Vălko Červenkov
bulharský politik
Predseda vlády
V úrade 3. február 1950 – 18. apríl 1956
Vasil Kolarov Anton Jugov
Biografické údaje
Narodenie	6. september 1900 Zlatica, Bulharsko
Úmrtie	24. október 1980 (80 rokov) Sofia, Bulharsko
Politická strana	Komunistická strana Bulharska
Rodina
Manželka	Elena Dimitrovová
Odkazy
	Vălko Červenkov (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Vălko Veľov Červenkov (bulh. Вълко Вельов Червенков; * 6. september 1900, Zlatica, Bulharsko – † 24. október 1980, Sofia, Bulharsko) bol bulharský politik, predseda vlády v rokoch 1950 – 1956. Bol jedným z tých bulharských komunistov, pre ktorých bol režim sovietskeho socializmu jediným modelom ďalšieho rozvoja v krajine.

„Malý Stalin“ – ako ho jeho súčasníci zvykli nazývať – sa narodil v meste Zlatica na severe Bulharska. Ako devätnásťročný kandidoval na post poslanca Veľkého národného zhromaždenia za Bulharskú komunistickú stranu. V roku 1923, po neúspechu a potlačení povstania, ktoré malo za účel zvrhnúť vládu premiéra Alexandra Cankova, bol na neho vydaný zatykač a bol odsúdený na smrť. O dva roky neskôr ilegálne odišiel do Moskvy a odtiaľ emigroval do USA, kde zostal do októbra roka 1944.

Od roku 1938 bol zahraničným kolaborantom bulharských komunistov a v roku 1941 sa stal hlavným redaktorom ilegálnej komunistickej rádiostanice Christo Botev.

Po svojom návrate do vlasti bol až do roku 1962 členom Politbyra. Neskôr sa stal tajomníkom strany a v rokoch 1947 – 1949 zastával funkciu predsedu Komitetu pre vedu, umenie a kultúru. V tieni velikánov akými boli Georgi Dimitrov, Vasil Kolarov a Trajčo Kostov si pomaličky začal budovať svoju kariéru.

Po Kolarovovej smrti v januári roka 1950 ho Veľké národné zhromaždenie zvolilo za predsedu vlády a v strane od tejto chvíle stál na poste predsedu Ústredného výboru Komunistickej strany Bulharskej socialistickej republiky. V rokoch 1950 – 1956 bol symbolom a nositeľom tzv. kultu osobnosti a všetko v krajine sa krútilo okolo neho.

Červenkov bol švagrom Georgia Dimitrova a tým pádom aj priateľom Moskvy a Stalina. Práve tento fakt mu hral do karát, aby mohol na seba sústrediť všetku moc v krajine. Po roku 1956 sa stal vicepremiérom a ministrom vzdelanosti a kultúry.

Keď v Moskve roku 1953 zomrel Josif Vissarionovič Džugašvili a na poste generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu ho vystriedal miernejší Nikita Chruščov, sila a vplyv Vălka Červenkova v Bulharsku postupne slabla. Z popredných miest ho vytláčal Todor Živkov, ktorý mal v Chruščovovi veľkú dôveru.

V roku 1962 Červenkova dokonca vyhodili zo strany, no o sedem rokov neskôr ho rehabilitovali. Potom sa mu však už nepodarilo prepracovať sa na čelné pozície v strane.

Vălko Velov Červenkov zomrel 21. októbra 1980 v Sofii.