Vrstva alebo stratum je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá sedimentov, alebo vulkanitov, ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajúca sa vrstvami a zvrstvením sa nazýva stratigrafia.

Vrstvy hornín predstavujú geologické záznamy o podmienkach na Zemi, ktoré panovali v dobe ich vzniku. Súbor vrstiev sa nazýva súvrstvie. Vrstvy bývajú pomenované podľa geografických objektov (mesto, región, pohorie, napr. lunzské vrstvy), kde sú prvýkrát opísané, alebo podľa charakteristickej litológie - hornín, ktoré ich tvoria (napr. menilitové vrstvy).

Vrstvy sú základné stavebné jednotky v stratigrafii a sú používané aj v archeológii.

Hrúbka je kolmá vzdialenosť medzi spodnou a vrchnou časťou vrstvy. Pre rôzne hrubé vrstvy sa používajú osobité názvy^[1]:

• lamina: s hrúbkou menšou ako 1 cm
• doska: hrubá 1 - 20 cm
• lavica: hrubá 20 - 100 cm
• masívna vrstva: viac ako 100 cm

Referencie

1. ↑ Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003; Všeobecná geológia 1. Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.

Portál vied o Zemi