Svätý Maxim Vyznávač^[1]:55 (iné mená: Maximus Confessor, Maximos Homologétés; gr. Μάξιμος ὁ Ὁμολογητής, csl. Маѯїмъ Исповѣдникъ) (* 580 – † 13. augusta 662)^[2] bol grécky mních, opát, teológ, mystik a cirkevný otec. Jeho prívlastok Vyznávač označuje, že veľa trpel pre vieru, ale nezomrel pri mučení (nestal sa mučeníkom).

Maximus sa narodičl do konštantínopolskej šľachtickej rodiny.^[2] Bol ustanovený za vrchného sekretára pre Hérakleia.^[2] Po určitom čase sa však vzdal tejto funkcie, aby sa stal mníchom v Chrysopolise.^[2] Bol zvolený za opáta, ale v roku 626 utiekol do Alexandrii kvôli postupujúcim Peržanom.^[2] Stade pokračoval cez Kartágo do Ríma.^[2]

V Ríme sa verejne zastával vtedajšieho pápeža Martina I. a odsudzoval monotelizmus.^[2] Podobne ako pápež mal byť aj Maximus zajatý a presunutý do Konštantínopolu, kde dochádzalo k dlhoročnému zlému zaobchádzaniu.^[2] V roku 662 ho ako 82-ročného v Carihrade súdili za vzburu proti cisárskej kompromisnej formule.^[2] Odrezali mu jazyk, odťali pravú ruku a poslali do vyhnanstva.^[2] Čoskoro po tom skonal v opustenej pevnosti na ďalekom konci Čierneho mora.^[2]

Maxim je posledným z novoplatonikov medzi cirkevnými otcami.^[3] Napísal dôležité teologické a mystické diela.^[2] V známom diele Štyri storočia kresťanskej lásky (angl. Four Centuries of Charity) sa nachádzajú krátke aforizmy a úvahy a dielo „je jedným z najhlbších a najkrajších prác medzi všetkými kresťanskými dielami“.^[2]

V gréckokatolíckej cirkvi má sviatok dva razy v roku – 21. januára a 13. augusta. Vo východných cirkvách je uctievaný ako svätec – prepodobný. Rímske martyrológium pre Latinskú cirkev uvádza spomienku na tohto svätca na 13. august.^[4]

Maxim Vyznávač bol „dominantná osoba vo vývoji kresťanského učenia na Východe počas 7. storočia“^[5]:8, vysoké uznanie prejavil aj Hans-Georg Beck: „najuniverzálnejší duch 7. storočia a možno posledný samostatne mysliaci teológ byzantskej cirkvi“^[6]:436.

• "Maxim, vyznávač, prepodobný : 21. január, 13. august." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 162-163. ISBN 80-967341-1-3
• "Dňa 20. januára : Svätý Maxim." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 74-76. ISBN 80-7165-381-0
• TATAKIS, Basil. Byzantine Philosophy. Preklad Nicholas J. Moutafakis. Indianapolis, IN : Hackett Publishing Company, 2003. 424 s. ISBN 0-87220-563-0. S. 54 – 65.

• Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maxim Vyznávač

• Náš prepodobný otec Maxim Vyznávač. (Svätí mučeníci Eugen, Kandidus, Valerián a Akvila)

Tento článok týkajúci sa svätca alebo svätice je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.