A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Valdénstvo (členovia sa označujú ako valdénci) bolo stredoveké náboženské hnutie smerujúce k reforme kresťanského života založené Pierrom Valdesom (* 1140 – † 1206). Zo začiatku sa vyvíjalo v súťaži a v polemike s katarstvom a čoskoro sa stalo územne najrozšírenejšou herézou európskeho stredoveku.
Títo „Lyonskí chudobní“, ako bývajú tiež niekedy nazývaní, vystupujú v poslednej štvrtine 12. storočia najmä ako potulní kazatelia. Získal ich strhujúci príklad lyonského kupca Valdesa. Valdes bol pôvodne bohatý lyonský obchodník, ale vzdal sa svojho bohatstva a sveta, aby kázal chudobe a cnostnému životu podľa vzoru Krista a prvých apoštolov. Kronikár píše, že keď Valdes dal svojej manželke na výber medzi svojim hnuteľným a nehnuteľným majetkom, rozhodla sa pre jeho statky a vody, lesy a lúky, domy a vinice, pece a mlyny. Dala prednosť životu v pohodlí a Valdes svoje peniaze rozdal. Dal si preložiť časti Písma svätého a na ich základe začal so svojimi prívržencami misijnú činnosť. Pre ňu požadoval roku 1179 v Ríme u pápeža a koncilu schválenie, tu sa mu však vysmiali a nevzali jeho požiadavku na vedomie. Mních Walter Map, prítomný na koncile, opísal Valdesa a jeho druhov pohŕdavo ako „ľudí hlúpych a nevzdelaných“, ktorým ku kazateľskej činnosti chýbajú všetky predpoklady. Valdes ale dosiahol v nasledujúcom roku aspoň podmienečné schválenie a začal kázať. On aj jeho žiaci horlivo vyznávali jednotu Boha stvoriteľa a vykupiteľa, a tým odmietali metafyzický dualizmus katarov. Dohodou medzi pápežom a cisárom (vo Verone roku 1184) boli zaradení medzi kacírov, hoci ešte ďalších dvadsať rokov osvedčovali na verejných dišputáciach, poriadaných v niektorých mestách a hradoch Provence, svoju zásadnú pravovernosť. Niektorí radikálnejší stúpenci hnutia priznávali, na rozdiel od katarov, právo kázať aj ženám.
Ich talianski súpútnici – „Lombardskí chudobní“, zvyknutí na prostredie mestských komún, dávali pred pocestným kazateľstvom prednosť usadeným, prísne organizovaným pracovným družinám. Medzi nimi a Valdesom došlo roku 1205 k rozladeniu. U lombardských vyostrili napätie protiklerikálne postoje niektorých z nich. Z radov konzervatívnych valdenských sa naopak podarilo vytvoriť dve cirkvi oddané rádové bratstvá katolíckych chudobných. V tom istom čase vznikajúci dominikánsky rád si osvojil propagandistický ráz valdenského kazateľstva, ale v predvečer albigénskej vojny roku 1209 sa začal prikláňať k násilným opatreniam proti kacírom.
Odmietanie násilia a oprávnenosti trestu smrti charakterizovalo valdéncov v 13. a 14. storočí, kedy z pôvodných oblastí prenikli do nemeckých, českých, poľských a uhorských krajín.[1]:105-146 Ich kazatelia plnili funkciu cestujúcich spovedníkov a učiteľov. V stanovených lehotách navštevovali pomocou rozvetvenej siete utajených útulkov „priateľov“ či „známych“, ktorých vernosť valdénskym zásadám sa po generácie udržiavala v rodinách a rodoch. To živilo na jednej strane proticirkevné postoje, odpor ku kanonickému právu, hierarchickým štruktúram a farnostnej sústave, odmietanie úcty k svätcom a predstavy očistca, na druhej strane však aj rozvoj opatrení zabezpečujúcich hnutiu vlastnosti tajného spolku.[2]:218-246 Mnohí valdénci sa navonok prispôsobovali svätostnému životu v cirkevných farnostiach. Zásadným faktorom pre ďalší vývoj valdénstva bola skutočnosť, že hnutie ako celok po Valdesovi už nikto neviedol.[2]:242
Od 14. do 15. storočia európskych valdénskych zdecimovalo prenasledovanie v niekoľkých následných vlnách. Väčšinou boli donútení vsiaknuť do podzemia aj v krajoch, kde vytvorili ucelenejšie skupiny, ako napr. v Pomoransku a v okolí Angermünde a Prenzlau a ďalej na východ pri Štetíne alebo na juhu v Dolnom Rakúsku. V kompaktnom spoločenstve sa trvalo udržali románski valdénci na stráňach a v údoliach Cottických Álp a začiatkom tridsiatych rokov 16. storočia sa priklonili k ženevskej reformácií. Malá časť sa pridala k anabaptistom.
Pápež František poprosil o odpustenie za prenasledovanie, ktorého sa katolícka cirkev dopustila v stredoveku voči vodcovi a členom tejto protestantskej cirkvi.[3]
Referencie
- ↑ MOLNÁR, Amedeo. Valdenští : evropský rozměr jejich vzdoru. 2. rozš. vyd. Praha : Kalich, 1991. 399 s. ISBN 80-7017-384-X.
- ↑ a b LAMBERT, Malcolm. Středověká hereze. Preklad Tomáš Vítek. Vyd. 1. Praha : Argo, 2000. 598 s. (Historické myšlení; zv. 12.) ISBN 80-7203-291-7.
- ↑ TASR. Pápež František prosil o odpustenie za prenasledovanie valdeziánskej cirkvi. SME (Bratislava: Petit Press), 2015-06-22. Dostupné online .
Externé odkazy
- Waldensian Families Research
- Chiesa Evangelica Valdese – Unione delle chiese metodiste e valdesi, Italy
- American Waldensian Society
- Waldenses v Global Anabaptist Mennonite Encyclopedia Online
- Waldenservereinigung
- Waldensian History
- Waldensians: Medieval Reformers Archivované 2013-07-30 na Wayback Machine
- The Waldensians Archivované 2011-07-08 na Wayback Machine
- The Waldensian Movement From Waldo to the Reformation
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Valdenští na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
20. storočie v Nemecku
21. storočie v Nemecku
Archeológia v Nemecku
Archeologické lokality v Nemecku
Bitky v Nemecku
Bombardovanie Nemecka počas druhej svetovej vojny
Dejiny nemeckého vojenstva
Dejiny Nemecka podľa spolkových krajín
Franská ríša
Šesťmestie
Americká okupačná zóna Nemecka
Anšlus
Bitka pri Jassine
Bitka pri Mahiwe
Bitka pri Tange
Boj o investitúru
Britská okupačná zóna Nemecka
Cisárovná Maud
Dejiny Berlína
Dejiny Nemecka
Der Stürmer
Dmowského línia
Frakcia Červenej armády
Francúzska okupačná zóna Nemecka
Franská ríša
František, vojvoda bavorský
Gestapo
Hanza
Heinrich Himmler
Hnezdniansky zjazd
Holokaust
Komora ríšskej kultúry
Krištáľová noc
Ministerium für Staatssicherheit
Nacistické Nemecko
Nacistické ozbrojené a bezpečnostné zbory
Nemecká demokratická republika
Nemecká jeseň
Nemecká ríša (1871 – 1945)
Nemecká sedliacka vojna
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nemecký spolok
Norimberské zákony
Nový kurz
Obliehanie Przemyślu
Okupačné zóny Nemecka
Pakt Ribbentrop-Molotov
Požiar Ríšskeho snemu
Pour le Mérite
Prepad colnice v Habarticiach
Program T-4
Pruské kráľovstvo
Ríšski Nemci
Rímsko-nemecká ríša
Rúrska kríza
Revolučné bunky
Sárske územie
Saské vojvodstvo
Saské zrkadlo
Severonemecký spolok
Sliezske vojny
Sliezsko
Slobodné ríšske mesto
Sovietska okupačná zóna Nemecka
Svätá aliancia
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Tretia ríša (propagandistický pojem)
Východné Pomoransko
Východné Prusko
Východofranská ríša
Valdénstvo
Versaillská zmluva (1919)
Vojna o španielske dedičstvo
Weimarská republika
Weltpolitik
Wittelsbachovci
Zjednotenie Nemecka (1871)
Zjednotenie Nemecka (1990)
Zlatá cesta (história)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
