Údolí Jizery u Semil a Bítouchova
Prírodná rezervácia
Galéria na turistickom chodníku
Štát	Česko
Región	Liberecký kraj
Okres	Semily
Lokalita	Bítouchov u Semil, Chuchelna
Nadmorská výška	300 – 516 m n. m.
Súradnice	50°37′22″S 15°18′16″V / 50,62278°S 15,30444°V / 50.62278; 15.30444
Rozloha	123,0378 ha
Vznik	2. jún 1951[1]
- Vyhlásilo	Ministerstvo školstva, vied a umení
Správa	AOPK ČR
Kód AOPK ČR	471
Údolí Jizery u Semil a Bítouchova Poloha na mape Česka
Interaktívna mapa
Wikimedia Commons: Údolí Jizery (nature reserve)
Webová stránka: BioLib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Európsky významná lokalita CZ0514672

Údolí Jizery u Semil a Bítouchova je prírodná rezervácia ev. č. 471,^[2] nachádzajúca sa cca 2 km severne od okresného mesta Semily. Rezervácia bola vyhlásená roku 1951^[2] s výmerou 39,28 hektára.^[2]

Nariadením Libereckého kraja č.2/2013 bola rezervácia rozšírená a nanovo vyhlásená pod názvom Údolí Jizery^[3] a jej rozlohu nariadenie stanovilo na 1 245 072 m² (v zozname AOPK ČR sa uvádza 1 230 378 m²). Pôvodný názov sa však používa naďalej.^[3]

Ide o kaňonovité údolie, ktoré vyryla rieka Jizera a je dlhé približne 3 kilometre. Skaly tu vystupujú zo skalných hrebeňov a útesov. Najmohutnejší skalný útvar je bezpochyby Krkavčí skála, ktorá je vysoká niečo cez 100 metrov. Po pravej strane údolia vedú dva chodníky, a to Riegrov a Kamenického. Po ľavej hrane údolia Jizery žltá turistická trasa s odbočkou na Krkavčí skálu. Údolím vedie tiež železničná trať 030 (Liberec-Pardubice), ktorá tu prechádza štyrmi tunelmi. Rezervácia leží na území Geoparku Český ráj.

Vznik údolia súvisí so zdvíhaním terénu od obdobia treťohôr^[4] najmä neogénu. Keď začalo toto zdvíhanie terénov, začala sa Jizera rýchlo zahlbovať do hornín a vytvorila tak impozantné údolie. Pretože rieka Jizera má tu spád 10 promile a silu, hĺbi údolia ďalej.^[4] Každým dňom sa 130 metrov hlboké údolie prehĺbi až o desatiny milimetra.^[4]

Údolie je zahĺbené v metamorfovaných horninách, najmä v metadiabasoch a v zelenej bridlici.^[5] Miestami sú prestúpené albitickým metaryolitom či metatrachitom. Pruh pri tiesňave je tvorený premenenou albitickou žulou.^[5] Po hraniciach rezervácie sa objavuje čadič so stĺpcovitou odlučnosťou. Z geologického hľadiska sú skaly nad Jizerou pozoruhodnou ukážkou kontaktu deformovaných magmatitov v železnobrodskom kryštaliniku.^[6]

Čadičový útvar^[7] stúpajúci strmo od koryta rieky až do stometrovej výšky. Na samom vrchu je odvážne posadená železná vyhliadka pripomínajúca lodný mostík, ponúkajúca pohľad do kaňonu Jizery. Železničná trať Pardubice - Liberec, sledujúca v týchto miestach riečišťe, prechádza hlboko pod vyhliadkou tunelom; pozorovatelia môžu približne každú polhodinu vidieť po ľavej ruke vlak, pripomínajúci vďaka perspektíve modelovú železnicu. Neďaleko vyhliadky stojí prístrešok pre turistov.^[7] Na Krkavčiu skálu sa zo Semil dostaneme pešo po žltej značke (cca 2 km), motoristi môžu ísť smer Železný Brod a zaparkovať v blízkosti vjazdu do lomu - k vyhliadke je to odtiaľ asi 200 metrov lesom (vpravo).

Prístup ku skale býval skôr obtiažny, a preto bolo roku 1899 navrhnuté jej sprístupnenie.^[7] Návrh bol prijatý a Okrašlovací spolek Semily otvoril fond, do ktorého sa zbierali peniaze. Vďaka zhromaždeným prostriedkom došlo k vyznačeniu prístupovej cesty, rozmiestneniu orientačných tabúľ, úprave skaly a vybudovaniu vyhliadky so železným zábradlím. Slávnostné otvorenie sa konalo 18. júna 1905.^[7]

Najznámejšou vyhliadkou na Kamenického stezke je Myší skála. Čadičový výver,^[8] zvaný tiež Mníší skála či Myškovská skála, vystupuje z vrchu Měděnec až do 25 metrovej výšky.^[9] Najbližšou osadou je Spálov. Vyhliadka z väčšej časti nahrádza drevenú rozhľadňu, ktorá predtým stávala na vrchu Měděnec. Výstup na Myší skálu je náročnejší a je istený iba čiastočne, a to reťazami, v poslednom úseku musia návštevníci použiť trochu lezeckej techniky.

Vyhliadka bola slávnostne otvorená pre turistov 26. septembra 1926.^[9]

Böhmova vyhlídka ponúka výhľad na protiľahlú Krkavčí skálu, unikátny úsek trate 030 a hlavne samotné údolie Jizery. Nachádza sa v polovici Riegrovej stezky (ľavý breh Jizery) medzi Semilami a Podspálovom. Vyhliadka bola pomenovaná po Antonínovi Böhmovi (prvý predseda KČT Semily^[10]).

Z flóry prevažuje pôvodná kvetnatá bučina,^[11] ktorá je však ovplyvnená výsadbou smreka obyčajného. Pôvodná skladba je zachovaná predovšetkým na strmých svahoch, kde prevažuje buk lesný, javor horský, breza previsnutá, lipa malolistá, jedľa biela, borovica lesná a miestami je vtrúsený aj hrab obyčajný.^[11] Mimo tieto rastliny, nachádza sa v údolí tiež lomikameň trsnatý vlnatý (endemická rastlina, rastie tu na skalách nad riečnym korytom, je kriticky ohrozený druh;^[12]), fialka dvojkvetá (zvyčajne v horách, vzácnejší druh českej kveteny;^[13]), krkoškovec rakúsky (zvyčajne v horách, silne ohrozený;^[14]) alebo lipkavec skalný (vzácny).

Z fauny sú na vlastný tok Jizery viazané salamandra škvrnitá (silno ohrozená^[15]), vodnár potočný, rybárik riečny (silno ohrozený^[16]) a trasochvost horský.^[17] Lesné porasty obývajú napr. holub plúžik (silno ohrozený^[15]), brhlík lesný i.^[17]

Pri zimnom a jarnom topení vzniká na Riegrovej stezke neďaleko tunela pre peších pozoruhodný ľadopád. Je široký zhruba 20 metrov a vysoký 10 metrov.^[18] Prekrýva skalný previs a tvorí akúsi jaskynku, dole so zamrznutým jazierkom. Jeho tvar závisí predovšetkým od teploty pri ktorej vzniká.

Dvanásť metrov dlhý tunel na Riegrovej stezke bol vystrieľaný za 6 týždňov v roku 1909.^[18] Na vystrieľanie tunelíku v odolných sopečných horninách bolo treba 1086 dynamitových patrón.^[18]

Najstarším ľudským dielom v údolí sú 4 železničné říkovské tunely uvedené do prevádzky v roku 1859^[19] na ktorých výstavbu bolo spotrebované cez 50 ton pušného prachu^[19] a z tunelov vyviezli asi 1340 vagónov horniny. Celková dĺžka týchto tunelov činí 743 metrov.

Technickou pamiatkou z 20. rokov je vodná elektráreň Spálov. Začína haťou, ďalej voda prúdi tunelmi až do Spálova, kde je samotná turbína. Objem vylámanej skaly činil 470 vagónov. Stavenisko navštívil 17. septembra 1922 aj T. G. Masaryk (prvý prezident ČSR).

Pozri aj: Galerie (prírodná pamiatka)

Smerom proti prúdu na pravom brehu rieky nadväzuje na Údolí Jizery u Semil a Bítouchova prírodná pamiatka Galerie,^[20] ktorá sa nachádza iba na pravom brehu Jizery. Na oboch stranách tiesňavy sa zdvíhajú strmé skalné steny a piliere z premenenej albitickej žuly^[21] až do výšky 40 metrov. Zaujímavosťou je, že tiesňava ktorá je dnes 10 metrov široká bola v 19. storočí veľmi úzka (iba jeden meter).^[22] V tiesňave sa na jar však zachytávali ľadové kryhy a mestu Semily často hrozilo zatopenie. Továrnik Schmitt dal preto rozšíriť tiesňavu pomocou výbušnín. Nad hladinou rieky bola roku 1909 postavená 77 metrov dlhá visutá železná galéria pre peších (Riegrova stezka), ktorá je zapustená na 20 konzolách 70 centimetrov do skaly.^[21]

Práve tu sa nachádza lomikameň trsnatý vlnatý, kriticky ohrozená a endemická rastlina, ktorá rastie v Česku iba tu a na ľavom brehu Labe, južne od Ústí nad Labem.^[23]

• Miroslav Prokeš a kolektiv. SEMILY. Semily : Město Semily. 127 s. Turistika v okolí Semil, s. (116), 117, 120.
• ŘÍMANOVÁ, Hana; ŘÍMAN, Slavomír. Riegrova stezka KAŇONEM JIZERY. Semily : Město Semily. ISBN 978-80-254-5221-9.

• Zoznam chránených území v okrese Semily
• Riegrova stezka
• Kamenického stezka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Údolí Jizery u Semil a Bítouchova

• Vyhláška ministerstva školstva, vied a umení o zriadení rezervácie
• Na Geologické lokality.cz
• Na stránkach Interregion.cz

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Údolí Jizery u Semil a Bítouchova na českej Wikipédii.

Portál vied o Zemi