Územné nároky na antarkické územie podľa Antarktickej zmluvy:

     Argentína

     Austrália

     Čile

     Francúzsko

     Nový Zéland

     Nórsko

     Spojené kráľovstvo

V súčasnosti vznáša územné nároky na územie v Antarktíde sedem rôznych štátov. Ich požiadavky sa dajú chápať ako formálne, pretože politický štatút Antarktídy upravuje Antarktická zmluva (konkrétne článok 4), ktorá bola uzavretá 1. decembra 1959 vo Washingtone a vstúpila do platnosti 23. júna 1961. Antarktická zmluva upravuje využívanie územia južne od 60° južnej zemepisnej šírky vrátane plávajúcich šelfových ľadovcov. Najdôležitejšími bodmi zmluvy sú mierová vedecká spolupráca, zákaz vojenského využitia a pozastavenie všetkých nárokov na suverenitu nad akoukoľvek časťou Antarktídy (na súčasných mapách sú aj naďalej vyznačované nároky jednotlivých krajín, ktoré nimi boli vznesené pred rokom 1959, pretože neboli zrušené, ale len pozastavené).^[1]

Prehľad území

Všetky nárokované územia sú kruhové výseky kružnice so stredom na južnom póle a obvodom umiestneným rovnobežke 60° južnej zemepisnej šírky. Jedinou výnimkou je ostrov Petra I., ktorý netvorí takýto sektor. Občas sa k Antarktickému zmluvnému systému mylne priraďujú aj blízke subantarktické ostrovy severne od 60° j.z.š., ktoré tým nespĺňajú podmienky aby podliehali Antarktickej zmluve (Bouvetov ostrov, Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy, Crozetove ostrovy, Kergueleny a Heardov ostrov a Macdonaldove ostrovy).

Územné nároky Spojeného kráľovstva, Čile a Argentíny sa prekrývajú. Na kontinente sa nachádza aj územie, ktoré si nikto nenárokuje. Ide o Zem Márie Byrdovej, ktorá sa rozkladá medzi Rossovou dependenciou a Čilským antarktickým územím. V minulosti si časť územia Antarktídy (Nové Švábsko) nárokovalo aj nacistické Nemecko.

Oficiálne nároky

Vlajka	Názov teritória	Nárokujúci štát	Vymedzenie poludníkmi	Rok	Mapa
	Adelina Zem	Francúzsko	od 142°E do 136°E [2]	1924
	Argentínska Antarktída	Argentína	od 25°W do 74°W [3]	1943
	Austrálske antarktické teritórium	Austrália	od 160°E do 142°E od 136°E do 45°E [4]	1933
	Čilské antarktické teritórium	Čile	od 53°W do 90°W [5]	1940
	Britské antarktické územie	Spojené kráľovstvo	od 20°W do 80°W [6]	1908
	Zem kráľovnej Maud	Nórsko	od 45°E do 20°W [7]	1939
	Ostrov Petra I.		68°50′J 90°35′Z / 68,833°J 90,583°Z / -68.833; -90.583 [8]	1929
	Rossova dependencia	Nový Zéland	od 150°W do 160°E [9]	1923

Historické nároky

Teritórium		Nárokujúci	Obdobie	Mapa
	Nové Švábsko	Nemecko	1939 – 1945
	(niekdajší protektorát Nemecka)

Referencie

1. ↑ Secretariat of the Artarctic Treatry . The Antarctic Treaty, . Dostupné online. (anglický)
2. ↑ La Terre Adélie (Antarctique) . Terres australes et antarctiques françaises, . Dostupné online. (francúzsky)
3. ↑ ARGENTINA EN LA ANTÁRTIDA . El Instituto Antártico Argentino, . Dostupné online. (španielsky)
4. ↑ Australian Antarctic History . Australian Government, Australian Antarctic Division, . Dostupné online. (anglický)
5. ↑ FIJA TERRITORIO CHILENO ANTARTICO . MINISTERIO DE RELACIONES EXTERIORES DE CHILE, . Dostupné online. (španielsky)
6. ↑ BRITISH ANTARCTIC TERRITORY TODAY . Foreign & Commonwealts Office, . Dostupné online. (anglický)
7. ↑ Dronning Maud Land . . Dostupné online. (norsky)
8. ↑ Peter I Øy . Norsk Polarinstitutt, . Dostupné online. (nórsky)
9. ↑ New Zealand and Antarctica . . Dostupné online. (anglický)

Iné projekty

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Územné nároky na Antarktídu
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Územné nároky na Antarktídu

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Územní nároky na Antarktidu na českej Wikipédii.