Zákonodarná moc (iné názvy: legislatíva, legislácia) je druh štátnej moci, ktorý sa realizuje prijímaním a vydávaním ústavy, zákonov a všeobecne záväzných nariadení príslušnými zastupiteľskými zbormi.

Jej cieľom je určiť normy, ktoré budú na území štátu platné. Má právo kontrolovať vládu, ustanovovať ju a odvolávať, ako aj ustanovovať súdnu moc. Zákonodarnou mocou je parlament. Mandáty poslancov zákonodarného orgánu vznikajú zväčša pri parlamentných voľbách. Parlament môže tvoriť jedna komora, jedna snemovňa, prípadne dve komory a dve snemovne. Ústavy zakotvujú buď jednokomorovú alebo dvojkomorovú sústavu. Medzi komorami je rozdiel:

• a) v dĺžke funkčného obdobia
• b) v spôsobe dosadzovania osôb do funkcie
• c) v kompetenciách
• d) v názve

V demokratických štátoch je parlament spravidla dvojkomorový. Funkčné obdobie parlamentu je 3-5 rokov, každý štát si ho zvolí podľa vlastných tradícií ústavy. Slovensko má jednokomorový parlament. Dvojkomorový má napríklad Česko (poslanecká snemovňa/senát), Francúzsko (národné zhromaždenie/senát), Spojené kráľovstvo (dolná snemovňa/horná snemovňa). Parlament je kolektívny orgán štátnej moci. Úlohy a právomoci parlamentu:

• 1) prijíma, mení, dopĺňa a reviduje ústavu
• 2) prijíma, mení, dopĺňa zákony
• 3) schvaľuje štátny rozpočet
• 4) schvaľuje program vlády
• 5) ratifikuje medzištátne dohody
• 6) posudzuje činnosť vlády
• 7) menuje sudcov

V niektorých krajinách parlament volí prezidenta (Taliansko, Nemecko).

Tento článok týkajúci sa práva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

• Deľba moci
• Súdna moc
• Výkonná moc

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.