Trenčianska zmluva (nemecky Vertrag von Trentschin, poľsky Układ w Trenczynie), tiež známa ako Trenčiansky mier, je zmluva, ktorou sa český kráľ a titulárny poľský kráľ Ján Luxemburský vzdal za odstupné nárokov na poľský trón a poľský kráľ Kazimír III. Veľký sa vzdal nárokov na českým kráľom ovládané Sliezsko. Zmluva bola uzatvorená 24. augusta 1335 v Trenčíne.

Trenčianska zmluva bola potvrdená na rokovaní českého, poľského a uhorského kráľa v uhorskom Vyšehrade v novembri 1335 tzv. Vyšehradskou zmluvou a poľský kráľ ratifikoval jej podmienky v roku 1339.

Po vymretí Přemyslovcov vraždou Václava III. v Olomouci došlo ku krátkemu utlmeniu českých snáh v Sliezsku a v Poľsku. K obnoveniu došlo až nástupom Jána Luxemburského na český trón. Ján Luxemburský sa pokladal za dediča Přemyslovcov a začal preto užívať aj titul poľského kráľa.

V Poľsku (okrem Veľkopoľska) si však medzitým upevnil svoju vládu Vladislav I. Lokietok, ktorý potlačil opozíciu a roku 1320 bol v Krakove korunovaný poľským kráľom. Sliezske kniežatá sa však cítili byť neustále obchodne poškodzované krakovskou konkurenciou.^[1] Česká strana tak bola pre sliezske mocenské elity príťažlivejšia a Ján Luxemburský videl šancu pre svoju ďalšiu politiku územnej expanzie.

Vladislav Lokýtek sa však nehodlal Sliezska len tak vzdať. Došlo k viacerým ozbrojeným stretom. Po smrti Vladislava Lokietka česko-poľský spor pokračoval. V Poľsku na uvoľnený trón nastúpil Kazimír III. Veľký, v českých krajinách sa vedľa Jána Luxemburského dostáva do popredia jeho syn a následník Karol, ktorý v tom čase pôsobil v úlohe moravského markgrófa.

Spor sa pokúsil upokojiť uhorský kráľ Karol I. Robert z Anjou, ktorý zvolal mierovú schôdzku v Trenčíne.

Do Trenčína sa vypravili zástupcovia poľského kráľa, dvor Karola I. Roberta z Anjou a osobne Ján Luxemburský so synom Karolom. Výsledkom rokovania bolo uzavretie mieru. Ján Luxemburský sa definitívne vzdal titulu poľského kráľa za odstupné 20-tisíc kôp pražských grošov. Zvrchovanosť českého kráľa bola uznaná pre Vroclav, Hlohovsko a ďalších jedenásť sliezskych území, vrátane mazovského kniežatstva Václava Plockého, naopak sa dohovor netýkal kniežatstva svidníckeho, javorského a minsterberského. Neprítomný Kazimír III. Veľký zmluvu však neratifikoval.

V dôsledku uzavretia Trenčianskej zmluvy došlo k zmiereniu Jána Luxemburského s Kazimírom III. Veľkým a na stretnutí vo Vyšehrade v novembri 1335 (za osobnej účasti českého, poľského i uhorského kráľa) aj k vytvoreniu vojenského spojenectva troch stredoeurópskych panovníkov a ich spojencov proti Habsburgovcom. Výsledkom rokovaní na Vyšehrade bol rad zmlúv a záruk, vrátane záväzku Kazimíra III. Veľkého zaplatiť dohodnutú čiastku za vzdanie sa nároku na poľskú korunu zo strany Jána Luxemburského, vymedzenie hraníc Poľska s novo získanými územiami českého kráľa a mierovej zmluvy, nadväzujúce na Trenčiansku zmluvu. Aj v tomto prípade však Kazimír III. Veľký s ratifikáciou otáľal a pristúpil k nej, a k ratifikácii Trenčianskej zmluvy, až 9. marca 1339.

• Dějiny Slezska v datech.  : , 2004. ISBN 978-80-7277-172-1.
• Slezsko.  : , 2005. ISBN 80-7277-245-7.

Český portál Historický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trenčínská smlouva na českej Wikipédii.