Zvyčajný začiatok (zriedkavo aj Obvyklý začiatok alebo Obvyklý počiatok, csl. načálo obýčnoje) je súbor modlitieb, ktorými sa obyčajne začínajú rôzne bohoslužby časoslova alebo pobožnosti v cirkvách byzantského obradu. Nie je to len vstup do bohoslužby ale aj modlitba ako taká.^[1]

Po úvodnom vzývaní „Požehnaný Boh náš...“, alebo ak nie je kňaz tak po „Na príhovor našich svätých otcov...“^[2], nasleduje „Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe“ a modlitba k Svätému Duchu „Kráľu nebeský...“, ktorá sa v období od Paschy do Zostúpenia Svätého Ducha vynecháva.^[3]

Za ňou ide ďalší celok, ktorý sa aj na iných miestách v bohoslužbách často opakuje. Tvorí ho 3-krát Trojsvätá pieseň, Sláva Otcu, modlitba „Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami...“, 3-krát „Pane, zmiluj sa“ a opäť Sláva Otcu po ktorom prichádza modlitba Otče náš. Tu sa pri niektorých pobožnostiach zvyčajný začiatok aj končí.^[4]

Najčastejšie však zvyčajný začiatok obsahuje ešte záverečnú časť. Na konci za Otčenášom teda v tom prípade nasleduje 12-krát modlitba „Pane, zmiluj sa“, Sláva Otcu a v úplnom závere je „Poďte, pokloňme sa...“.

Ak sa slávenie viacerých bohoslužieb spája (napr. deviata hodinka a večiereň) tak sa celý zvyčajný začiatok berie iba pred prvou z nich a pred druhou sa hovorí iba „Poďte pokloňme sa...“.^[5]

Exkluzívne kňazskými alebo biskupskými časťami sú vo zvyčajnom začiatku iba úvodné zvolanie a doxológia po „Otče náš“, ostatné časti môže prednášať ľud alebo čitateľ.^[5]

1. ↑ Gajdoš, s. 04.
2. ↑ „Laik používa iné slová, akoby skromnejšie, v ktorých sa odvoláva na modlitby svätých, lebo nie je zvykom, aby iných žehnal, najmä nie v zhromaždení veriacich.“ Gajdoš, s. 04.
3. ↑ porov. Gajdoš, s. 08.
4. ↑ porov. Gajdoš, s. 08
5. ↑ ^{a b} Gajdoš, s. 08.

• Gajdoš, o. ThLic. Marcel.: "Zvyčajný začiatok." In: Misionár : Časopis redemptoristickej rodiny. júl 2017. ročník 34. s. 04-08 . ISSN 1335-1176.

• ZVYČAJNÝ ZAČIATOK - kompletné znenie v slovenčine
• Zvyčajný začiatok v cirkevnej slovančine a slovenčine (paralelne)