Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov! Zásady ochrany osobných údajov. Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím
Vedy o Zemi (niekedy označované aj ako geovedy) je zastrešujúci pojem pre vedné disciplíny zaoberajúce sa vývojom, stavbou a zložením jednotlivých sfér Zeme. Členia sa na:
Vrása je vlnovité, periodicky sa opakujúce prehnutie vrstievzemskej kôry, alebo iných štruktúrnych plôch. Vzniká skracovaním priestoru pôvodne horizontálne uložených vrstiev pri tangenciálnych poruchách zemskej kôry vyvolaných bočným tlakom. Každá vrása je všeobecne zložená z časti vyklenutej nahor (antiklinála), z časti prehnutej nadol (synklinála) a z ramien spájajúcich vrcholy antiklinál a synklinál.
Pri poznávaní a ďalšej klasifikácii vrás je dôležité poznať niektoré ich geometrické prvky.
Vrásy môžu mať rôznu veľkosť od niekoľkých centimetrov až do obrovských niekoľko kilometrových rozmerov (megaantiklinála, megasynklinála, veľvrása). Priamo v teréne ale nemožno vždy pozorovať celé vrásy, väčšinou možno na odkryvoch sledovať iba priečny profil, prípadne pozorovať len niektoré prvky, ktoré presahujú cez sediementy na povrch. V priečnom profile možno pozorovať dve základné časti vrásy, ktoré určujú jej tvar, nahor vyklenutú Antiklinálu a nadol prehnutú Synklinálu. Podľa stratigrafického vývoja zvrásnených vrstiev je antiklinálou taká vyklenutá vrása, ktorá má vo svojom jadre staršie vrstvy, synklinála má vo svojom preliačenom jadre zvrásnené naopak mladšie vrstvy. V prírode počas vrásnenia bežne dochádza k mnohonásobnému prevrásneniu, čo má za následok usporiadanie vrstiev synklinál a antiklinál do rôznych kombinovaných štruktúr, v ktorých nie je rozloženie vrstiev na prvý pohľad zrejmé. Medzi ďalšie prvky patria:
zámok vrásy je miesto najväčšieho zakrivenia vrásy, na antiklinále sa zámková časť nazýva vrchol a na synklinlinále je to dno vrásy. V prípade že vrása nie priama (napr. ak je uklonená na bok a podobne), možno pozorovať aj hrebeň, ktorý je hypsometricky (výškovo) najvyšším bodom antiklinály, prípadne kýl, čo je najnižší bod synklinály. Pozícia zámku je dôležitá pri ďalšej klasifikácii vrás.
rameno vrásy je spojnica antiklinálneho a synklinálneho zámku vrásy. Ak spája antiklinálnu a synklinálnu časť jednej vrásovej vlny, nazýva sa stredné rameno vrásy. Na ramene sa tiež nachádza inflexný bod najmenšieho zakrivenia vrásy. Dve priľahlé ramená vrásy zvierajú medziramenný uhol, na základe veľkosti ktorého možno odvodiť veľkosť deformácie, ktorá sprevádzala vznik vrásy. Čím je medziramenný uhol menší, tým intenzívnejšie sily museli pôsobiť pri stláčaní vrásnenej plochy. Osou medziramenného uhla je takzvaná os vrásy.
Zdroj: Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.