Michel Colombe
francúzsky sochár
Pierre Dandelot, kópia busty Michela Colomba od Françoisa Sicarda, 1942, Opéra de Tours, Tours
Štát pôsob.	Francúzske kráľovstvo
Narodenie	okolo 1430 Bourges
Úmrtie	1512 alebo 1513 alebo 1515 Tours alebo Bourges
Národnosť	francúzska
Zamestnanie	sochár
Známy vďaka	hrobka Františka II. Bretónskeho a Margaréty z Foix v katedrále svätých Petra a Pavla v Nantes
Rodičia	Philippe Colombe
Príbuzní	Philibert Colombe (synovec) François Colombe (prasynovec)
Súrodenci	Jean Colombe
Odkazy
Commons	Michel Colombe
Umelecký portál  Francúzsky portál  Biografický portál

Michel Colombe (; * okolo roku 1430, Bourges – † 1513 Bourges alebo Tours) bol francúzsky sochár, ktorý sa radí k predstaviteľom symbiózy gotických a antických prvkoch spojených do protorenesačného tvaroslovia. Tvoril podľa predlôh od Jeana Fouqueta a Jeana Perréala. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí náhrobok bretónskeho vojvodu Františka II. a jeho manželky Margaréty z Foix vytvorený medzi rokmi 1499 – 1507 v Katedrále svätého Petra a Pavla v Nantes a súsošie Kladenie do hrobu z roku 1496 v kostole opátstva Saint-Pierre de Solesmes.

Michel Colombe bol synom Guillemette a Philippa Colombe († 1457), sochára, ktorý v roku 1416 vytvoril hrobku pre Jeana de Brossa v kostole Notre-Dame d'Huriel. Mal brata - iluminátora Jeana Colombe (cca 1430 – 1493) a sestru Jeanne Colombe. Jeho tovariš, spolupracovník a zať Guillaume Regnault (okolo 1450 – 1532) sa postupne oženil s Louise, dcérou Jeana a neskôr s Máriou de Pommiers, dcérou Jeanne.

Mladosť strávil v Berry, kde sa vyškolil u svojho otca sochára Philippa Colombe a získal prvé zákazky v Bourges a možno aj v gotickom Paláci Jacques-Coeur. Bol oboznámený s burgundským sochárstvom aj dielom Clausa Slutera a ako jeden z prvých vstrebal podnety talianskej renesancie. Roku 1462 u neho Jean de Bar, komorník kráľa Ľudovíta XI. a súdny vykonávateľ v Touraine, objednal päť sôch apoštolov pre kaplnku hradu Baugy (Cher). Žiadne z jeho raných diel sa nezachovalo, hrad Baugy bol úplne zničený roku 1653. Je pravdepodobné, že potom sa prostredníctvom svojho donátora dostal k zákazke na kráľovskú hrobku v kostole Notre-Dame de Cléry. Roku 1474 dostal platbu za model hrobky kráľa Ľudovíta XI., ale kráľ nakoniec vybral návrh maliara Colina d’Amiens (Majster z Coëtivy).

V roku 1484 pracoval v Moulins spolu s Jeanom de Rouen na príprave uvítacej výzdoby pre manželku vojvodu Jána II. Bourbonského Catherine d'Armagnac. Jeho žiakom v Moulins bol sochár Jean Guilhomet, zvaný Jean de Chartres, ktorý sa neskôr stal osobným sochárom princeznej Anny Francúzskej.

V roku 1487 ho pisár v Bourges, od ktorého Colombe objednal knihu hodiniek, uvádza ako najvyššieho sochára francúzskeho kráľovstva. Roku 1489 pracoval na hrobke kráľa Ľudovíta XI., podľa návrhu Jeana Fouqueta z roku 1484. V roku 1496 sa Michel Colombe usadil pri kráľovskom dvore v Tours, kde sídlili vysokí dôstojníci, úradníci a bankári. Jeho dielňa dostala zákazku na sochársku výzdobu pohrebnej kaplnky Karola VIII. v opátstve Saint-Pierre de Solesmes. Roku 1500 navrhol medailu na počesť príchodu kráľa Ľudovíta XII. do Tours (zhotovil zlatník Jean Chapillon) a 1502 sochu Smrť Panny Márie pre kostol Saint-Saturnin.

Roku 1507 vytvoril pre katedrálu v Nantes alabastrovú sochu tamojšieho biskupa Guillauma Guéguena a mramorový náhrobok bretónskeho vojvodu Františka II. a jeho manželky Margaréty z Foix podľa návrhu maliara Jeana Perréala z roku 1499. Náhrobok bol roku 1792 rozobraný a zakopaný do zeme preto nebol zničený počas Veľkej francúzskej revolúcie. Colombe bol pravdepodobne aj autorom ležiacich postáv na náhrobku synov Karola VIII. v Katedrále svätého Gatiana v Tours. Dekoráciu oboch náhrobkov vykonal taliansky sochár Girolamo da Fiesole (Jérôme de Fiesole).

Roku 1508 Colombe vytesal na objednávku biskupa a pápežského legáta Georgesa d’Amboisa prvé francúzske renesančné sochárske dielo – reliéfny obraz so svätým Jurajom pre hornú kaplnku hradu Gaillon (teraz v Musée Louvre). Pre Georgesa d’Amboise pracoval rad talianskych umelcov, vrátane nasledovníka Leonarda da Vinciho, Andreu Solaria. Rám s renesančným ornamentom je dielom talianskeho sochára Girolama Pacchiarotti.

Roku 1511 podpísal zmluvu na výzdobu mauzólea Filiberta II. Savojského v Saint-Nicolas-de-Tolentin de Brou podľa návrhu Jeana Perréala, ktorý zadala Margaréta Habsburská. Nasledujúceho roku navrhol namiesto seba ako sochára svojho zaťa Guillaume Regnaulta. Po odstúpení Jeana Perréala sa vojvodkyňa Margaréta rozhodla pre modernejšie riešenie a zákazku získali Jean de Bruxelles (Jan van Roome) a Conrad Meit.

Roku 1514 vytvoril pre abatišu Antoinette de Moustiers z kláštora Notre-Dame de Jouarre súsošie Ukladanie Krista do hrobu so siedmimi postavami.

Michel Colombe zomrel vo veku 85 rokov, pred 15. novembrom 1515, kedy dielňu prevzal jeho žiak a spolupracovník Guillaume Regnault. Je považovaný za najvýznamnejšieho neskorogotického sochára vo Francúzsku. Jeho dielo sa vyznačuje pokojnou formou a kvalitným spracovaním. Jeho najrozsiahlejším dochovaným dielom je náhrobok bretónskeho vojvodu Františka II. a jeho manželky Margaréty z Foix. Zatiaľ čo ležiace figúry sú ešte tradičné, potom štyri stojace alegorické postavy cností v rohoch hrobky, navrhnuté Perréalom a inšpirované talianskymi vzormi, sa vyznačujú živosťou a individualizáciou tvárí. Vyvážená štruktúra a až koketná elegancia odevu s hladkými a bohatými záhybmi je virtuóznou sochárskou prácou v mramore. Rovnakou kvalitou a citlivosťou, ktorú Colombe vložil do týchto postáv, sa vyznačujú aj ďalšie časti náhrobku: figúry smútiacich na základni a sochy apoštolov a svätcov vo výklenkoch.

Ďalšie Colombove diela, ktoré sa nezachovali, ale existujú o nich záznamy: sochy apoštolov pre kaplnku hradu Baugy, Kristus na kríži obklopený Pannou, Svätým Jánom a Máriou Magdalénou (mramor) pre kláštor karmelitánov v Nantes (zničený počas Veľkej francúzskej revolúcie), skupina siedmich sôch Ukladanie Krista do hrobu pre kostol Najsvätejšieho Spasiteľa v La Rochelle (zničené protestantmi v 1568).

• 
  Súsošie Kladenie do hrobu v kostole opátstva Saint-Pierre de Solesmes, 1496, Solesmes
• 
  Náhrobok synov Karola VIII. v Katedrále svätého Gatiana, asi 1506, Tours
• 
  Náhrobok bretónskeho vojvodu Františka II. a jeho manželky Margaréty z Foix v Katedrála svätého Petra a Pavla, 1499 – 1507, Nantes
• 
  Reliéf Svätý Juraj bojuje s drakom, 1508, dnes Musée Louvre, Paríž

• Jean-René Gaborit, Michel Colombe et son temps, Éditions du CTHS, 2001
• Jacques Baudoin, La sculpture flamboyante en Normandie et Ile-de-France (Sculpture et imagiers), Éditions Créer 1992, ISBN 978-2902894789
• Alastair Smart, The Renaissance and Mannerism outside Italy, Thames and Hudson, London 1972
• Aubert Marcel, Le dernier imagier gothique, In: Journal des savants, Octobre-decembre 1953. pp. 145 – 154 on line
• Paul Vitry, Michel Colombe et la sculpture française de son temps, Librairie centrale des Beaux-Arts, 1901.
• Antony Roulliet, Michel Colombe et son œuvre, 1884.
• Paul Mantz, Sculpteurs de la Renaissance: Michel Colombe, Revue Francaise 8, 1857, pp. 488 – 500

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michel Colombe

• Bresc-Bautier, Geneviève: Michel Colombe sculpte le retable de la chapelle du château de Gaillon
• Treccani, Marie-Rose de FalveIly: Colombe Michel, Enciclopedia Italiana (1931)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michel Colombe na českej Wikipédii.