basgitare vrátil a so skupinou nahral album Heaven and Hell.^[8] Ward sa následného koncertného turné nezúčastnil a za bicími nástrojmi ho od 31. augusta 1980 nahradil Vinny Appice.^[9] V novembri 1982, po sporoch okolo mixážnych prác na albume Live Evil, Dio a Appice od Black Sabbath odišli a založili skupinu Dio.^[10] Vo februári na Diove miesto prišiel spevák Ian Gillan z kapely Deep Purple a k Balck Sabbath sa vrátil Bill Ward.^[11]

Po nahraní albumu Born Again musel Ward kvôli svojim pretrvávajúcim problémom s alkoholom v lete 1983 opäť odísť. Na turné k albumu ho nahradil bubeník Electric Light Orchestra, Bev Bevan.^[12] Po turné od kapely odišiel aj Ian Gillan.^[13] Nakrátko ho nahradil bývalý spevák kapely Steeler, Ron Keel. V tomto krátkom období mali nezhody s vtedajším producentom Spencerom Profferom, ktorý mal plán nahrať s kapelou nový album.^[14] Po Keelovi sa do kapely vrátil opäť Bill Ward. Spevákom Black Sabbath bol znovu nakrátko Davidom „Donut“ Donato. Výsledkom ich spolupráce nebol žiadny nový album, ani žiadne koncertné turné. V reakcii na aktuálne personálne zmeny od kapely odišiel Butler a Black Sabbath boli neaktívni až do nasledujúceho roku.^[13] Následne, začiatkom roku 1985, Iommi pracoval na svojom naplánovanom sólovom albume.^[13]

1985–1997

Na svojom plánovanom sólovom albume začal Iommi spolupracovať s basgitaristom Gordonom Copleym a bubeníkom Ericom Singerom, vtedy boli členmi sprievodnej kapely Lity Fordovej (v tom čase bola Iommiho snúbenicou).^[15] Po pár mesiacoch sa Copley vrátil späť k Fordovej a na jeho miesto prišiel Dave Spitz.^[16] Dňa 13. júla 1985 sa zišla originálna zostava kapely Black Sabbath aby jedinýkrát spolu vystúpili na akcii Live Aid. sZahrali na nej skladby „Children of the Grave“, „Iron Man“ a „Paranoid. Iommi sa potom v júli vrátil nahrávať svoj sólový album, na ktorom spieval Glenn Hughes.^[17] Po nátlaku zo strany amerického vydavateľstva Warner Bros. Records, Iommi výsledný album, Seventh Star označil pri jeho oficiálnom v januári 1986 za dielo „Black Sabbath v zastúpení s Tonym Iommim“.^[18]

Dňa 26. marca pre Seventh Star Tour skupina musela zmeniť pôvodného speváka, lebo Hughes, po úraze po bitke s manažérom Johnom Downeyom, bol neschopný spievať.^[19][20] Nahradil ho Ray Gillen, ktorý mal na pódiu debut s kapelou dňa 29. marca.^[21] Pri produkovaní nasledujúceho albumu, ktorým bol The Eternal Idol, sa zostava členov Black Sabbath menila viackrát: najprv dňa 30. septembra 1986 Bob Daisley nahradil Spitza. Keď mal kompletne nahraté basové stopy pre album, tak 11. novembra od kapely odišiel. Eric Singer od kapely odišiel 1. januára 1987, ptom ako dokončil nahrávanie bicích nástrojov. Nakoniec, 1. marca na Gillenove misto prišiel ďaľší spevák, Tony Martin.^[19] Niekedy v čase Martinovho príchodu sa k skupine vrátil aj Bevan.^[22] V rámci prípravy na vystúpenie v júli kapela krátko cvičila s pôvodným basgitaristom Butlerom,^[19] no on v priebehu niekoľkých dní znovu odišiel ana jeho miesto prišiel Spitz.^[23] Bevan po jedinom koncerte z turné odišiel, lebo mal problém s vystupovaním v krajine apartheidu, v Juhoafrickej republike. Na týchto koncertoch ho potom nahradil Terry Chimes.^[22]

Dňa 15. augusta 1987, po vystúpeniach v juhoafrickom Sun City, Spitz od kapely odišiel, 1. októbra ho nahradil Jo Burt.^[23] Burt zostal v kapele v začiatku budúceho roka,^[24] ale 29. mája 1988 na charitatívnom koncerte hral v Black Sabbath na basovú gitaru Nicholls.^[23] Od augusta kapela nahrávala album Headless Cross. Na bicích s nimi hral Cozy Powell na basgitaru Laurence Cottle.^[25] Butler sa mal vrátiť na nasledujúce turné, ale nakoniec sa pripojil k Osbourneovej sprievodnej kapele a namiesto neho bol v máji 1989 k Black Sabbath najatý Neil Murray..^[26][27] Táto zostava zostala spolu viac ako rok. V roku 1990 dali na hudobný na trh album Tyr a do konca roka boli spolu na turné.^[28]

Po turné k albumu Tyr, sa ku kapele vrátil Butler.^[29] Napriek chýrom o spojení pôvodnej zostavy, v januári 1991 sa na mieste speváka kapely vystriedal Martina Ronnie James Dio.^[28] Po pár mesiacoch sa Iommi Diom nedohodol že a spoja spolu s Appicem a dajú dokopy zostavu ktorá predtým nahrala album Mob Rules a k skupine sa vrátil Martin.^[29] Dio sa nakoniec s Appicem neskôr v tomto roku vrátil. Nahradili Martina a Cozy Powella. V roku 1992 spolu vydali album Dehumanizer.^[29] Na konci turné k tomuto albumu, po tom, čo odmietol vystúpiť na dvoch novembrových koncertoch spolu s Ozzym Osbourneom. S kapelou vystúpil Rob Halford, ktorý predtým odišiel od skupiny Judas Priest.^[30] Potom, čo sa pôvodná zostava Black Sabbath opäť zišla na pódiu, vznikali plány na jej úplné obnovenie, ktoré by sa mohlo uskutočniť v nasledujúcom roku.^[31]

Stretnutie(renuion) s Osbournom a Wardom nakoniec nebolo a začiatkom roku 1993 k skupine sa späť vrátil Martin.^[32] Keď Appice po turné Dehumanizer odišiel skupina skúšala niekoľkých bubeníkov až si v marci najala Bobbyho Rondinelliho..^[33] K ďalšiemu albumu, Cross Purposes, bolo kráttke turné v roku 1994. Po ňom znovu od kapely odišiel Buttler. V konečnej fáze turné, v Južnej Amerike, Rondinelliho nahradil za bicími Ward, no ten svojim odchodom čoskoro nasledoval Buttlera.^[34] Butlera a Warda nahradili vracajúci sa Murray a Powell, čím sa znovu obnovila zostava, ktorá predtým spolu nahrala album Tyr.^[34] Táto skupina v roku 1995 spolu vystupovala aj k ich novému albumu Forbidden. V časti turné, v auguste, nahradil Powella Rodinelli.^[35] Po skončení turné Black Sabbath prestali v roku 1996 účinkovať a Iommi začal pracovať na svojom novom sólovom albume.^[35]

1997–2017

V marci 1997 bolo konečne oznámené, že očakávané stretnutie Osbourne, Iommi a Butler na turné Ozzfest, ktoré sa začne v máji.^[36] Warda nepozvali, miesto neho nastúpil bubeník z kapely Faith No More, Mike Bordin.^[37] Na preplánovaný koncert 1. júla Bordin nemohol účinkovať, nahradil ho preto Shannon Larkin zo skupiny Godsmack.^[38] V novembri sa ku Black Sabbath pripojil aj Ward, ktorý s kapelou v nasledujúcom mesiaci vystúpil na niekoľkých koncertoch.^[39] Z týchto vystúpení vznikli nahrávky, ktoré spolu s dvoma novými štúdiovými skladbami vyšli v roku 1998 na albume Reunion.^[40] Na jún 1998 bolo naplánované krátke európske turné, no tesne pred jeho začiatkom utrpel Ward ľahký srdcový infarkt.^[41] Na koncertoch ho preto potom zastúpil Appice.^[42] Ward sa k skupine neskôr ešte v tom istom roku vrátil a turné k albumu Reunion pokračovalo v roku 1999.^[43] V ďalšej pauze členovia kapely pokračovali na svojich sólových projektoch, Black Sabbath sa opäť spojili na festivale Ozzfest v roku 2001. Neskôr museli turné ukončiť, lebo Osbourne bol vydavateľstvom Epic Records vyzvaný aby dokončil svoj album Down to Earth.^[44]

Po ďalšej prestávke sa Black Sabbath vrátili v roku 2004 na turné, na ktorom s nimi vystupoval klávesista Adam Wakeman.^[45] Dňa 26. augusta si Halford zopakoval svoju úlohu náhradného koncertného vokalistu po tom, čo Osbourne nebol pre bronchitídu schopný spievať.^[46] V roku 2005 nasledovalo vystúpení v rámci turné, vrátane vystúpenia na turné Ozzfest.^[47] Bolo to predtým ako Iommi začiatkom roka 2006 začala pracovať s Diom na nových skladbách pre nadchádzajúcu kompiláciu s názvom, ktorá vyšla pod názvom The Dio Years.^[48][49] Rytmickú časť nahrávania projektu mali pôvodne zabezpečiť Butler s Wardom. Iommi dal vtedy návrh, aby skupinu v projekte s Diom nazvali Heaven & Hell. Bolo to aj preto, lebo súbežne sa v prestávkach striedala aj pôvodná zostava Black Sabbath s Osborneom. Ward tiež nebol s touto alternatívou stotožnený a od spolupráce s Heaven and Hell nakoniec odstúpil.^[50][51] V decembri sa, potom akosa k nim pripojil Appice, vyprofilovala zostava, ktorá v predošlom čase nahrala album Mob Rules.^[52] Počas tejto doby boli teda oficiálne ako Black Sabbath: Osbourne, Iommi, Butler a Ward a Heaven & Hell bol samostatným projektom..^[53]

Heaven & Hell nahrali jediný štúdiový album, The Devil You Know, a zostali aktívni až do Diovej smrti na rakovinu žalúdka dňa 16. mája 2010.^[54] Dňa 11. novembra 2011 originálna zostava Black Sabbath oficiálne oznámila, že spolu nahrajú prvý nový spoločný album od roku 1978, ku ktorému bude nasledovať koncertné turné.^[55] Nato vo februári 2012 Ward oznámil, že sa k svojim spoluhráčom nepridá, pokiaľ nedostane „zmluvu hodnú podpisi, ktorá odráža určitú dôstojnosť a rešpekt voči jemu, ako pôvodnému členovi kapely“.^[56] Bubeník svoj odchod potvrdil v máji, nakoľko nedospeli k pre neho uspokojivej dohode.^[57] Päť dní po tomto oznámení skupina odohrala svoje prvé živé vystúpenie od roku 2005 v Birminghame. Na mieste Warda bol Tommy Clufetos - bubeník, ktorý hrával v Osbourneho sprievodnej kapele.^[58]

Brad Wilk, ktorý je pôvodným bubeníkom kapiel Rage Against the Machine a Audioslave spolupracoval na nahrávaní albumu 13, ktorý vyšiel v júni 2013.^[59] Clufetos účinkoval na koncertnom turné k tomuto albumu.^[60] Dňa 3. septembra 2015 bolo oznámené, že skupina chce v rokoch 2016-2017 absolvovať svoje rozlúčkové turné, ktoré bude nazvané The End.^[61] V roku 2014 ohlásili, že plánujú nahrať ešte jeden štúdiový album, no nakoniec to zrušili.^[62] Posledné štúdiové nahrávky, ktoré v závere vydali, pochádzajú ešte z výroby albumu 13. Vyšli v Január 2019 na EP s názvom The End.^[63] Posledný koncert Black Sabbath sa konal 4. februára 2017 na pódiu v Genting Aréne v Birminghame. Je nakrútený v dokumentárnom filme The End of the End a na koncertnrj nahrávke (album+video) The End: Live in Birmingham.^[64][65] Dňa 7. marca 2017 skupina Black Sabbath oficiálne potvrdila svoj rozchod.^[66]

Časový sled

Zostavy skupiny

Bibliography

• KEEL, Ron. Even Keel: Life on the Streets of Rock & Roll. Pennsauken, New Jersey : BookBaby. ISBN 978-1619277939.
• LARKIN, Colin. The Encyclopedia of Popular Music. London, England : Omnibus Press. ISBN 978-0857125958.
• MCIVER, Joel. The Complete History of Black Sabbath: What Evil Lurks. New York City, New York : Race Point Publishing. ISBN 978-1631062728.
• POPOFF, Martin. Black Sabbath FAQ: All That's Left to Know on the First Name in Metal. Milwaukee, Wisconsin : Backbeat Books. ISBN 978-0879309572.
• STOLZ, Nolan. Experiencing Black Sabbath: A Listener's Companion. Lanham, Maryland : Rowman & Littlefield. ISBN 978-1442256910.
• WADE, Chris. The Music of Black Sabbath. Morrisville, North Carolina : Lulu.com. ISBN 978-1291589955.

References