Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Priečelie Univerzity v Salamanke.

Portál Hostelu Katolíckych Veličenstiev v meste Santiago de Compostela.

Plateresco alebo platereskný štýl (španielske názvy: plateresco, gótico plateresco, Protorrenacimiento; vo vzťahu k prvej fáze aj: estilo Isabel, estilo Reyes Católicos; vo vzťahu k renesančnej fáze aj: estilo Príncipe Felipe) bol umelecký, najmä architektonický, smer v Španielskom kráľovstve na Pyrenejskom polostrove a v španielskych amerických a ázijských kolóniách medzi neskorou gotikou a renesanciou. Začal sa na konci 15. storočia a pretrval dve nasledujúce storočia.

Vznikol prispôsobením gotického priestoru a eklektickým spojením ozdobných prvkov mudéjarského štýlu s flámskou a lombardskou gotikou. Rovnako v ňom možno nájsť ranné prvky toskánskej renesancie.^[1]

Medzi príklady patria erby a vežičky, trojdielne priečelia (renesančné priečelia sú dvojdielne) či renesančné stĺpy. Svoj najväčší rozmach zaznamenal v období kraľovania Karola V.,^[2] najmä v meste Salamanca. Veľmi dobre sa uchytil aj v iných mestách Pyrenejského polostrova, nájdeme ho napríklad v mestách León a Burgos, ale aj na území Nového Španielska, v dnešnom Mexiku.^[3] Experti ho odmietajú vydeliť ako samostatný sloh, preto býva často označovaný ako protorenesancia alebo prvá fáza renesancie.^{[4] [5][6]}

Sloh charakterizuje nadmerné využívanie ozdobných prvkov na priečeliach. Prvky majú tvar rastlín, svietnikov, girlánd, nadprirodzených tvorov a iných foriem.^[7] Priestorová dispozícia však kopíruje gotické usporiadanie. Zachovanie gotickej štruktúry a priestoru vedie k tomu, že býva často klasifikovaný iba ako variácia slohu.^[8] V Novom Španielsku sa plateresco vyvinulo do samostatného podtypu. Silný dôraz sa kládol na využitie mudéjarských prvkov, ktoré sa modifikovali domorodými vplyvmi.^[9]

V 19. storočí, s nástupom historizujúcich slohov, sa plateresco vrátilo, a to pod názvami monterreyský sloh či španielsky sloh.^[10]

Etymológia

Názov plateresco sa odvodzuje od slova platero (v slovenčine: striebrotepec). Sevillský historik Diego Ortiz y Zúñiga ho prvýkrát použil v 17. storočí pri opise sakristie Katedrály v Seville^[11] v treťom diele svojej knihy Anály. Niektorí autori^{[12] [13]}nesprávne pripisujú prvú zmienku o slohu pri opise Kráľovskej kaplnky, ktorú Ortiz y Zúñiga spomína v štvrtom diele.^[14]

Problém s určením výskytu a vyčlenením ako samostatného slohu

Dom Montejovcov v meste Mérida v Mexiku

Platereskný oltár cisterciánskeho kláštora Santa María del Salvador v Cañase (La Rioja).

Hrobka Juana de Ortegu v Kláštornom kostole sv. Doroty v Burgose.

Priečelie radnice v Seville na námestí Plaza de San Francisco od architekta Diega de Riaño.

Hrobka Alonsa de Villaseca v kostole sv. Archanjela Michaela vMexiko city v Mexiku

Portál Domu toho, kto zabil zviera v mexickom meste Puebla de Zaragoza, vyzdobený poľovníckymi výjavmi a groteskami

Zvyčajne sa plateresco označuje ako čisto španielsky sloh, rozumej dominantný na územiach patriacich pod správu španielskej monarchie v 15. až 17. storočí. Avšak v polovici 20. storočia toto exkluzívne označenie začína byť spochybňované rôznymi autormi, najmä Camónom Aznarom (v roku 1945) a Rosenthalom (v roku 1958), ktorí ho vo všeobecnosti definujú ako spojenie rôznych prvkov (gotických, moslimských, renesančných). Camón Aznar ho nepovažuje za samostatný sloh a začleňuje ho do renesancie. Rosenthal upozorňuje na podobnosti s určitými stavbami z iných európskych krajín, hlavne Francúzska a Portugalska, ale aj Nemecka a iných.^[15][16][17]

Tento problém ešte viac podčiarkuje neopodstatnenosť používania termínu plateresco a jeho vyčlenenie ako samostatného architektonického slohu. Skôr by sa mal považovať za obdobie spájania štýlov a prechodu medzi nimi, ktorý je charakteristický hojnosťou ozdobných prvkov. Architekti v ňom neboli schopní rozvinúť nové priestorové či štrukturálne smery. V niektorých prípadoch je plateresco považované iba za náhradu gotických ozdobných prvkov talianskymi groteskami, ktoré vychádzali zo serliovských motívov.^[18]

Odhliadnuc od všetkých definícií, sa plateresco, alebo protorenesancia, považuje za umenie, ktoré zodpovedalo nárokom Španielskej monarchie, ktorá v tom čase zavŕšila zjednotenie Pyrenejského polostrova a dobyla bohatú Ameriku. Začalo sa obdobie konštrukcie významných diel, ktoré dnes považujeme za architektonické pamiatky.

Znaky

Španielske plateresco

Medzi typické znaky patria bohato zdobené priečelia v tvare oltáru, ktoré sa podobajú prepracovaným zlatníckym dielam. Ozdobné prvky majú rôzne tvary, najmä rastlín, používajú sa tiež rondely, erby a zvieracie figúry. Ďalším typickým znakom je bohaté využitie materiálov, napríklad pozlátenie cimburia, okrajov i váz. Na konci prvej tretiny 16. storočia sa častejšie objavuje mnohofarebnosť, cimburie a balustrády, dodávajúce výzdobe bohatosť.^[19]

Aplikovanie ozdobných prvkov na všetky plochy sa prejavuje vo vzniku nových plôch a priestorov, ktoré majú najmä ozdobnú funkciu. Medzi ne patria napríklad výklenky, edikuly a niky.^[20]

Samostatne sa začali včleňovať talianske prvky ako napríklad bosáž, klasické vežičky, románske oblúky, a veľmi často aj grotesky.^[21]

Použité prvky mali svoj zámer, nemali iba estetickú funkciu. Vavríny, bojové scény a rohy hojnosti sa umiestňovali na obydlia významných vojakov. Výjavy z gréckych a rímskych bájí reprezentovali renesančné ideály. Výzdoba sa zmenila na prostriedok reprezentácie a šírenia renesančných myšlienok.^[22]

Používali sa a preferovali vybrané priestorové usporiadania, vďaka ktorým sa napríklad vytvárali otvorené schodiská.^[23] Čo sa však gotiky týkalo, žiadne štrukturálne zmeny nenastali.

Americké plateresco

Keď Španieli do Ameriky priniesli plateresco, hlavne na územie dnešného Mexika, niektoré domorodé etniká boli v umeleckých fázach, ktoré sa môžu považovať za barokové. Platereskný štýl sa symbioticky začlenil medzi miestne tradičné slohy, a to až do takej miery, že sa gotická architektúra dostala do Ameriky iba vo forme plateresca. Plateresco sa však čoskoro pod vplyvom domorodých a neskôr afrických štýlov zmenilo do formy, ktorá sa dnes označuje ako americký barok.^[24]

História

Plateresco nadväzuje na izabelský sloh, v ktorom pyrenejské a italianizujúce ozdobné prvky vytvárajú zložité tvary navrstvené na gotickú štruktúru. Neskôr sa môže hovoriť o platerescu, ktorého základ až do roku 1530 tvoria gotické prvky. Po tomto roku, aj keď sa platereskné prvky i naďalej používajú a rozvíjajú, prechádzajú do architektúry, v ktorej sa začínajú uplatňovať renesančné princípy. V roku 1563, so začiatkom stavby Kláštora Svätého Vavrinca z Escorialu, sa vďaka zásahom architekta Juana de Herreru renesančná architektúra zbavuje platereskných prvkov a plateresco stráca svoje výsadné postavenie na Pyrenejskom polostrove.^[25] V Mexiku sa však naň nezabúda a v 18. storočí vzniká neoplateresco.

V každom prípade, plateresco, či už sa považuje za výlučne španielsky alebo európsky sloh, predstavuje prechod medzi gotikou a renesanciou.

Izabelský sloh (15. storočie)

Bližšie informácie v článkoch: Gótico isabelino a Manuelino

V 15. storočí sa začína v kastílskej architektúre objavovať sklon k používaniu moslimských ozdobných prvkov, či plamienkových prvkov pochádzajúcich z Flámska. Prídavné meno izabelský získal sloh z dôvodu, že väčšina stavieb bola zadaná Izabelou I. Kastílskou. Ozdobné prvky, ktoré sa postupne stávali zložitejšími, nijako neovplyvňovali vnútornú konštrukciu stavieb.

V tom istom období vznikol v Portugalsku podobný sloh, ktorý sa nazýva manuelský sloh.

Gotické plateresco (koniec 15. storočia až 1530)

Koncom 15. storočia gotické budovy začínajú pokrývať hlavne grotesky, priestor a štruktúra však zostávajú nemenné. Tento proces začal, keď sa do Španielska dostali renesančné prvky. Tie sa len kopírovali bez toho, že by boli pochopené, pretože stále pretrvávali stredoveké myšlienky a formy.

Okrem toho, veľa platereskných stavieb už bolo postavených, preto sa na ne iba pridali vrstvy renesančných prvkov, najmä na voľné plochy (okolo okien a dverí), ale aj na iné miesta.^[26]

Aj keď sa zvykne používať prídavné meno platereskný najmä pri architektúre, spôsob nahrádzania starých stredovekých foriem novými renesančnými prvkami je rovnako viditeľný v španielskom maliarstve a sochárstve tohto obdobia.^[27]

Renesančné plateresco (1530-1560)

Platereskný portál farského kostola v obci La Garrovilla (Badajoz, zo začiatku 17. storočia).

Je to obdobie, v ktorom bola renesancia už na Pyrenejskom polostrove etablovaná, no ešte nedosiahla svoj vrchol. V tomto období architekt Juan de Herrera a kráľ Filip II. upravili stavebné plány kláštora El Escorial, ktorého budovanie sa začalo v roku 1563.

Bohatá výzdoba kompletne podlieha talianskym princípom. Aplikuje sa na stavby navrhnuté podľa renesančných pravidiel.

Monterreyský sloh (19. storočie a prvá tretina 20. storočia)

Palác Monterrey.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Neoplateresco

V 19. storočí sa objavuje španielsky sloh, neoplateresco či monterreyský sloh (názov je odvodený od Paláca Monterrey v meste Salamanca). Je to historizujúci sloh zameraný na plateresco, ktoré sa chápe ako národný štýl.^[28]

Štýl sa udržal až do prvej tretiny 20. storočia v národných a regionálnych podobách. Bol často využívaný, aj keď nebol príliš akceptovaný. Dodnes sa dá nájsť na niektorých budovách na ulici la Gran Vía v Madride.^[29][30]

V Mexiku sa tiež vytvorila nová forma plateresca, ktorá sa úspešne rozšírila až na juhovýchod Spojených štátov. Jej začiatky sa datujú od prvej polovice 18. storočia.^[31] Táto forma neoplateresca sa nesmie zamieňať so španielskym neoplaterescom z konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorý je známy pod názvom monterreyský štýl.

Príklady

Platereskní architekti a umelci

• Prvá fáza plateresca.
  • Diego de Alcázar ^[32]
  • Alonso de Covarrubias ^[33]
  • Martín de Gainza
  • Rodrigo Gil z Hontañónu
  • Gil de Siloé ^[34]
  • Andrés de Vandelvira
  • Diego de Riaño ^[35]
  • Diego de Siloé ^[36]
  • Vasco de la Zarza ^[37]
• Neoplateresco.
  • Eduardo Adaro ^[38]
  • José López Sallaberry ^[39]

Architektonické a iné platereskné diela

• Priečelie Kláštora sv. Marka (León).
• Veža Guadramiro (Salamanca).
• Hrad Maqueda.
• Západné priečelie Kolegiátneho kostola v Torrijose.
• Priečelie Paláca sv. Kríža (Valladolid).
• Priečelie Salamanskej univerzity.
• Hostel Katalíckych Veličenstiev v meste Santiago de Compostela.
• Kráľovská minoritná bazilika Santa María la Mayor v Pontevedre.
• Priečelie Novej katedrály v Salamanke.
• Priečelie Kláštora sv. Štefana v Salamanke.
• Chodba kláštora Las Dueñas v Salamanke.
• Priečelie kostola Sancti Spiritus v Salamanke.
• Priečelie Internátu sv. Ildefonsa na Univerzite Alcalá.
• Mušľový dom v Salamanke.
• Prvé dve časti veže a portál katedrály v meste Murcia.
• Radnica v Seville.
• Priečelie Odpustenia a Balkón relikvií katedrály v meste Coria.
• Brána garbiarov na Katedrále Panny Márie v Burgose.
• Kráľovský hostel v Burgose.
• Stena oddeľujúca chór a krypta katedrály v Palencii.
• Hlavný portál katedrály Primada de América v meste Santo Domingo v Dominikánskej republike.
• Univerzita v Oñate.
• Brána Karola V. v meste Vivero.
• Slnečný dom hradu Williama Randolpha Hearsta v meste San Simeon, v Kalifornii, postavený podľa vzoru španielskej plateresknej architektúry.
• Zábradlie Domu pilátov v Seville.
• Priečelie Kostola sv. Tomáša v meste Haro.
• Kazateľnica Kostola sv. Apoštola Andreja v meste Villanueva de los Infantes (provincia Ciudad Real).
• Portál Kostola Nanebovzatia v Manzanares.
• Velardeho palác v obci Santillana del Mar (Kantábria).
• Portál alkarazskej radnice Alhorí (Albacete).
• Chodba Kráľovského kláštora sv. Zoila v Carrión de los Condes, Palencia.
• Hrobka Alonsa de Villaseca v Kostole sv. Archanjela Michaela v Mexico City, Mexiko.
• Priečelie Domu Montejovcov v Méride, Yucatán, Mexiko.

Odkazy

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na španielskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Bibliografiaupraviť | upraviť zdroj

• s.l. : s.n.. ISBN 978-84-7090-025-9. s.l. : s.n.. ISBN 978-84-7090-025-9. s.l. : s.n.. ISBN 978-84-7090-025-9. s.l. : s.n.. ISBN 978-84-7090-025-9. s.l. : s.n.. ISBN 978-84-7090-025-9.
• s.l. : s.n.. ISBN 978-84-7090-027-3. s.l. : s.n.. ISBN 978-84-7090-027-3. s.l. : s.n.. ISBN 978-84-7090-027-3. s.l. : s.n.. ISBN 978-84-7090-027-3. s.l. : s.n.. ISBN 978-84-7090-027-3.
• s.l. : s.n.. Dostupné online. ISBN 84-7737-043-5. s.l. : s.n.. Dostupné online. ISBN 84-7737-043-5. s.l. : s.n.. Dostupné online. ISBN 84-7737-043-5. s.l. : s.n.. Dostupné online. ISBN 84-7737-043-5. s.l. : s.n.. Dostupné online. ISBN 84-7737-043-5.
• s.l. : s.n.. Dostupné online. ISBN 8485777018. s.l. : s.n.. Dostupné online. ISBN 8485777018. s.l. : s.n.. Dostupné online. ISBN 8485777018. s.l. : s.n.. Dostupné online. ISBN 8485777018.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Španielska gotická architektúra
• Izabelská gotika
• Španielska architektúra
• Renesančná architektúra
• Purizmus (architektúra)
• Herrerova architektúra
• Španielske renesančné sochárstvo