Čisté svedomie je svedomie človeka, ktorý má z morálneho hľadiska presvedčenie, že koná správne.

Výraz „čisté svedomie“ sa často používa v pejoratívnom zmysle, keď sa chce naznačiť, že také svedomie sa ľahko uspokojí, pretože svoje situácie skúma len veľmi povrchne, ale sa skrýva za rôznymi normami a pravidlami.

Podľa niektorých filozofov (Martin Heidegger) svedomie nikdy nemôže byť čisté, pretože jeho funkciou je práve pripomínať človeku jeho povinnosť.

Kresťanstvo naproti tomu verí v možnosť čistého resp. dobrého svedomia (1Pet 3,16 a i.). Rozoznáva tiež iné stavy svedomia: svedomie poškvrnené (Tit 1,15), svedomie slabé (1Kor 8,7; 1Kor 8,12), poznačené svedomie (1TIm 4,2).

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.