A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rodová rovnosť je spravodlivé zaobchádzanie s ľudskými bytosťami, čo môže znamenať tak rovnaké zaobchádzanie, ako aj zaobchádzanie, ktoré je rozdielne, ale je ekvivalentné z hľadiska práv, výhod, povinností a možností. Vychádza z princípu, že všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Rozdielne správanie, ašpirácie a potreby ľudských bytostí sú uznávané, hodnotené, zohľadňované a podporované v rovnakej miere a nediskriminujúco.
Podľa Rady Európy „rovnosť ľudských bytostí znamená rovnaké zviditeľnenie, rovnakú právomoc a rovnakú účasť vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života.“[1]
Rodové rozdiely
Rodové rozdiely sú rozdiely medzi ľudskými bytosťami v miere participácie, možnostiach prístupu, právach, ako aj výsledkoch v ktorejkoľvek oblasti verejnej a súkromnej sféry; je to napr. nerovnosť medzi živými bytosťami i v prístupe k moci, zdrojom, sociálnym výhodám, vzdelaniu, ochrane zdravia a pod.
Rodové rozdiely v pracovnom a verejnom živote ostávajú i v súčasnosti najviditeľnejším dôkazom nerovnosti v našej spoločnosti.
Napriek zákonom, ktoré majú zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie, analýzy a štatistiky ukazujú, že ľudské bytosti sú naďalej znevýhodňované v prístupe k pracovným pozíciám a k verejným zdrojom. Diskriminácia sa najmarkantnejšie prejavuje v nasledujúcich oblastiach:
- Vyššia dlhodobá nezamestnanosť ľudských bytostí
- Vyššia koncentrácia ľudských bytostí v horšie platených oblastiach, respektíve nižšie ohodnotenie v povolaniach tradične pripisovaných ľudským bytostiam
- Nízke zastúpenie ľudských bytostí na pozíciách vyššieho a vrcholového manažmentu
- Rozdiely v odmeňovaní v neprospech ľudských bytostí aj v rámci rovnakých alebo porovnateľných pracovných pozícií[2]
Napriek zákonom, ktoré majú zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie, analýzy a štatistiky ukazujú, že rodičia sú znevýhodňovaní v starostlivosti o deti po rozpade rodiny. Diskriminácia rodičov č. 2 a ich detí po rozpade rodiny sa najmarkantnejšie prejavuje v nasledujúcich oblastiach:
- Rozhodovanie štátnych orgánov po rozpade rodiny je jednosmerné - deti sú zverované do starostlivosti rodičom č. 1 a rodičia č. 2 sú rozhodnutiami štátnych orgánov vytlačovaní zo života potomkov a potomkýň.
Rodové pomery
Rodové rozdiely sú určované vo svojej podstate pomermi spoločenskými, ktoré rozhodujú o prerozdeľovaní práce, peňazí a moci. Diskriminácia ľudských bytostí je zrejmá, keď sa pozrieme na štatistiky a analýzy rodových rozdielov, a to vo všetkých oblastiach. Analýzy týchto rozdielov ukazujú, že vo väčšine prípadov sú rozdiely usporiadané hierarchicky, teda ľudským bytostiam pridelené pozície sú menejcenné, menej atraktívne, menej perspektívne a sú spojené s menšími šancami a profitom ako pozície iných ľudských bytostí. Práca a aktivita ženských bytostí je v tejto spoločnosti vnímaná druhoradá, je jej venovaná menšia pozornosť a nehrá na verejnosti významnú úlohu. Predovšetkým rozdelenie spoločensky potrebnej práce na platenú a neplatenú, na verejnú a súkromnú (príkladom neverejnej a neplatenej práce je starostlivosť o deti a domácnosť) je jedným zo zásadných mechanizmov, ktorými sa tvoria dnes existujúce rodové pomery.
Formálna rovnosť („de jure“) je iba prvým krokom k skutočnej rovnosti („de facto“). Ľudské bytosti totiž majú rôzne životné podmienky a sú konfrontované s rôznymi problémami a očakávaniami. K vyrovnávaniu minulej i súčasnej diskriminácie je niekedy potrebné využiť rozdielne zaobchádzanie a vyrovnávacie opatrenia. Tieto sú obsahom rodovej politiky.
Rodová politika
Rodová politika je fundamentálny dokument Rady Európy, ktorej základom je pojem rod ako výsledok socializácie a nie biologická kategória. Rodová politika sa zaoberá pomermi medzi rodmi, ktoré nie sú nemenné, naopak. Sociálne a kultúrne rodové stereotypy medzi ľudskými bytosťami vznikli historickým vývojom a sú spätne politicky formovateľné. Biologické rozdiely v pohlaví nie sú akceptovateľné ako oprávnenie na vytváranie spoločenských rodových rozdielov. Rodová politika vychádza z faktu, že ľudské bytosti majú svoj rod a netvoria univerzálnu ľudskú normu.[3]
Rodová politika má viac stupňov, ktoré sa historicky vyvíjali, formovali[4] a v súčasnosti sa navzájom ovplyvňujú a doplňujú[2]:
1. Politika rovnosti príležitostí, ktorá vytvára legislatívne základy pre odstraňovanie nerovností „ex ante“ (na počiatku) ako je antidiskriminačná legislatíva. Ide o vytváranie najzákladnejších podmienok na odstránenie bariér pre rovnakú východiskovú situáciu, teda rovnosť šancí. Cieľom je zabezpečiť, aby každý člen a členka spoločnosti mali možnosť slobodne sa realizovať podľa svojich schopností a možností. Takýto druh politiky však nevyrovnáva rozdiely, ktoré vznikajú bez pričinenia aktérov a aktériek samotných (napr. dieťa narodené ako piate dieťa v chudobnej rómskej rodine v segregovanej osade nemá rovnaké šance na uplatnenie ako dieťa v dobre situovanej rodine v Bratislave).
2. Vyrovnávacie opatrenia, ako proces, ktorý vyrovnáva nepriaznivé dopady diskriminácie a eliminuje vylučovanie. Vyrovnávacie opatrenia (nesprávne nazývané aj „pozitívna diskriminácia“) pomáhajú vyrovnávať najmä pozície „na štartovacej čiare“. Príkladom môžu byť rôzne formy podpory pre sociálne slabších členov a členky spoločnosti, štipendiá a kvóty ako dočasné opatrenia pre vyrovnávanie rodových (ale i etnických, sociálnych a zdravotných a iných) znevýhodnení.
3. Princíp Gender Mainstreaming (uplatňovanie rodového hľadiska) ako aktívna stratégia, ktorej cieľom je vyrovnávanie rodových pomerov vo všetkých sférach organizácie. V počiatočnom štádiu ide o rovnocenné ohodnotenie príspevkov a výkonov. Cieľom by však malo byť vytvoriť nový štandard, kde zmenené rodové pomery nahradia segregované inštitúcie a štandardy, asociované s maskulinitou a femininitou. V prípade širšieho ponímania rôznosti (z hľadiska veku etnického, náboženského, zdravotného, sexuálnej orientácie atď.) hovoríme o uplatňovanie princípu rôznorodosti (diverzity management).
4. Autonómne štruktúry a autonómnu prax ženských a mužských organizácií, uplatňujúcich ľudsko-právne a rodovo-citlivé prístupy. Samostatné ženské a mužské organizácie aj napr. v rámci politických strán sú potrebné tak dlho, kým sa odstránia diskriminujúce podmienky v spoločnosti.
Referencie
- ↑ Rada Európy : Gender Mainstreaming: Conceptual Framework, Methodology and Presentation of Good Practices, 1998
- ↑ a b Rodová rovnosť v organizácii - stručná sprievodkyňa. Pietruchová, Mesochoritisová
- ↑ Barbara STIEGLER: Ako uplatňovať rodové hľadisko, Aspekt, 2002
- ↑ Rees, T. L. (1998). Mainstreaming Equality in the European Union: Education, Training and Labour Market Policies. Routledge.
Externé odkazy
- Stránka o rodovej rovnosti
- Glosár pojmov Aspektu
- Štatistiky o rozhodovaní kolíznych opatrovníčok po rozpade rodiny
- Štatistiky o rozhodovaní súdov po rozpade rodiny (SR, Kraje v SR, okresné súdy: BA, TT, TN, NR, BB, ZA, PO, KE)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Charita
Demografia
Dobrovoľníctvo
Dystópia
Feminizmus
Filantropia
Gender
Inštitúcie
Intolerancia
Kriminológia
Kulty
Medziľudské vzťahy
Ľudský jedinec
Action research
Administrácia
Alternatívna kultúra
Altruizmus
Americká sociológia
Androcentrizmus
Antagonizmus (sociológia)
Antiutópia
Antroposociológia
Archaický (sociológia)
Avunkulát
Baby boom
Bazálna osobnosť
Beánia (súčasnosť)
Beánia (stredovek)
Biologická škola v sociológii
Biologizmus
Birminghamská škola
Brainstorming
Brainwashing
Byrokracia (organizačná štruktúra)
Charizma (sociológia)
Cudzota
Dôvera
Dav
Dešpekt
Demagógia
Difúzia kultúry
Difuzionizmus
Domácnosť
Dospelosť
Duch času
Dysmorfofóbia
Elitárstvo
Empirická sociológia
Enkulturácia
Environmentálny determinizmus
Etatizmus
Etnometodológia
Europocentrizmus
Fanatizmus
Francúzska sociológia
Fundamentalizmus
Funkcionalizmus (sociológia)
G.I. Generation
Gender (rod)
Generácia (pokolenie ľudí)
Generácia Alfa
Generácia Baby boomers
Generácia X
Generácia Y
Generácia Z
Geografický indeterminizmus
Geografický smer v sociológii
Geragogika
Gerontagogika
Geto
Goffmanov dramaturgický princíp
Groupthink
Gynocentrizmus
Hawthornský efekt
Heterarchia
Hierarchia
Hlúposť
Hnutie mládeže
Hybná sila spoločenského vývoja
Identita (sociológia)
Idiografické
Inštitúcia (sociológia)
Inštitucionálna pamäť
Indexikalita
Indivíduum
Industriálna spoločnosť
Inercia
Inglehartova mapa hodnôt
Integrita spoločnosti
Intelektuál
Interakcionizmus
Intersubjektivita
Jedinec
Jednotlivec
Klientelizmus
Kmeň (etnografia)
Kolektív
Kolektívna mienka
Kolektívne nevedomie
Komunikácia (psychológia)
Komunita (sociológia)
Konflikt
Kontrakultúra
Korupcia
Krvná pomsta
Kultúra reálnej virtuality
Kultúrnosť človeka
Kulturológia
Manželstvo
Manažérizmus (riadenie manažérmi)
Masová kultúra
Masové vedomie
Matriarchát
Medziosobnostný vzťah
Mentalita
Migrácia (sociológia)
Mikrosociológia
Mizogýnia
Mládež
Národný konsenzus
Národnostná menšina
Napodobovanie
Nariadenie vlády Slovenskej republiky
Neokolonializmus
Noosféra
Občina (spoločenstvo)
Obsahová analýza
Odliv mozgov
Opatrenie (ministerstvo)
Organicistická teória spoločnosti
Osobnosť
Panika
Panstvo (sociológia)
Patriarchát (muži)
Permisivita (sociológia)
Pokrvné príbuzenstvo
Politická kultúra
Politický extrémizmus
Populárna kultúra
Povolanie (zamestnanie)
Pozorovanie
Príbuzenská inštitúcia
Prípadová štúdia
Prírodný národ
Rómska osada
Radikálna teória výchovy
Rasizmus
Religionistika
Revolučná situácia
Rodič
Rodina
Rodová rovnosť
Romanizácia (dejiny)
Rozvodovosť
Sakralizácia (sociálne vedy)
Sekundárna potreba
Sekundárny medziľudský vzťah
Separatizmus
Sexizmus
Sexuálna úchylka
Silent Generation
Skupina (sociológia)
Skupinová dynamika
Slum
Sobášnosť
Sociálna adaptácia
Sociálna aktivita
Sociálna citlivosť
Sociálna geografia
Sociálna komunikácia
Sociálna kontrola
Sociálna lenivosť
Sociálna mobilita
Sociálna rola
Sociálna sieť (sociológia)
Sociálna veda
Sociálny darvinizmus
Sociálny determinizmus
Sociálny konsenzus
Sociálny status
Sociálny zvyk
Sociatria
Sociobiológia
Sociológia
Sociológia kultúry
Sociologická disciplína
Sociologický výskum
Sociologický významový útvar
Sociologizmus
Sociometria
Socionómia
Socioterapia
Spoločenská hodnota
Spoločenská normativita
Spoločenská rola
Spoločenská väzba
Spoločenská vrstva
Spoločenská zmluva (štát)
Spoločenské bohatstvo
Spoločenské hnutie
Spoločenské prostredie
Spoločenské vedomie
Spoločenský život
Spoločenský proces
Spoločenský reprodukčný proces
Spoločenský vývoj
Spoločenský vzťah
Spoločenský zákon
Spoločnosť (sociológia)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk