Citrónovník čínsky

	Citrónovník čínsky
	; Plod a kvet
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae)
Rad (ordo)	rutotvaré (Rutales)
Čeľaď (familia)	rutovité (Rutaceae)
Rod (genus)	citrónovník (Citrus)
Druh (species)	citrónovník čínsky (Citrus sinensis)
Vedecký názov
	Citrus sinensis; Osbeck, 1765
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Názov citrónovník čínsky môže alternatívne znamenať druh Citrus cavaleriei/Citrus ichangensis, pozri citrónovník čínsky (Citrus cavaleriei)

Citrónovník čínsky alebo citrónovník pomarančový (iné názvy pozri nižšie; lat. Citrus sinensis) je druh z rodu citrónovník (Citrus). Jeho plod sa nazýva pomaranč alebo sladký pomaranč, obyčajne je oranžový.

Citrónovník čínsky je prirodzený hybrid citrónovníka obrovského (iný názov: pomelo; lat. Citrus maxima) a citrónovníka mandarínkového (iný názov: mandarínka; lat. Citrus reticulata).

Niekedy, najmä staršie, sa citrónovník čínsky zaraďuje ako poddruh druhu citrónovník horký (Citrus aurantium); tento poddruh má latinské meno Citrus aurantium subsp. sinensis.

Názvy

Slovenské názvy tohto druhu sú: citrónovník čínsky, citrónovník pomarančový, pomaranč, pomarančovník, pomarančovník čínsky, pomaranč sladký, sladký pomaranč, pomarančovník sladký, zriedkavo: pomarančovník pravý, zriedkavo: citrus pomarančový, staršie: citrus čínsky

O rôznych významoch názvov pomarančovník a citrónovník pomarančový pozri články pomarančovník, citrónovník (rod) a komentár v článku citrónovník horký.

Pôvod

Pôvodom je z severovýchodnej Indie, Juhovýchodnej Ázie a južnej časti Číny. Je to vždyzelený strom rastúci do 14 m. Do Stredomoria ho obchodníci priniesli pravdepodobne v 15. storočí a v renesančných záhradách sa pestoval v populárnych oranžériách.

Opis

Je to vždyzelený, do 10 m vysoký strom. Má podlhovasté až vajcovité pílkovité alebo celistvookrajové aromatické listy s úzkokrídlatými stopkami. Kvety sú biele, usporiadané v 1- až 6-kvetých pazušných zväzočkoch. Jeden strom citrónovníka čínskeho poskytne niekoľko tisíc plodov za rok.¹ O plode pozri v článku pomaranč.

Referencie

↑ ^a ^b citrónovník. In: Encyclopaedia Beliana online. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2024-11-18, cit. 2024-12-15. Dostupné online. (Poznámka: V článku je názov citrónovník pomarančový a pomarančovník nesprávne označený ako starší názov druhu Citrus sinensis; v skutočnosti sa tento názov takto bežne používa v súčasnej odbornej literatúre (porov. napr. Mičieta 2018).)
↑ ^a ^b rutovité. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 436
↑ ^a ^b MIČIETA, K. et al. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2018, S. 202
↑ FERIOLI, Eliana. Citrusy. Prvé. vyd. Bratislava : Ikar, a.s. - Príroda, 2022. 96 s. ISBN 978-80-551-8241-4. S. 23.
↑ ^a ^b ČERVENKA, M. et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 177
↑ BLANÁRIK, P. et al. Farmaceutická botanika, Systematická botanika. Bratislava: Univerzita Komenského, 1995, S. 120
↑ CIFRANIČ, P. et al. Ovocinárstvo. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1956. S. 92
↑ KAWOLLEK, W. Záhrada: Ottova encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství, 2012, S. 646
↑ JIRÁSEK, V. et al. Rastliny známe neznáme. Bratislava: Mladé letá, 1979, S. 238
↑ NÁTHEROVÁ, Ľ. et al. Farmakognózia. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, S. 165
↑ TOMKO, J., KRESÁNEK, J. Farmakognózia 3. Bratislava: Univerzita Komenského, 1980, S. 20
↑ CZIGLE, S., TÓTH, J. Fytofarmaká a potraviny - klinicky významné interakcie: pre všeobecných lekárov. Bratislava: Josef Raabe Slovensko, 2016, S. 80
↑ HLEBOVÁ, M., TANČINOVÁ D. Inhibícia rastu aflatoxinogénnych kmeňov rodu Aspergillus rastlinnými silicami. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2018, S. 42
↑ VANČUROVÁ, R. Poľnohospodárska botanika - Systematika rastlín. Bratislava: Slov. vyd. pôdoh. lit. 1968. S. 295
↑ JANDA, K., JANDA, V. Nomina atque synonyma pharmaceutica et technica in lingua latina, bohemica, germanica et slovenica. Pragae: E. Weinfurter, 1941, S. 489
↑ Čarovné bylinky. In: Prešovský večerník Prešov: Privatpress, 2019, 30(7211), S. 10
↑ ONDREJOVÁ, M. Farmakognózia a fytoterapia: praktické cvičenia. Bratislava: AEPress, 2012, S. 80
↑ ISAIN, V. N. Botanika. Bratislava: Št. pôdohos. nakl. 1953. S. 300
↑ BLANCKE, Rolf. Tropical Fruits and Other Edible Plants of the World (An Illustrated Guide). s.l. : Comstock Publishing Associates, a division of Cornell University Press, 2016. 339 s. ISBN 978-0-8014-5417-2. S. 75.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Citrónovník čínsky
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Citrónovník čínsky

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[beliana-1] trónovník. In: Encyclopaedia Beliana online. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2024-11-18, cit. 2024-12-15. Dostupné online. (Poznámka: V článku je názov citrónovník pomarančový a pomarančovník nesprávne označený ako starší názov druhu Citrus sinensis; v skutočnosti sa tento názov takto bežne používa v súčasnej odbornej literatúre (porov. napr. Mičieta 2018).)

[MEB-2] rutovité. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 436

[Mič-3] MIČIETA, K. et al. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2018, S. 202

[4] FERIOLI, Eliana. Citrusy. Prvé. vyd. Bratislava : Ikar, a.s. - Príroda, 2022. 96 s. ISBN 978-80-551-8241-4. S. 23.

[Č-5] ČERVENKA, M. et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 177

[6] BLANÁRIK, P. et al. Farmaceutická botanika, Systematická botanika. Bratislava: Univerzita Komenského, 1995, S. 120

[7] CIFRANIČ, P. et al. Ovocinárstvo. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1956. S. 92

[8] KAWOLLEK, W. Záhrada: Ottova encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství, 2012, S. 646

[9] JIRÁSEK, V. et al. Rastliny známe neznáme. Bratislava: Mladé letá, 1979, S. 238

[10] NÁTHEROVÁ, Ľ. et al. Farmakognózia. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, S. 165

[11] TOMKO, J., KRESÁNEK, J. Farmakognózia 3. Bratislava: Univerzita Komenského, 1980, S. 20

[12] CZIGLE, S., TÓTH, J. Fytofarmaká a potraviny - klinicky významné interakcie: pre všeobecných lekárov. Bratislava: Josef Raabe Slovensko, 2016, S. 80

[13] HLEBOVÁ, M., TANČINOVÁ D. Inhibícia rastu aflatoxinogénnych kmeňov rodu Aspergillus rastlinnými silicami. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2018, S. 42

[14] VANČUROVÁ, R. Poľnohospodárska botanika - Systematika rastlín. Bratislava: Slov. vyd. pôdoh. lit. 1968. S. 295

[15] JANDA, K., JANDA, V. Nomina atque synonyma pharmaceutica et technica in lingua latina, bohemica, germanica et slovenica. Pragae: E. Weinfurter, 1941, S. 489

[16] Čarovné bylinky. In: Prešovský večerník Prešov: Privatpress, 2019, 30(7211), S. 10

[17] ONDREJOVÁ, M. Farmakognózia a fytoterapia: praktické cvičenia. Bratislava: AEPress, 2012, S. 80

[18] ISAIN, V. N. Botanika. Bratislava: Št. pôdohos. nakl. 1953. S. 300

[19] BLANCKE, Rolf. Tropical Fruits and Other Edible Plants of the World (An Illustrated Guide). s.l. : Comstock Publishing Associates, a division of Cornell University Press, 2016. 339 s. ISBN 978-0-8014-5417-2. S. 75.

1