Účel je ideálne anticipovaný (predvídaný) výsledok činnosti, procesu.^[1][2]

Pojmy účel, cieľ a úmysel sú podobné, ale nie identické. Kým cieľ ideálne anticipuje budúci stav alebo relatívne konečný bod určitého vývoja a je viazaný na osobu, ktorá si ho kladie, účel je spojený s prostriedkami, s úmyslom použiť na dosiahnutie cieľa určitý prostriedok alebo činnosť. Účel je identický s cieľom, ak sa účel stane cieľom, ktorý sa má uskutočniť. ^[2]

Vlastnosť javov a procesov zodpovedať určitému relatívne zakončenému stavu, materiálnemu nebo ideálnemu modelu, ktorý je účelom či cieľom sa nazýva účelnosť. V dejinách filozofie se často stavia účelnosť proti príčinnosti. Cieľasmernosť a účelnosť je významnou vlastnosťou ľudského konania. Vedomie prostredníctvom stanovovania si účelu a cieľov realizuje svoju teleonomickú funkciu.^[2]

Zdroje