A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Východné Prusko Ostpreußen
| |||||||||
| Geografia
| |||||||||
Rozloha
|
36 993 km² (1905)
| ||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
Počet obyvateľov
|
2 025 741 (1905)
| ||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
Provincia Pruského kráľovstva
| |||||||||
| |||||||||
Východné Prusko bola jedna z oficiálnych provincií Pruska. Nachádzalo sa medzi riekami Visla a Nemunas pri morskom pobreží. Hlavné mesto Kráľovec (po nemecky Königsberg, dnes Kaliningrad). Malo rovinatý povrch a nachádzalo sa tu veľa jazier a borovicových lesov.
Je to územie, ktoré pôvodne dalo meno celému Prusku, pretože tu v rokoch 1226 - 1283 Rád nemeckých rytierov podmanil pohanských Prusov. Do roku 1525 to bolo územie Rádu nemeckých rytierov, potom svetské vojvodstvo pod poľskou nadvládou. Roku 1618 pripadlo definitívne Brandenbursku (brandeburským Hohenzollernovcom; už od 16. storočia boli poverení správou územia), čím vznikol základ budúceho veľkého Pruska. Názov „Východné Prusko“ (dovtedy Prusko, staré Prusko) bol zavedený v roku 1773.
Roku 1919, po prvej svetovej vojne, bolo územie oddelené od zvyšného Nemecka tzv. poľským koridorom.
V medzivojnovom období malo 39 076 km², v 30. rokoch 20. storočia 2,3 miliónov obyvateľov. Významný bol chov koní, jantárový priemysel, rybolov, pestovanie obilia a zemiakov. Časti („vládne okresy“): Západné Prusko, Kráľovec, Olsztyn (po nem. Allenstein), Gusev (po nem. Gumbinnen).
Po druhej svetovej vojne severná polovica pripadla ZSSR (dnes Rusko) - tzv. Kaliningradská enkláva a južná polovica pripadla Poľsku.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
20. storočie v Poľsku
21. storočie v Poľsku
Archeológia v Poľsku
Archeologické lokality v Poľsku
Bitky v Poľsku
Dejiny miest v Poľsku
Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko
Andrusovské prímerie
Armia Krajowa
Biskupin
Bučačská mierová zmluva
Curzonova línia
Dejiny Poľska
Delenia Poľska
Divoké polia
Dmowského línia
Druhá poľská republika
Druhé delenie Poľska
Florynka
Generálny gouvernement
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Halič (korunná krajina)
Halič (región)
Hnezdniansky zjazd
Jagelovci
Jedisan
Kališský štatút
Kościuszkovo povstanie
Krakovská republika
Krakovský zlatý
Krewská únia
Leopold Okulicki
Let Poland be Poland (televízny program)
Litvinovov pakt
Lublinská únia
Mongolský vpád do Európy
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Novembrové povstanie
Okrúhly stôl
Oliwský mier
Piast
Piastovci
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Poľské kráľovstvo (1917 – 1918)
Poľský podzemný štát
Poľský výbor národného oslobodenia
Poľsko-ruská vojna (1792)
Poľsko-uhorská personálna únia
Povstanie vo varšavskom gete
Provincia 13 spišských miest
Pruské kráľovstvo
Prvé delenie Poľska
Rakúsko-Uhorsko
Republika oboch národov
Rusínska národná republika Lemkov
Slobodné mesto Gdansk (napoleonské vojny)
Spišský záloh
Spor o Morské oko
Suvalská gubernia
Trenčianska zmluva
Tretie delenie Poľska
Ukrajinci v Poľsku
Východné Pomoransko
Východné Prusko
Valdénstvo
Varšavské geto
Varšavské kniežatstvo
Varšavské povstanie
Veľká Morava
Vojna o poľské dedičstvo
Západné Prusko
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
