Snorri Sturluson (* 1178 alebo 1179 Hvammur, Breiðifjörð – † 23. september 1241 Reykjaholt) bol islandský historik, básnik a politik.

Život

Snorri pochádzal z mocného a váženého rodu Sturlungovcov, ktorý sa v čase keď žil, stal najmocnejším na Islande a zapísal sa do dejín ako vek Sturlungov. V detstve poslali Snorriho na výchovu k Jónovi Loftssonovi na dvor Oddi, ktorý bol dôležitým kultúrnym centrom stredovekého Islandu. Tu v škole, ktorú založil Jónov dedo Saemund Múdry nadobudol vzdelanie v latinčine, rétorike, teológii, geografii, islandských zákonoch a genealógiách a v nórskej a islandskej historiografii.

Keď Jón Loftsson zomrel, mal Snorri devätnásť rokov. O dva roky neskôr sa výhodne oženil s Herdis, dcérou bohatého kňaza a veľmoža na Borgu na západnom Islande, niekdajšom sídle najslávnejšieho islandského speváka skaldskej poézie Egila Skalagrímssona. Neskôr získal ďalšie statky, z ktorých na Reakjaholte si zriadil trvalé sídlo.

V rokoch 1215 – 1218 bol lögsögumaður snemu altingu, najvyššieho úradu v krajine.

V rokoch 1218 – 1220 uskutočnil svoju prvú cestu do Nórska, kde ho s poctami prijal vtedy ešte neplnoletý kráľ Hákon Hákonarsson a jarl Skúli, ktorý ríšu spravoval. Na ich počesť napísal Snorri oslavnú báseň Háttalal.

V tom čase sa vzťahy medzi Nórskom a Islandom začali rapídne zhoršovať a jarl Skúli sa chcel vyslať na Island vojsko. Snorri sa ponúkol ako sprostredkovateľ a sľúbil Nórom spojenectvo, za čo ho po návrate domov krajania nenávideli. Na Islande ale v záujme Nórov nič nepodnikol a tým si zase znepriatelil nórskeho kráľa. Namiesto toho výhodnými sobášmi svojich dcér a spojenectvami rozširoval svoj majetok a politickú moc a v rokoch 1222 – 1231 sa stal znova lögsögumaður altingu. V tom čase (1220 – 1235) Snorri pracoval aj na svojom literárnom diele. Na pozícii najmocnejšieho muža Islandu sa však Snorri neudržal dlho. Manželstvo jeho dcér trvalo krátko, Snorri upadol do majetkových sporov so svojimi zaťmi a z bývalých spojencov sa stali nepriatelia. Jeho brat Sighvat a synovec Sturla ho prepadli a vyhnali z Reykjaholtu.

O rok neskôr (1237) odišiel do Nórska, kde sa najviac zdržiaval na Skúliho dvore, ktorý už bol povýšený na vojvodu a robil si nároky na nórsku korunu. Tu o dva roky neskôr dostal Snorri správu, že Sighvat a Sturla padli v bitke a Reykjaholt je znova voľný. Napriek kráľovmu zákazu opustil vďaka Skúliho pomoci Nórsko a vrátil sa na Island.

Na Islande bol Snorriho najväčším nepriateľom Gissur Þorvaldsson, jeho bývalý zať, ktorý už predtým zabil Sighvata a Strula a na ktorom si nórsky kráľ vyžiadal buď vydanie Snorriho do Nórska alebo jeho smrť. Gissur zvolil istotu a tak v noci 22. septembra 1241 prepadol so sedemdesiatimi mužmi Snorriho v Reykjaholte a dal ho sťať v pivnici jeho vlastného domu.

Potom Gissur počas dvadsiatich rokov krvavých bojov získal úplnú moc na Islande, ale za spojenectvo s nórskym kráľom zaplatil stratou samostatnosti Islandu na 692 rokov (1262 – 1944).

Dielo

• Edda (aj Mladšia či Snorriho Edda)
• Heimskringla (Okruh sveta)
• Sága o Egilovi (Snorriho autorstvo je neisté)

Iné

O Snorriho dobe rozpráva dielo Snorriho synovca Sturly Tórdarsona Sága o Islanďanoch.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Snorri Sturluson

Externé odkazy

• http://www.iliteratura.cz/clanek.asp?polozkaID=15041