A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Belgická ústava bola prijatá v roku 1831 a bola inšpirovaná francúzskou ústavou z roku 1791, 1814 a z roku 1830. Rovnako je v nej možné pozorovať vplyv základného zákona Holandského kráľovstva z roku 1815 a ústavného práva Veľkej Británie. Napriek týmto faktom sa nejedná o právny amalgám a niektoré základné princípy belgickej ústavy z roku 1831 platia až dodnes, napríklad spôsob revízie ústavy.
Belgicko je kráľovstvo, na ktorého čele stojí kráľ Albert II. Belgické kráľovstvo je federáciou s pomerne zložitou štátnou správou a územnou samosprávou, ktoré vyplývajú z jeho federatívneho a multilingvistického charakteru, pôvodne sa jednalo o unitárny štát.
Členenie a formálna stránka
Belgická ústava sa delí na desať titulov, ďalej na kapitoly, sekcie a podsekcie, v ktorých sa nachádzajú konkrétne ustanovenia vo forme článkov a tie sa ďalej členia na paragrafy.
- 1. titul: O Belgickej federácií, jej zložkách a území
- 2. titul: O všeobecných politických cieľoch federatívneho Belgicka, o spoločenstvách a regiónoch
- 3. titul: O Belgičanoch a ich právach
- 4. titul: O moci
- 5. titul: O medzinárodných vzťahoch
- 6. titul: O financiách
- 7. titul: O verejnej sile
- 8. titul: Všeobecné ustanovenia
- 9. titul: O zmene ústavu
- 10. titul: Vstúpenie do platnosti a prechodné ustanovenia
Belgická ústava nemá preambulu a na začiatku sa len nachádza jej obsah. Celkovo obsahuje 198 článkov a na jej konci sú ustanovenia, ktoré sa v Ústave Slovenskej republiky nachádzajú v 1. Hlave (hlavné mesto, štátne symboly atď). V porovnaní s Ústavou SR sa môže javiť paradoxné, že v belgickej ústave nachádzame tituly a paragrafy, lebo takéto členenie je v právnom poriadku Slovenskej republiky prípustné len v právnych predpisoch nižšej právnej sily ako je ústava a ústavné zákony t. j. zákony, nariadenia a pod. Článok č. 23 belgickej ústavy je zvyčajne hodnotený ako problematický, lebo sa týka chudoby, ktorá je napriek silnej belgickej ekonomike dôležitou spoločenskou otázkou, najmä v hlavnom meste Brusel.
Správa a samospráva Belgického kráľovstva
Ústava člení Belgické kráľovstvo z rôznych aspektov, ktoré sa nie vždy teritoriálne prekrývajú. Prvým hľadiskom je lingvistický aspekt, podľa ktorého v Belgicku existujú tri jazykové spoločenstvá: frankofónna, holandská, germanofónna. Územie s germanofónnou populáciou sa nachádza v blízkosti hranice so Spolkovou republikou Nemecko a počet jej členov je neporovnateľne menší vzhľadom na ostatné jazykové skupiny. Popri tomto rozdelení sa Belgicko podľa ústavy delí na štyri jazykové regióny: francúzsky, holandský, nemecký a bilingválny región hlavného mesta Brusel. Druhým hľadiskom je teritoriálny aspekt, podľa ktorého je Belgicko rozdelené na tri regióny: valónsky a flámsky a región hlavného mesta Brusel. Valónsky a flámsky región sa ďalej členia na provincie. Každé z troch vyššie uvedeným spoločenstiev má vlastnú vládu a vlastný jednokomorový parlament, ktorého členovia nemôžu kumulovať svoj mandát z mandátov poslanca federálnej snemovne reprezentantov alebo federálneho senátu. Napriek tomu popri týchto troch zákonodarných orgánoch spoločenstiev existuje ešte aj parlament regiónu hlavného mesta Brusel a parlament Valónska. Ako paradoxný možno hodnotiť fakt, že v rámci teritoriálne rovnakého územia môžeme nájsť dva zákonodarné orgány: parlament Valónska a parlament frankofónneho spoločenstva. Spolu s federálnym parlamentom sa v Belgickom kráľovstve nachádza šesť parlamentov. Z pohľadu exekutívy sú v Belgicku štyri vlády vrátane federálnej. Zákonodarné orgány jednotlivých spoločenstiev sa starajú o kultúrne a edukačné záležitosti a taktiež spolupracujú v niektorých medzinárodných otázkach (účasť pri uzatváraní medzinárodných zmlúv).
Zákonodarný orgán
Belgický parlament má bikamerálny charakter a je zložený zo senátu a zo snemovne reprezentantov a spolu s kráľom vykonávajú zákonodarnú zložku moci. V rámci belgického parlamentu je prípustná kumulácia mandátov, lebo tá istá osoba môže byť zároveň členom senátu a aj snemovne reprezentantov. Poslanci snemovne reprezentantov sú volení priamou voľbou. Aktívne volebné právo do snemovne je podmienené vekom 18 rokov, belgickým občianstvom a danej osobe nie je odňaté volebné právo na základe zákona. Pasívnym volebným právom disponujú osoby staršie ako 21 rokov, majúce belgické občianstvo, trvalý pobyt na území Belgického kráľovstva a sú schopné užívať občianske a politické práva. Belgická snemovňa reprezentantov je tvorená 500 členmi, ktorí sú volení na obdobie 4 rokov. Jej predsedom je aktuálne Patrick Dewael (apríl 2010).
Senát je zložený zo 71 senátorov, ktorí nie sú volení priamou voľbou a ich pasívne volebné právo je upravené rovnakým spôsobom ako pri voľbe poslancov snemovne reprezentantov. Kráľovi potomkovia sa stávajú senátormi vo veku 18 rokov, nepočítajú sa do kvóra a aktívne sa môžu zúčastňovať na uzneseniach až od 21 roku života. Aktuálny predsedom belgického senátu je Armand De Decker (apríl 2010). V rámci federálneho senátu a snemovne reprezentantov sa podľa ústavy vytvárajú dve jazykové skupiny: francúzska a holandská (nemecká nie).
Návrh zákona sa v parlamente odhlasuje článok po článku.
Revízia ústavy: podanie a odhlasovanie návrhu v oboch federálnych komorách, následne kráľ rozpustí obe komory a keď sú znovu utvorené tie rokujú o obsahu novely (čl. 195), parlamenty komunít a regiónov sa na tomto procese vôbec nepodieľajú – ani okrajovo. Ústava nemôže byť zrušená po častiach a ani ako celok, nemôže byť zmenená počas vojnového stavu.
Exekutíva
Výkonná zložky moci je štandardne tvorená vládou a hlavou štátu, ktorou je v prípade Belgicka kráľ. Na trón nastúpia potomkovia kráľovského rodu a nasledovník trónu je zbavený práva na korunu ak sa ožení bez súhlasu kráľa. V rámci vlády musí byť rovnaký počet francúzsky a holandsky hovoriacich ministrov.
Súdnictvo
V Belgicku sú sudcovia menovaní do svojho úradu doživotne a rozsudky sa vyhlasujú v mene kráľa. V právnom poriadku SR sú rozsudky vyhlasované v mene Slovenskej republiky. Belgická ústava zakotvuje existenciu Kasačného súdu, ktorý vzhľadom na slovenské právo plní úlohu Najvyššieho súdu SR. Rovnaký vzťah platí pre belgickú Vyššiu justičnú radu a Súdnu radu SR. V prípadne vyhlásenia vojnového stavu sa v Belgicku vytvára sústava vojenského súdnictva, ktorá je upravená zákonom. Ďalšími mimoriadnymi súdmi sú obchodné a pracovné súdy. Dohľad nad ústavnosťou právnych predpisov vyššej právnej sily vykonáva ústavný súd a niektoré právne predpisy nižšej právnej sily môžu byť z dôvodu nesúladu s ústavou zrušené štátnou radou.
Externé odkazy
- Znenie belgickej ústavy (po francúzsky)
- Belgická ústava (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk