A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tommaso Campanella | |
taliansky filozof | |
Narodenie | 5. september 1568 Stilo, Taliansko |
---|---|
Úmrtie | 21. máj 1639 (70 rokov) Paríž, Francúzsko |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Tommaso Campanella (plné texty diel autora) |
Commons | Tommaso Campanella |
Tommaso Campanella (* 5. september 1568, Stilo, Taliansko – † 21. máj 1639, Paríž, Francúzsko) (pred prijatím do mníšskeho rádu v roku 1582 sa volal Giovanni Domenico) bol taliansky filozof, predstaviteľ raného utopického komunizmu.
Campanella zastával Telesiove prírodnofilozofické názory, vystupoval proti scholastike.
Život a dielo
Tommaso Campanella sa rovnako ako obsahom tak aj formou svojho diela a učenia radí k utopistom. Ako pätnásťročný vstupuje do dominikánskeho rádu. Pre svoje filozofické dielo mal nemálo problémov s inkvizíciou duchovnou a morálnou políciou vtedajšej doby. Tento vzdelaný kňaz bol aj praktickým revolucionárom, vodcom protištátneho neúspešného sprisahania v časti Apeninského polostrova zvanej Kalábrii, ktoré si kládlo za cieľ nastoliť republiku. Vo väzení strávil 26 rokov, ktoré mu poskytlo dosť času na ucelenie jeho utopistickej teórie do diela Slnečný štát Civitas solis. Campanella v tomto diele opisuje hrubo rovnostársky, beztriedny, sebestačný mestský štát riadený osvietenými kňazmi a filozofmi (sofokracia) s prísnou reglementáciou života (predpísaný zdravý životný štýl), kolektívnym plánovaním, spoločenskou organizáciou práce a všeobecnou vzdelanosťou.[1] Usiluje sa v nich o celosvetovú organizácie ľudstva podľa kresťanských zásad, ktorých víťazstvo odvádza od proroctiev. Snaží sa o nápravu spoločenských pomerov v štáte (kdesi pri rovníku na ostrove Taproban) v ktorom vládne triumvirát filozofov a to Moc, Múdrosť a Láska. Poslednou inštanciou nad nimi je kňaz Slnko. Všetci spoločne bývajú, jedia, všetci sú povinní pracovať. Amor organizuje styky, nehľadiac na city a pevnejšie zväzky, berúc do úvahy len fyzické a morálne kvality páru. Sexualita je oddeľovaná od priateľstva a jej hlavný účel je splodenie najsilnejšie potomka (eugenika). Starostlivosť o druh je teda väčšia ako o jedinca. Súkromné vlastníctvo je zrušené ako nemorálne, štát riadi výrobu a rozdeľovanie. Obyvatelia sú povinní akceptovať všetko, lebo plán je založený na vede a rozume.
Zmenu neznesiteľných pomerov spája Campanella nastolením svetovej jedinovlády, ktorá by bola zjednotením svetskej a cirkevnej moci. Tým sa svojou koncepciou veľmi približuje k Platónovej sofokracii. Štát je kráľovstvom Božím na zemi, v ktorom má byť jedno stádo a jeden pastier, dielom kňaza zvyknutého vidieť problémy pod zorným uhlom morálky a náboženstva.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tommaso Campanella
Referencie
- ↑ PERNÝ, Lukáš. Z knižnice utopického socializmu: Tommaso Campanella a utópia v znamení Slnka . DAV DVA - kultúrno-politický magazín, 2019-01-09, . Dostupné online.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- CAMPANELLA, T.: Slunečný stát. Praha: Mladá fronta, 1979
- CAMPANELLA, T.: The City of the Sun. Project Gutenberg
- HAJKO, D.: Tommaso Campanella. In: Tvorcovia veľkých myšlienok. Bratislava: Smena, 1988
- ŠIMEČKA, M.: Sociálne utópie a utopisti.Bratislava: Vydavateľstvo Osveta n.p., 1963
- ZIGO, M., BALÁŽOVÁ, M.: Príbehy veľkých myšlienok a tých, čo ich tvorili: Tommaso Campanella. Bratislava: RTVS. 2006
- PERNÝ,L.: Z knižnice utopického socializmu: Tommaso Campanella a utópia v znamení Slnka. In: DAV DVA - kultúrno-politický magazín, 2019
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk