Toto je článok o západoafrickom náboženstve. O karibskom náboženstve ovplyvnenom vodunom pozri vudu.

Oltár vodún v meste Abomey na juhu Beninu

Vodun (iné názvy: vodu, vodou) je africké domorodé náboženstvo rozšírené predovšetkým v Benine. Niekedy sa používa aj výraz vúdú, ten však označuje afroamerické náboženstvo na Haiti, ktoré z vodunu čiastočne vychádza.^[1] Veľký vplyv na jeho vznik a vývoj malo jorubské náboženstvo.^[1] Prostredníctvom obchodu s africkými otrokmi sa praktiky vodunu dostali na Kubu, do Brazílie a na už zmieňované Haiti, kde ovplyvnili formovanie miestnych náboženských predstáv.^[2]

Rozšírenie

Vodunská soška.

Vodun je najviac rozšírený v južnom a strednom Benine.^[1] Podľa odhadov okolo 40 % Beninčanov praktikuje niektorú z foriem vodunu.^[2] Z hľadiska etnicity sa k vodunu najviac hlási etnika Hulov a Adžov žijúcich na pobreží a pozdĺž hraníc s Togom. V strednom Benine sa k tomuto náboženstvu hlásia Dassovia. Mimo Beninu sa vodun vyskytuje aj medzi etnikmi Ewe a Mina na juhovýchode Ghany a Toga kde je nazývané tron.

Vodun charakterizuje zbožšťovanie prírodných elementov, kultická úcta k zosnulým predkom a viera v duchov – vodun je v preklade duch, božstvo, nadprirodzená mocnosť –, ktorí obývajú predmety či prírodniny. Vo vodune existuje široká škála božstiev vzniknutá divinizáciou prírodných elementov alebo meteorologických javov, ktoré sú podľa miesta výskytu a oblasti ich pôsobenia rozdeľované do tzv. rodín: nebeských božstiev (dži-vodun), vodných božstiev (to-vodun), zemských božstiev (ai-vodun), božstiev v rastlinách či zvieratách (atime-vodun) a osobných božstiev. Za stvoriteľskú dvojicu zodpovednú za stvorenie sveta, ľudí i vodunov sú považovaní bohovia Mawu a Lisa. Lisa prvého človeka vymodeloval z hliny a božím dychom mu vdýchol dušu. Nad stvoriteľskou dvojicou Mawu a Lisa stojí v niektorých vieroučných líniách najvyššia bohyňa Nana Buluku (alebo tiež Nana Buruku, Nana Baluku či Nana Buku). Náuka o najvyššom Bohu sa v jednotlivých regiónoch líši.^[1]

Kulty

Vodun zahŕňa široké množstvo kultov. V Benine sa možno stretnúť aj so synkretizmom vodunu a katolíckeho kresťanstva.^[3]

Jedným z typov vodunského kultu je vodún Heviosso, ktoré býva označované ako božstvo búrky a blesku, ako hromovládca.^[4]

Sviatky

12. január je v Benine sviatkom vodunu.^[2]

Referencie

Odporúčaná literatúra

• BAY, Edna G.. Asen, Ancestors, and Vodun : Tracing Change in African Art.  : University of Illinois Press, 2008. 186 s. ISBN 978-0-252-03255-4. (po anglicky)
• MONTGOMERY, Eric James; VANNIER, Christian N.; LANDRY, Timothy R.. Spirit Service : Vodún and Vodou in the African Atlantic World. Bloomington, IN : Indiana University Press, 2022. 346 s. ISBN 978-0-253-06193-5. (po anglicky)