Vojtech Bucko
slovenský cirkevný historik
Narodenie	16. apríl 1911 Libichava, Slovensko
Úmrtie	18. február 1993 (81 rokov) Mníchov, Nemecko
Biografický portál

Vojtech Bucko, známy aj ako Adalbertus Bucko, (* 16. apríl 1911, Libichava, Slovensko – † 18. február 1993, Mníchov, Nemecko) bol slovenský cirkevný historik, krajanský pracovník, katolícky kňaz a publicista.

Životopis

Vojtech Bucko sa narodil v obci Libichava, dnešný okres Bánovce nad Bebravou. Vychodil gymnázium a seminár v Nitre,^[1] v rokoch 1931 až 1935 študoval na Teologickej fakulte v Olomouci. Zároveň absolvoval aj archivársky a knihovnícky kurz na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.

V roku 1935 bol vysvätený za katolíckeho kňaza a začal pôsobiť ako pomocník, neskôr ako suplujúci profesor na Teologickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1945 sa stal profesorom cirkevných dejín na teologickom inštitúte v Nitre.

V roku 1949 emigroval do Nemecka, kde pôsobil ako kňaz v mestách Ruding, Bayerbrunne či Icking. Neskôr sa stal riaditeľom Slovenskej katolíckej misie v Nemeckej spolkovej republike, kde sa angažoval v pomoci slovenským emigrantom. Za svoju činnosť mu Svätá stolica udelila titul monsignore.

V roku 1981 odišiel na dôchodok, Slovensko znovu navštívil až v roku 1990.^[2]

Umiera vo februári roku 1993 v Mníchove, pochovaný je v rodnej obci Libichava.^[3]

Práca

Bucko sa považuje za významného cirkevného historika. Zameriaval sa najmä na cyrilo-metodské obdobie a cirkevné dejiny 15. až 16. storočia, pričom o týchto témach vydal viaceré knihy a monografie.^[4] Vo svojej práci pokračoval aj po emigrácii do Nemecka.

Tam sa okrem písomnej činnosti venoval aj pastorácií, hlavne medzi slovenskými utečencami v Nemecku. Organizoval pre nich nielen duchovnú, ale aj sociálnu pomoc, aktívne sa zúčastňoval na kultúrnych a politických podujatiach slovenskej emigrácie. Spolupracoval tiež so slovenskými časopismi a organizáciami v Nemeckej spolkovej republike.

V roku 1950 ho vymenovali za sekretára katolíckej misie pre slovenských utečencov s platnosťou pre celé Nemecko. O dva roky nato sa stal riaditeľom tamojšej slovenskej katolíckej misie. Veľkú pozornosť venoval najmä utečencom spomedzi slovenskej akademickej mládeže a umožňoval im dokončiť vysokoškolské štúdiá.

Písal tiež články do krajanských časopisov, hlavne do periodík ako Slobodné Slovensko, Hlasy z Ríma, Slovák v Amerike, či Slowakei.

Svoj postoj k emigrácii a Slovensku vyjadril takto: „Stal som sa nemeckým občanom, ale neprestal som byť Slovákom. Láska k vlasti sa tým nezmenšila, skôr sa zväčšila.“^[5]

Diela

• 1935 - Význam sv. Metoda pre Slovákov
• 1936 - Čo sa deje v Konnersreuthe?
• 1939 - Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564
• 1940 - Mikuláš Oláh a jeho doba 1493-1568
• 1941 - K náboženským dejinám vo Zvolenskej župe okolo r.1560
• 1941 - Mikuláš Oláh (1493-1568) a jeho doba
• 1942 - Pápež Pius XII. 25 rokov biskupom
• 1944 - Cirkev Kristova v dejinách
• 1946 - J.E. dr.Karol Kmeťko 25 rokov biskupom v Nitre
• 1965 - Academia Istropolitana

Referencie

Literatúra

• Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 588 – 589.
• Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 156 – 157.
• Jozef M. Rydlo: Zum 75. Geburtstag von Prof. Dr. Adalbert Bucko . In: Slowakei, 1986, roc. 24, s. 162 – 169.
• Literárny almanach Slováka v Amerike, 1967, s. 123-124