A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sto dní reforiem, (čín. 百日維新, pchin-jin: bǎirì wéixīn) známe tiež ako Wu-sü reformy (čín. 戊戌變法, pchin-jin: wùxū biànfǎ) boli neúspešné reformy čínskeho cisára Kuang-sü a jeho podporovateľov. Hnutie trvalo 103 dní, od 11. júna 1898 až do 21. septembra 1898, kedy bolo násilne ukončené palácovým prevratom vedeným cisárovnou vdovou Cch’-si.[1]
Pozadie
Hnutie bolo reakciou na prehru Číny v prvej čínsko-japonskej vojne, zaostalosť Číny a neúspešnosť predošlých reforiem. Predzvesťou Sto dní reforiem bolo hnutie Kung-čche šang-šu. Išlo o zoskupenie reformistov, ktorí v roku 1895 pri príležitosti konania úradníckych skúšok predstavili cisárovi petíciu žiadajúcu o zrušenie Šimonoseckej zmluvy, väčší odpor voči Japonsku, modernizáciu armády, a uskutočnenie ďalších moderných reforiem. Hlavným iniciátorom hnutia bol Kchang Jou-wej, učenec, ktorý reinterpretoval učenie konfucianizmu a snažil sa ho aplikovať na modernú spoločnosť. Hoci táto petícia zlyhala, jej autori sa neskôr stali poprednými osobnosťami Sto dní reforiem.[1]
Priebeh reforiem
V roku 1898 sa cisárovná vdova Cch’-si uchýlila do novopostaveného Letného paláca. Cisár Kuang-sü to využil ako príležitosť pokúsiť sa nezávisle vládnuť. Cisárovi bol odporučený Kchang Jou-wej, ktorý bol spolu so svojim najlepším žiakom Liang Čchi-čchaom držiteľom najvyššieho akademického titulu.[2] Kuang-sü tak podľa predstáv týchto reformistov vydal sériu mnohých ediktov, ktoré mali reformovať čínsky štát. Reformy sa týkali hlavne vzdelania, armády, hospodárstva a industrializácie. Samotné seba posilňovanie bolo podľa reformistov nedostatočné.[1]
Medzi dôležité ciele reforiem patrilo:
- Zrušenie sinekúr[1]
- Reforma skúškového systému (napríklad zrušenie tradičnej osemdielnej eseje)[1]
- Namiesto tradičných disciplín, ako kaligrafie a poézie, sa mali študenti zamerať na praktickejšie disciplíny[1]
- Založenie Pekinskej univerzity[1]
- Transformácia starých škôl na moderné školy poskytujúce vzdelanie čínskeho i západného štýlu[1]
- Zvýšenie produkcie čaju a hodvábu na export[1]
- Otvorenie nových úradov na kontrolu stavieb železničných tratí a ťažobných baní[1]
- Postaviť 34 moderných bojových lodí[1]
- Zlepšiť tréning a disciplínu armády[1]
- Zjednodušiť byrokraciu[1]
Počas obdobia reforiem bolo do čela cung-li ja-menu (ministerstva zahraničia) a ďalších úradov dosadení modernisti podporujúci reformy. Hnutie čelilo mnohým podozreniam zo strany Cch’-si a konzervatívcov. Cítili, že reformy odporujú čínskym hodnotám a prispôsobujú sa západu. Cchʼ-si sa tiež obávala, že reformy výrazne obmedzia moc cisárskeho dvora.[1] Reformisti o odpore konzervatívcov vedeli a mali údajne aj v pláne obsadiť Letný palác, v ktorom sa zdržiavala Cch’-si.[2]
Koniec
Reformista Tchan S'-tchung požiadal generála Jüan Š’-kchaja o ochranu pred konzervatívcami. Jüan Š’-kchaj však reformistov zradil a ich plány vyzradil konzervatívcom.[3] 19. septembra sa Cch’-si vrátila a 21. septembra vydala edikt, podľa ktorého ju cisár požiadal, aby sa opäť ujala moci. Za podpory generála Jüan Š’-kchaja a vojenského vodcu Žung-lua previedla cisárovná vdova puč, zvrhla vládu cisára Kuang-sü a zrušila väčšinu reforiem. Kuang-sü bol umiestnený do domáceho väzenia, kde zostal až do svojej smrti v roku 1908. Šesť popredných predstaviteľov hnutia bolo následne 28. septembra popravených.[1] Týmto šiestim popraveným sa historický hovorí „šesť mužov zo sto dní reforiem“.[2] Ďalej bolo uväznených, vyhnaných za hranice alebo odstránených z funkcií asi tridsať ďalších úradníkov.[2] Hlavný reformista Kchang Jou-wej a jeho žiak Liang Čchi-čchao unikli pred popravou do Japonska,[1] kde sa naďalej usilovali o reformu Číny. Založili Spoločnosť za ochranu cisára, ktorá podporovala návrat cisára Kuang-sü k moci a ustanovenia konštitučnej monarchie.[1]
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q SPENCE, Jonathan D.. The Search for Modern China. New York : WW Norton & Co, 1990. 876 s. ISBN 0-393-02708-2. S. 225 – 230, 236.
- ↑ a b c d COHEN, Paul; SCHRECKER, John. Reform in Nineteenth-Century China. Cambridge : Harvard University Asia Center, 1976. 432 s. ISBN 978-1-68417-203-0. S. 306 – 307, 317.
- ↑ JENNE, Jeremiah. The Short and Weird Life of Tan Sitong . The World of Chinese, 2016-03-10, . Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sto dní reforem na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
