A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Uterotonikum je gynekologikum, ktoré zvyšuje tonus utery, zvyšuje kontakcie gravídnej maternice, tým že zvyšuje silu sťahu myometria, podporuje uvoľnenie maternicového hrdla.[1] Uterotoniká zo skupiny prostaglandínov patria aj do skupiny abortív, pretože ich podanie v prvom alebo druhom trimestri gravidity vyvolá potrat.[1]
Medzi uterotoniká patrí proteín oxytocín, námeľové alkaloidy ako ergometrín, metylergometrín (ergotamín), endogénne a syntetické prostaglandíny PGE2 a PGF2α: dinoprostón, dinoprost, sulprostón, karboprost, mizoprostol.[1]
Uterotoniká sa používajú na vyvolanie pôrodu, na zosilnenie slabých kontrakcií maternice počas pôrodu, na prevenciu a liečbu krvácania maternice počas pôrodu alebo potratu.[1]
Oxytocín
Viac v hlavnom článku: Oxytocín
Oxytocín vyvoláva sťahy maternice a ejekciu mlieka pri kojení.[1] Oxytocín je ľudský neurohypofyzárny hormón, ktorý sa dnes vyrába vo veľkom meradle syntetickými metódami.[2] V súčasnej dobe sa používa ako základný liek v gynekológii a pôrodníctve na uľahčenie pôrodu.[2] Oxytocín bol prvýkrát umelo syntetizovaný Vincentom du Vigneaudom, ktorý za výskum tohto hormónu obdržal v roku 1955 Nobelovu cenu.[2] Josef Rudinger z ÚOCHB neskôr vyvinul so svojim tímom prvú použiteľnú metódu pre jeho priemyselnú výrobu, ktorú v roku 1958 začala farmaceutická spoločnosť Léčiva.[2] Následný výskum zameraný na zámenu aminokyselinových zvyškov v rôznych polohách viedol k príprave mnohých analógov tohto hormónu.[2] Prvý použiteľný analóg oxytocínu (Tyr(OMe)2-oxytocín, známy tiež ako metyloxytocín) bol vyvinutý v roku 1966 a používa sa pri protrahovaných pôrodoch.[2]
Farmakodynamika oxytocínu
Oxytocín pôsobí prostredníctvom oxytocínových receptorov, ktoré sa delia na subtyp 1 a subtyp 2.
Oxytocínový receptor subtyp 1
Oxytocínový receptor subtyp 1 sa nachádza na cytoplazmatickej membráne svalových buniek myometria.[1] Stimulácia oxytocínových receptorov subtypu 1 vedie na orvorenie naspäťovo riadených vápnikových kanálov, čo vedie na vzrast intracelulárnej koncentrácie vápnika, čo vyvolá svalový sťah.[1]
Oxytocínový receptor subtyp 2
Oxytocínový receptor subtyp 2 sa nachádza na bunkách myometria, ale aj deciduálnych bunkách.[1] Stimulácia oxytocínových receptorov subtypu 2 vedie na indukciu tvorby endogénnych uterotonicky pôsobiacich prostaglandínov.[1]
Farmakokinetika oxytocínu
Oxytocín je peptid, preto ho nie je moťné podávať perorálne.[1] Dobre sa vstrebáva po intramuskulárnom alebo subkutánnom podaní.[1] Oxytocín je možné podať aj intranazálne na vyvolanie ejekcie mlieka.[1] Polčas eliminácie oxytocínu je 5 až 12 minút.[1]
Oxytocín sa pri pôrode podáva pomalou infúziou v dávkach 0,002 až 0,010 IU/min, pričom celková dávka nemá presiahnuť 1 až 3 IU.[1]
Nežiaduce účinky oxytocínu
Nežiaduce účinky sa prejavujú na matke aj na plode.[1] Po vyšších dávkach sa u matky môže vyvinúť tetanický kŕč maternice, retencia vody s hyponatrémiou, opuchy. Ďalej sa u matky môže vyskytnúť hypotenzia.[1]
U plodu môže oxytocín vyvolať dusenie a bradykardiu.[1]
Liekové interakcie oxytocínu
Nie je možné kombinovať oxytocín s uterotonicky pôsobiacimi prostaglandínmi.[1] Pretože potencujú účinok oxytocínu a zvýrazňujú jeho nežiaduce účinky.
Účinky oxytocínu sú antagonizované tokolytikmi, ako sú β2-sympatomimetiká.[1] Účinok oxytocínu je antagonizovaný selektívnym antagonistom oxytocínových receptorov atosibánom.[1]
Karbetocín

Karbetocín je analóg oxytocínu s tzv. karba modifikáciou disulfidového mostíka.[2] Táto modifikácia, ktorú v roku 1964 vyvinuli Karel Jošt a Josef Rudinger, robí karbetocín metabolicky stabilným a je zodpovedná za jeho dlhodobý účinok.[2] Karbetocín sa používa v pôrodníctve na liečbu zdĺhavého pôrodu a na zastavenie krvácania a krvácania po cisárskom reze.[2] deamino-6-karba-oxytocín (nakartocín), ktorý bol vyvinutý Michalom Leblem a Karlom Joštom v roku 1984, bol nedávno testovaný v klinickej štúdii.[2] Výskum neurohypofyzárnych hormónov bol ukončený po predčasnej smrti Karla Jošta v roku 1986 a odchode vedúceho peptidového oddelenia Michala Lebla v roku 1991.[2]
Prostaglandíny
Dinoprostón je endogénny prostaglandín E2, jeho syntetický derivát je sulprostón.[1] Dinoprost je endogénny prostaglandín F2α, jeho syntetický derivát je karboprost. Mizoprostol je syntetický analóg prostaglandínu E1.
Klinické použitie uterotonických postaglandínov
Dinoprostón (prostaglandín E2)
Dinoprostón sa používa v lokálnej vaginálnej aplikácii na podporu dozrievania krčka maternice.[1] Perorálne podaný dinoprostón (alternatívne intravenózne podaný dinoprost alebo intramuskulárne alebo intravenózne podaný karboprost) sa využívajú:
- indukcia pôrodných kontrakcií
- zosilnenie pôrodných kontrakcií
- vyvolanie potratu
- vyvolanie predčasného pôrodu.[1]
Karboprost
Karboprost sa podáva injekciou do amniovej tekutiny v druhom trimestri, čím sa vyvolá okamžitý potrat.[1] Po pôrode sa karboprost využíva na zastavenie krvácania, ktoré je dôsledkom atónie maternice.[1]
Námeľové alkaloidy
Námeľové alkaloidy sa v súvislosti s och uterotonickými účinkami používajú len v tretej dobe pôrodnej, je absolútne kontraindikované použitie námeľových alkaloidov v prvej alebo druhej dobe pôrodnej.[1] používajú sa látky ako:
- ergometrín (ergonovín),
- metylergometrín (metylergonovín)
- ergotamín.[1]

Ergotamín
Ergotamín nie je vhodné uterotonikum, pretože má príliš dlhý účinok a mnohé nežiaduce účinky.[1] V humaánnej medicíne sa používa na terapiu migrény ako perorálne dostupné liečivo, prípadne pri záchvate je možné aj perrektálna aplikácia ergotamínu.[1] U tehotných žien trpiacich migrénou je nemyslitelné použitie ergotamínu, pretože vyvolá potrat.[1]

Ergometrín (ergonovín) a metylergometrín (metylergonovín)

Ergometrín a metylergonovín zvyšujú tonus gravídnej maternice a zosilňujú svalové sťahy myometria.[1] Pôsobia hlavne za stavu maternicovej atónie.[1] Spôsobujú vysoký krvný tlak, pretože pôsobia na cievy vazokonstrikčne.[1] Zvyšujú motilitu tráviaceho ústrojensztva, čo vešdie na bolesti brucha, nauzeu a zvracanie.[1] Uterotonický účinok týchto námeľových alkaloidov nastupuje po 5 až 10 minútach a trvá 2 až 6 hodín.[1]
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (český)
- ↑ a b c d e f g h i j k ÚOCHB. Oxytocin, Karbetocin . ÚOCHB, . Dostupné online. (po česky)
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
