Tiberius Coruncanius († 241 pred Kr.) bol rímsky politik a vojenský veliteľ počas vojny s kráľom Pyrrhom. Ako prvý plebejec dosiahol úrad najvyššieho kňaza (Pontifex Maximus). Preslávil sa ako právnik a učiteľ práva.

Coruncianius údajne pochádzal z Tuscula. Roku 280 pred Kr. bol zvolený spolu s Publiom Valeriom Laevinom za konzula a viedol rímsky útok proti etruským mestám v Etrúrii. Po porážke Laeviniových légii kráľom Pyrrhom v bitke pri Herakleie bol Coruncanius odvolaný do Ríma, aby ho bránil pred možným útokom epirského kráľa.

V roku 254 alebo 253 pred Kr. bol Coruncianius zvolený za pontifika (tento úrad bol doživotný, teda v ňom zotrval až do roku 241 pred Kr.). V tejto funkcii mal na starosti mnohé právne procedúry, ako uzatváranie sobášov, adopciu a vykonávanie závetov, s čím súvisela jeho právnická kariéra.

Coruncianius bol údajne prvý Riman, ktorý sa právnej činnosti nevenoval len z titulu svojho kňazského úradu, ale aj ako verejný činiteľ. Umožňoval tak svojim žiakom ako širokej verejnosti, aby sa zúčastňovali na jeho právnych jednaniach, uskutočňovaných pravdepodobne na verejnom priestranstve pred Kolégiom pontifikov (Collegium Pontificum). Ako prvý zaviedol v Ríme kategóriu osôb, ktoré boli zbehlé v práve a slúžili ako právni poradcovia pre verejnosť (iurisprudentes). Po jeho smrti bolo právne poradenstvo podchytené aj predpismi a k jeho potrebe začali byť vydávané právne príručky. Sám žiadne dielo nenapísal.

Pre Rimanov bol Coruncianius prvý skutočný učiteľ práva. Do histórie vstúpil svojimi rozsiahlymi znalosťami a veľkou výrečnosťou.

• CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.