A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Česko-slovenská televízia | |
---|---|
Príjem | |
Krajina | Česko-Slovensko |
Typ skupiny | štátna / verejnoprávna organizácia |
Prevádzkované televízie | ČST 1 (neskôr F1), ČST 2 (neskôr ČTV, S1), OK 3, TA 3 |
Založenie | 1. máj 1953 |
Česko-slovenská televízia (súdobé písanie do roku 1990 len, v rokoch 1990–1992 aj Československá televízia [1]; po česky Československá televize; skr. ČST) bola štátna (ku koncu svojej existencie verejnoprávna) organizácia, ktorá zabezpečovala televízne vysielanie v Česko-Slovensku od roku 1953. Do roku 1959 fungovala ako spoločná rozpočtová organizácia s Česko-slovenským rozhlasom. ČST bola členom Intervízie.
ČST zanikla spolu s ČSFR dňa 31. decembra 1992. Jej faktickými nástupcami sú Česká televize a bývalá Slovenská televízia (dnes Rozhlas a televízia Slovenska), ktoré však právne vznikli už pred zánikom ČST ako paralelné nové inštitúcie.
Programy
ČST mala dlho spočiatku jeden program a časovo obmedzené vysielanie. Denné vysielanie sa začalo v roku 1959.
10. mája 1970 začal vysielať aj druhý program (ČST 2), ktorý bol koncipovaný ako národný, išlo teda fakticky o dve stanice (tzv. národné okruhy) - jednu českú pre Česko a jednu slovenskú (Slovenský okruh) pre Slovensko. Prvý program bol naopak koncipovaný celoštátne a vysielal dvojrečovo česky a/alebo slovensky. Po novembri 1989 bol prvý program premenovaný na federálny okruh F1 a dovtedajší druhý program na českú ČTV a slovenskú S1; národné okruhy sa stali úplne samostatnými vysielacími okruhmi. Na treťom okruhu, ktorý predtým niekoľko rokov vysielal sovietsku televíziu, bol 14. mája 1990 spustený tretí program OK 3, ktorý prevažne preberal vysielanie rôznych zahraničných staníc, a ktorý bol na Slovensku 6. júna 1991 nahradený obdobným vysielaním stanice TA3.
Politické vplyvy
Aj ako ostatné médiá podliehala ČST silnej cenzúre. V šesťdesiatych rokoch bola súčasťou procesu spoločenského uvoľňovania a v auguste 1968 zabezpečovala niekoľko dní vysielanie po okupácii Česko-Slovenska. Po roku 1969 sa naopak stala súčasťou normalizácie ako ďalšie štátne médiá. V priebehu nežnej revolúcie sa zamestnanci ČST veľmi rýchlo pridali na stranu protestujúcich a umožňovali tak šírenie dôležitých správ a prenosov z demonštrácií.
Dejiny
- 1. máj 1953 – prvé verejné vysielanie (krátke vystúpenie, v ktorom vystúpil František Filipovský); za tento dátum sa považuje aj vznik ČST ako takej. ČST bola spočiatku financovaná štátom - koncesionárske poplatky prišli až neskôr. Jej prvé a zatiaľ jediné štúdio (ďalšie vznikli v priebehu 50. a 60. rokov) sídlilo v Prahe.
- 25. februára 1954 - vysielanie vyhlásené za pravidelné
- 1955
- prvý priamy prenos (išlo o hokejový zápas).
- (31.12.) vznik štúdia Ostrava.
- 3. november 1956 – vznik štúdia Bratislava a s ním aj organizácie Česko-slovenská televízia Televízne štúdio Bratislava, neskôr premenovanej na Česko-slovenská televízia v Slovenskej socialistickej republike a v roku 1990 na Slovenská televízia.
- 1959 - začiatok denného vysielania ČST
- 1961 – vznik štúdia Brno.
- 1962 – vznik štúdia Košice.
- 1966 – zmena používanej technológie záznamu z TRC na AMPEX.
- 1970
- prvý farebný prenos (uskutočnil sa z Bratislavy a išlo o majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní vo Vysokých Tatrách).
- druhý program Česko-slovenskej televízie postupne prechádza z testovacieho vysielania na pravidelné vysielanie.
- dokončenie prvej etapy výstavby nových televíznych výškových budov na Kavčích horách v Prahe a v Mlynskej doline v Bratislave
- 1973 – Vysielanie druhého programu ČST od tohto roku plne podporuje farebný prenos.
- 1975 – Vysielanie prvého programu ČST od tohto roku plne podporuje farebný prenos.
- 1979 – Dokončený komplex na Kavčích horách, vrátane tzv. budovy televíznych novín. Dovtedy boli pražské štúdiá Česko-slovenskej televízie rozmiestnené na mnohých miestach v Prahe.
- 1980 – AMPEX začína byť nahradzovaný nosičom 1C alebo tzv. „jednopalcom“ (palec širokým magnetickým pásikom), čo predstavuje skok v záznamovej kvalite, rýchlosti spracovania a väčšej mobilite pri živých prenosoch.
- 1981–1983 – ČST začína používať prvé kazetové systémy, v tomto prípade 3/4" U-matíc.
- 1984–1985 – ČST prechádza na 1/2" Betacam SP.
- koniec 80. rokov – zavedenie tretieho programu s vysielaním sovietskej televízie; zavedenie teletextu a stereofónneho vysielania u vybraných programov.
- 1990
- premenovanie prvého programu na F1 (03.09.1990) a premenovanie druhých programov na ČTV a S1
- premenovanie "Česko-slovenskej televízie v SSR" na "Slovenská televízia" (ST)
- tretí program Česko-slovenskej televízie – OK3 (Otvorený kanál tri), frekvenčne prekryl vysielanie z Moskvy[2], na Slovensku o rok neskôr nahradený stanicou TA 3.
- prvé regionálne vysielanie (Zlín TV).
- 1. júl 1991 – vznik samostatnej Slovenskej televízie paralelne k ČST.
- 1992
- 1. januára – vznik samostatnej Českej televízie paralelne k ČST
- bol Federálnym zhromaždením prijatý Zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní a základe ktorého vzniká Rada ČSFR pre rozhlasové a televízne vysielanie /za SR boli do nej NR SR zvolení: režisér Igor Ciel, prekladateľ Dušan Slobodník, režisér Fedor Bartko -podpredseda rady a režisér Miloslav Luter/
- NR SR ustanovila Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie
- postupné zavádzanie stereo zvuku k obrazu.
- 31. december – zánik Česko-slovenskej televízie.
Referencie
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Česko-slovenská televízia
Ľubomír Moravčík
Ľudovít Kaník
Šiničiró Tomonaga
Štefan Hríb
Žitný ostrov
1. august
1. február
1. júl
1. jún
1. január
1. máj
1. október
1. september
10. jún
10. marec
11. júl
11. jún
11. marec
11. november
11. september
12. jún
13. apríl
13. jún
13. máj
13. marec
13. september
14. august
14. január
14. máj
14. november
15. apríl
15. august
15. jún
15. máj
16. apríl
16. február
16. júl
16. jún
16. máj
17. august
17. február
17. jún
17. november
18. február
18. november
19. december
19. jún
19. storočie
1960
1961
1962
1963
1964
1965
1966
1967
1968
1969
1970
1993
20. august
20. január
20. storočie
2009
2010
2013
21. apríl
21. jún
21. storočie
22. apríl
22. jún
22. január
23. február
23. júl
23. jún
24. august
24. február
24. jún
24. január
24. máj
24. marec
25. február
25. január
25. marec
27. august
27. júl
27. máj
28. august
28. február
29. jún
29. január
29. máj
3. marec
3. september
30. marec
31. august
31. júl
31. máj
31. marec
4. apríl
4. február
4. júl
4. jún
4. január
4. marec
5. február
5. jún
5. január
5. máj
50. roky 20. storočia
6. apríl
6. august
6. február
6. január
60. roky 20. storočia
7. september
70. roky 20. storočia
8. apríl
8. december
8. január
8. máj
9. apríl
9. august
9. jún
9. január
9. máj
9. marec
9. september
Ahmed Ben Bella
Alžírsko
Alžbeta II.
Alexander Nejedlý
Alexej Archipovič Leonov
Amanda Tappingová
André Lwoff
Andrea Ghezová
Andrew Roachford
Angola
Anna K
Antikoncepcia
Apoštolský administrátor
Björk
Bjørn Lomborg
Boris Kollár
Brooke Shields
Charles de Gaulle
Charlie Sheen
Claude Lemieux
Désirée Nosbuschová
Dave Lombardo
David Eben
David Robinson
Desaťročie
Detský fond OSN
Diane Lanová
Dmitrij Anatolievič Medvedev
Dominik Hašek
Doprava
Dr. Dre
Dragan Stojković
Druhý vatikánsky koncil
Dunaj
E-Type
Eduard Hartmann (1965)
Ed Belfour
Elías Antonio Saca
Emilio Sánchez
Eoin Colfer
Esa Tikkanen
Eurotelevízia
Fatah
Fej Ťün-lung
Filip Topol
FK Dukla Banská Bystrica
František Tomášek (kardinál)
Futbal
Gambia (štát)
Gheorghe Hagi
Guy Forget
Habart Wittlinger
Haddaway
Hans-Dieter Flick
Helena Suková
Hypertext
Iveta Malachovská
Ján Smolko
Jásir Arafat
Jacques Lucien Monod
Jan Antonín Duchoslav
Jan Svěrák
Jean-Philippe Fleurian
Jerguš Bača
Jiří X. Doležal
Joanne Rowlingová
Jon Cryer
José Luis Chilavert
Josef Beran (kardinál)
Jozef Pročko
Julian Schwinger
Jurij Valentinovič Lončakov
Karel Nováček
Khaled Hosseini
Komárno (okres)
Kristína Španielska
Krist Novoselic
Kultúra (spoločenské vedy)
Louis Armstrong
Marcela Molnárová
Marec
Marián Vajda
Mario Lemieux
Marlee Matlinová
Martin Dejdar
Martin Lawrence
Matthew Weiner
Merkúr
Michael Bay
Michael E. Brown
Michail Alexandrovič Šolochov
Milan Ohnisko
Miroslav Michalek
Moby
Nirvana
Oľga Belešová
Oasis (skupina)
Paolo Canè
Pascal Obispo
Pat Cash
Paul Arthurs
Peter Lundgren
Peter Zezel
Petro Olexijovyč Porošenko
Petr Muk
Petr Rychlý
Pieter Aldrich
Podunajská nížina
Portugalsko
Pražská arcidiecéza
Praha
Raí
Raketa
Rebel MC
Rhoda Griffisová
Richard Feynman
Robert Burns Woodward
Robert Downey Jr.
Rob Thomas (spisovateľ)
Roman Kreuziger (1965)
Roman Luknár
Sóiči Noguči
Sarah Jessica Parkerová
Scottie Pippen
Shania Twain
Shannon Walkerová
Slash (hudobník)
Slovensko
Sophie, grófka z Wessexu
Spartakiáda
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Stéphane Peterhansel
Steven Adler
Steve Yzerman
Storočie
Szczepan Sadurski
Tomáš Skuhravý
Tom Barrasso
Uwe Krupp
Večerníček
Vietnamská demokratická republika
Vietnamská vojna
Vinnie Jones
Voschod 2
Západoslovenský kraj
Zak Starkey
Zimbabwe
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk