Tyrania (Grécko)

Tyrania (od starogr. τύραννος – tyrannos) bola forma samovlády v starovekom Grécku.^[1]

Slovo tyranos Gréci prevzali pravdepodobne z niektorého východného jazyka, označoval len vládu jednotlivca bez neskoršieho hanlivého prídychu.^[2]Grécka tyrania je prechodným obdobím medzi vládou pozemkovej aristokracie a otrokárskym štátom.^[3] Prvé doložené použitie tohto výrazu v gréčtine je od starovekého gréckeho básnika Archilocha z Paru, ktorý tyranom nazval Daskylovho syna Gyga z Lýdie.^[4]

Tyranom sa mohol stať víťazný vodca vojenského puču alebo ľudového povstania. Boli to jednotlivci, ktorí pochádzali z aristokratických alebo remeselníckych rodín, prípadne aj zo zmiešaných manželstiev. (napr. Kypselos v Korinte, jeho matka pochádzala z aristokratickej rodiny a otec bol remeselník).^[2] Keď sa tento titul stal hanlivým, nebolo to preto, že ako sa kto zmocnil vlády, ale ako vládol. Najstarší tyrani boli väčšinou u ľudu obľúbení, lebo robili politiku v ich záujme a obklopovali sa múdrymi radcami. Tyrani druhej generácie spravidla svoju moc zneužívali, dbali hlavne o svoju slávu a nie o prospech ľudu. Už sa viac obklopovali telesnými strážami a boli častejšie zvrhnutí povstaním. V neskoršom období gréckych dejín sa tyrani definitívne zdiskreditovali, keď nastolili autoritatívnu diktatúru opierajúcu sa o žoldnierov.^[2] Keďže si niektorí počínali doslova tyransky, v mestách sa uskutočňovali demokratické prevraty.^[3]

Tyranie začali vznikať v polovici 7. storočia pred Kr., keď dochádzalo v starovekom Grécku k povstaniam s cieľom zvrhnúť niektoré aristokratické vlády.^[5] Historik Thukydides uvádza, že keď sa moc v Grécku zväčšovala a Gréci vynakladali zvýšené úsilie na získavanie peňazí, vo väčšine miest, kde vzrástli finančné príjmy sa k moci dostali tyrani (predtým tam boli dedičné kráľovstvá s vymedzenými výsadami).^[3] Tyrani sa v mestách dostávali k moci po odstránení pozemkovej šľachty.^[3] Staršie tyranie sa opierali najmä o stredné vrstvy roľníkov a remeselníkov, starali sa o hospodársku prosperitu miest, o rozvoj námorného obchodu^[3] a podporovali aj umenie.^[6]

Prvá známa tyrania sa nastolila v Korinte okolo roku 657 pred Kr., kde sa vlády ujal Kypselos. (vládol 657 – 627 pred Kr.^[7]) Ďalšie podobné vzbury boli potom v Megare, Sikyóne a v ďalších mestách. V roku 632 pred Kr. sa aj v Aténach o takýto prevrat pokúsil Kylón, ale neuspel.^[5] Neskôr sa to v Aténach podarilo Peisistratovi, ktorý bol medzi tyranmi starovekého Grécka najvýznamnejšou osobnosťou.^[8]

Nasledujúci zoznam uvádza mená významnejších tyranov Grécka, zoradených chronologicky.

Obdobie vlády	Meno tyrana	poznámky
655 – 625 pred Kr.	Kypselos	tyran v Korinte^[9]^[10]
640 – 620 pred Kr.	Theagenes	tyran v Megare^[11]^[10]
625 – 585 pred Kr.	Periandros	tyran v Korinte, bol jeden zo siedmich mudrcov^[8]^[10]
625 – 600 pred Kr.	Thrasyboulos	tyran v Miléte^[12]^[10]
595 – 570 pred Kr.	Kleisthenes	tyran v Sikyóne^[13]^[10]
590 – 580 pred Kr.	Pittakos	tyran v Mitiléne, bol jeden zo siedmich mudrcov^[8]^[10]
560 – 556 pred Kr.	Peisistratos	tyran v Aténach, prvá jeho vláda^[14]^[10]
550 pred Kr.	Peisistratos	druhá vláda Peisistrata v Aténach, bol zosadený v tom istom roku^[10]
546 – 527 pred Kr.	Peisistratos	tretia vláda Peisistrata v Aténach, skončila sa jeho smrťou^[10]
540 – 523 pred Kr.	Polykrates	tyran na ostrove Samos^[15]^[10]
527 – 510 pred Kr.	Hippias	tyran v Aténach^[16]^[10]
498 – 492 pred Kr.	Hippokrates	tyran v Gele^[17]^[18]
494 – 476 pred K.	Anaxilas	tyran v Rhégiu^[19]^[18]
491 – 478 pred Kr.	Gelón	tyran v Gele^[20]^[18]
488 – 472 pred Kr.	Thérón	tyran v Akragante^[18]
485 – 478 pred Kr.	Gelón	sa stal tyranom v Syrakúzach^[18]
478 – 466 pred Kr.	Hierón I.	tyran v Syrakúzach^[21]^[18]
405 – 367 pred Kr.	Dionysios I.	tyran v Syrakúzach^[22]^[23]
385 – 374 pred Kr.	Iasón	tyran vo Férach^[24]^[25]
369 – 358 pred Kr.	Alexandros	tyran vo Férach^[26] ^[25]
367 – 343 pred Kr.	Dionysios II.	tyran v Syrakúzach^[27]^[25]
317/316 pred Kr.	Agathokles	tyran v Syrakúzach^[28]^[29]
243 – 234 pred Kr.	Lydiadas	tyran v Megalopolise^[30]

Referencie a bibliografia

↑ PhDr. Mária Ivanová-Šalingová a Ing. Zuzana Mníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 67-001-83. S. 906.
↑ ^a ^b ^c Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 177-184.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 32 poznámky.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 64.
↑ ^a ^b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 6-7.
↑ Jaroslav Charvát. Svetové dejiny. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1968. 68-155-68. S. 44.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 69.
↑ ^a ^b ^c Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 44.
↑ Herodotos, História, 5,92-95.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 17.
↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 90.
↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny VIII. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 295-296.
↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 10,37,6.
↑ Herodotos, História, 1,59.
↑ Herodotos, História, 3,39.
↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny VI. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 295-296.
↑ Herodotos, História, 7,154.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 18.
↑ Herodotos, História, 7,165.
↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 11,20-38.
↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 11,38-67.
↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 15,13,1.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 20.
↑ Xenofón, Hellenika, 6,4,24.
↑ ^a ^b ^c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 21.
↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,5,2.
↑ Plutarchos, Bioi paralléloi, Dión, 9.
↑ Justinus, Epitome, 22,2,5-7.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 23.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 25.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] PhDr. Mária Ivanová-Šalingová a Ing. Zuzana Mníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 67-001-83. S. 906.

[Archaické_Grécko-2] Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 177-184.

[Thukydides-3] Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 32 poznámky.

[Gýgés-4] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 64.

[Archaiké_období-5] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 6-7.

[Grecki_tyrani-6] Jaroslav Charvát. Svetové dejiny. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1968. 68-155-68. S. 44.

[Kypselos-7] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 69.

[I._Mudrci-8] Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 44.

[9] Herodotos, História, 5,92-95.

[Archaické_období_17-10] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 17.

[11] Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 90.

[12] Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny VIII. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 295-296.

[13] Pausanias, Periégésis tés Hellados, 10,37,6.

[14] Herodotos, História, 1,59.

[15] Herodotos, História, 3,39.

[16] Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny VI. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 295-296.

[17] Herodotos, História, 7,154.

[Archaické_období_18-18] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 18.

[19] Herodotos, História, 7,165.

[20] Diodoros, Bibliotheca historia, 11,20-38.

[21] Diodoros, Bibliotheca historia, 11,38-67.

[22] Diodoros, Bibliotheca historia, 15,13,1.

[Archaické_období_20-23] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 20.

[24] Xenofón, Hellenika, 6,4,24.

[Archaické_období_21-25] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 21.

[26] Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,5,2.

[27] Plutarchos, Bioi paralléloi, Dión, 9.

[28] Justinus, Epitome, 22,2,5-7.

[Helénistické_období_23-29] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 23.

[Helénistické_období_25-30] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 25.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]

[25]

[26]

[27]

[28]

[29]

[30]