Chrám svätého Mikuláša Sofijského

	Chrám svätého Mikuláša Sofijského
	pravoslávny chrám
	celkový pohľad na chrám z juhozápadu
	Patrocínium: svätý Mikuláš Sofijský
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Rajón	Văzraždane
Náboženstvo	Kresťanstvo
- pravoslávne kresťanstvo	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°42′06″S 23°18′36″V / 42,701583°S 23,310083°V
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet veží	2
- počet kupol	3
Architekt	Anton Torňov
Štýly	secesia, národný romantizmus
Výstavba	1896 – 1900
- dokončenie	1900
Dátum
- posvätenia	3. december 1900
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Saint Nicholas of Sofia Church
	Webová stránka: http://www.sveti-nikolai.com/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 42°42′06″S 23°18′36″V / 42,701583°S 23,310083°V

Chrám svätého Mikuláša Sofijského (bulh. Църква „Свети Никола Софийски” – Cărkva „Sveti Nikola Sofijski“), alebo Chrám svätého Mikuláša Nového Sofijského (bulh. Църква „Свети Никола Нови Софийски” – Cărkva „Sveti Nikola Novi Sofijski“), prípadne Chrám svätého Mikuláša Sofijského veľkomučeníka (bulh. Църква „Свети Никола Софийски великомъченик” – Cărkva „Sveti Nikola Sofijski velikomăčenik“) je pravoslávny chrám z prelomu 19. a 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku. Kultúrna pamiatka národného významu. V chráme sa nachádzajú relikvie svätého Mikuláša Sofijského.

Lokalita

Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia⁶¹³ v rajóne Văzraždane (bulh. Възраждане)⁵ v blízkosti pamätníku Adrianopolského eposu¹³ v parku Sveti Nikola>¹³ medzi ulicami „Opălčenska“ (bulh. улица „Опълченска“), „Car Simeon“ (bulh. улица „Цар Симеон“), „Bregalnica“ (bulh. улица „Брегалница“) a „Pirotska“ (bulh. улица „Пиротска“)⁵¹

Dejiny

Rozhodnutie postaviť chrám zasvätený svätému Mikulášovi Sofijskému v blízkosti jeho obľúbeného miesta prijalo sofijské mestské zastupiteľstvo v priebehu roku 1895.¹³ Výstavba chrámu sa začala v roku 1896² a bola ukončená v roku 1900.⁶¹³²⁹ Chrám bol vysvätený 3. decembra 1900.⁸

V roku 1911 bol okolo chrámu založený park.¹³ V roku 1955 bol chrámu pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.⁵⁴ V rokoch 1966 – 1969 bol chrám vyzdobený freskami.⁸²

Charakteristika

Chrám bol postavený v štýle bulharského národného romantizmu s prvkami secesie.⁸⁹ Autorom projektu pre výstavbu bol architekt Anton Torňov.⁶¹³⁸⁹

Ide o trojloďovú baziliku⁸² krížovo-kupolového typ²⁹ so zvýraznenou pozdĺžnou a priečnou osou lode. Priečna os je z vonkajšej strany zvýraznená z fasády mierne vystupujúcimi rizalitmi na severnej a južnej strane budovy. Rizality sú vo vrchnej časti zakončené trojuholníkovými frontónmi.⁸ Vo východnej oltárnej časti je budova zakončená tromi apsidami.⁸² Nad centrálnou časťou budovy, v mieste stretu pozdĺžnej a priečnej osi, sa nachádza kupola na tambure.⁸² V západnej časti chrámu sa nachádza predsieň. Nad predsieňou (na severnej a južnej strane) sa nachádzajú dve kruhové veže, ktoré sú dostupné schodiskom z južnej časti predsiene.⁸ Veže sú zakončené kupolami.² Pred západným vchodom do predsiene chrámu sa nachádza portikus vo vrchnej časti formovaný baldachýnom. Podobné portiky sa nachádzajú aj pred južným a severným vchodom, ktoré vedú do naosu chrámu.⁸

Výzdoba fasády pozostáva zo striedajúcich sa radov kameňov a tehál s vlysmi zdobenými farebnou mozaikou, pričom tento typ výzdoby je odkazom na stredovekú bulharskú architektúru.⁸

Interiér

V oltárnej časti chrámu sa nachádzajú tri prestoly. Centrálny je zasvätený svätému Mikulášovi Sofijskému, južný svätej Kataríne a severný svätej Maríne.²⁷ Štvrtý prestol sa nachádza pri severnom vchode do chrámu a je zasvätený Ctihodnej Petke Tărnovskej.⁷

Ikonostas a chrámový mobiliár zhotovili rezbári Nestor Aleksiev a Lazar Aleksiev podľa návrhu architekta Antona Torňova a umelca Stefana Badžova.⁸² Výroba prebiehala v rokoch 1900 – 1912.² Ikony pochádzajú zo začiatku 20. storočia a sú dielom akademických umelcov Stefana Ivanova, Ivana Mrkvičku, Stefana Badžova a Charalampiho Tačeva.²

Ambón je dielom Genča Marangozova.⁸

Chrám je vyzdobený freskami. Časť fresiek je z roku 1900, niektoré z roku 1912 a najväčšia časť pochádza z rokov 1966 – 1969.² Autormi fresiek zo 60. rokov. 20. storočia sú umelci N. Rostovcev, K. Jordanov, G. Georgiev, G. Belstojnov a P. R. Pindev.⁸²

Patrocínium

Chrám je zasvätený Mikulášovi Sofijskému, mučeníkovi Bulharskej pravoslávnej cirkvi, ktorý bol v roku 1555 z dôvodov viery (odmietnutie konverzie na islam) zavraždený skupinou Turkov v bývalej sofijskej štvrti Jučbunar¹²³ (v lokalite Tri kladenci), ¹³ v ktorej sa nachádza aj samotný chrám.²¹³

Chrámový sviatok sa slávi 17. mája.⁷

Malé chrámové sviatky:

17. júla na sviatok svätej veľkomučenice Maríny⁷
24. novembra na sviatok svätej veľkomučenice Kataríny⁷
14. októbra na sviatok Ctihodnej Petky Tărnovskej⁷

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu³⁵⁴

Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1955, štatút bol obnovený aj v roku 1988⁵⁴

Dôvod ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy⁵⁴

Galéria

celkový pohľad na chrám a okolie zo severozápadu
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
pohľad na severnú fasádu chrámu
pohľad na východnú fasádu chrámu s tromi apsidami
pohľad na centrálnu časť južnej fasády
pohľad na južnú časť predsiene s jednou z veží
pohľad na západný vchod do chrámu
pohľad na severný vchod do chrámu
detail z fasády
pohľad na ambón
centrálna časť ikonostasu
chrám na pohľadnici zo začiatku 20. storočia

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 342 – 343. (bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 90 – 92. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 481. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f mc.government.bg, cit. 2023-05-12. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ Наследството на София online. io.morphocode.com, cit. 2022-10-04. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 103. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g За храма | Православен храм Св. Николай Софийски online. sveti-nikolai.com, cit. 2023-05-13. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 441. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 169. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Mikuláša Sofijského

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 342 – 343. (bulharsky)

[ref3-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 90 – 92. (po bulharsky)

[ref4-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 481. (po bulharsky)

[mc.government.bg-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f mc.government.bg, cit. 2023-05-12. Dostupné online.

[io.morphocode.com-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ Наследството на София online. io.morphocode.com, cit. 2022-10-04. Dostupné online.

[ref6-6] RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 103. (po bulharsky)

[sveti-nikolai.com-7] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g За храма | Православен храм Св. Николай Софийски online. sveti-nikolai.com, cit. 2023-05-13. Dostupné online.

[ref5-8] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 441. (po bulharsky)

[ref2-9] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 169. (po anglicky)

6

1

3

5

2

9

8

4

7