Tektonické zrkadlo, krytka objektívu ako mierka.

Tektonické zrkadlo (angl. slickenside) je trením vyhladená, dobre vyvinutá zlomová plocha, ktorá vznikla pri pohybe tektonických blokov. Nájdené tektonické zrkadlo najčastejšie predstavuje už iba spodný podložný blok, nemusí to však byť pravidlom.

Trenie môže pri vhodných vlastnostiach horniny a dostatočnej rýchlosti deformácie spôsobiť vznik sklovitej štruktúry.^[1] Podľa výrazného vyhladenia, niekedy až lesklého povrchu vznikol samotný názov tektonické zrkadlo.

Mechanizmus vzniku

Princíp vzniku a zániku priestoru medzi pohybujúcimi sa blokmi na zlome.

V najjednoduchšom prípade na zlome pôsobí mechanické napätie v smere plochy zlomu oddeľujúcej dva bloky hornín. Toto napätie sa však skladá z dvoch zložiek: normálovej (σ_n), ktorá tlačí bloky kolmo k sebe a strižnej (τ), ktorej prejavom je šmýkanie či posun blokov popri sebe. Napätie musí prekonať pokojové trenie horniny, ktoré sa prekonáva skokom, obvykle krehko. Vzniká medzera a pozdĺž nej dochádza k pohybu zlomu. Medzera sa však časom začína vypĺňať horninovým materiálom, ktorý môže byť naďalej deformovaný sklzom na zlome (napr. tektonický íl, novovzniknuté pyramídy kalcitu atď).^[2] V tomto materiáli sa zachovávajú rôzne štruktúry, predovšetkým striácie, ktoré reprezentujú smer pohybu zlomu. Takéto tektonické zrkadlá sa nazývajú ryhované. V prípade, že pohyb celkom vyhladil povrch zrkadla, takéto sa nazývajú vyleštené.^[3]

Orientácia tektonických zrkadiel vzhľadom k smeru pohybu môže byť rôzna. Rozlišujú sa preto dva základné typy: paralelné s pohybom a priečne k pohybu.

Štruktúry tektonických zrkadiel

Zľava doprava smerujúce striácie viditeľné v dolomitoch chočského príkrovu. Pieskovňa pri Hradišti pod Vrátnom, Malé Karpaty.

Pohyby zanechávajú na krehkých zlomoch štruktúry rôznorodého tvaru a veľkosti, bežne pozorovateľné voľným okom. Mikroskopické štruktúry možno hľadať v krehko-duktilných strižných zónach. Štruktúry vznikajúce na tektonických zrkadlách možno rozdeľovať na základe rôznych vlastností, ako napr. na deštrukčné (ktoré porušujú povrch zrkadla) a akumulačné (ktoré sú výsledkom nahromadenia hmoty na povrchu zrkadla).^[3]

Medzi deštruktívne indikátory na zrkadlách, ktoré sú paralelné s pohybom zlomu patria: ryhy (striácie), žliabky, rebrá, zvraštenia, prúdy a slikolity. Na prvý pohľad sú na ploche zrkadla viditeľné predovšetkým ryhy (striácie, či zlomové lineácie) spôsobené trením blokov, podľa ktorých možno indikovať paleonapätie a smer (nie však zmysel) pohybu. Medzi kreatívne štruktúry pri tomto type zrkadiel patria vláknité minerálne agregáty.^[3]

U zrkadiel priečnych k pohybu zrkadla sú typickými deštrukčnými prvami hlavne fraktúrne stupne (smerné aj protismerné), kosákovité sperené štruktúry, tenzné trhliny, stopy mechanického vtláčania a tlakové rozpúšťanie (stilolity). Kreatívnymi štruktúrami pri tomto type porúch sú hlavne akrečné stupne; nahromadenia tektonického ílu a brekcie; imbrikácie ílu v špárach zlomu a elevácie.^[3] V karbonátových horninách ako sú vápence je častá a dobre viditeľná prítomnosť novovzniknutých minerálnych schodov (akrečných stupňov), obvykle kalcitových. Kalcit rástol v otvorenom priestore nerovnej zlomovej plochy v smere pohybu a podľa neho je možné voľným okom určiť smer pohybu blokov na danom odkryve.

Z pohľadu vysvetlenia pohybu na zlomoch majú nezastupiteľnú úlohu pohybové stopy nazývané tiež kinematické indikátory. Sú to väčšinou asymetrické štruktúry, ktorých orientácia naznačuje pohyb na zlome. Známych je vyše 60 kinematických indikátorov^[4]. Sú to hlavne: poruchy tvaru V alebo C; stupne, fraktúry; rady uklonených planárnych štruktúr; stopy vtláčania; asymetrické vypukliny, deformované prvky; prednostné mineralogické a kryštalografické orientácie; v reze pozorovateľné asymetrické javy; asymetrické dutiny a asmymetrické vrásy.

Analýza štruktúr tektonických zrkadiel

Hlavným cieľom analýzy štruktúr tektonických zrkadiel je určenie zmyslu pohybu zlomu. K tomu slúžia drobné, hlavne asymetrické štruktúry, ktoré však nemusia byť na zlome vždy zachované. Možno nimi zistiť smer a zmysel pohybu blokov, v priaznivých prípadoch i veľkosť posunu. Smer pohybu je vždy určený orientáciou striácií. Zmysel pohyb sa najlepšie určuje podľa asymetrických štruktúr.^[3]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tektonické zrkadlo

Portál vedy o Zemi