Tento článok je o vlaku M 290.0 označovanom ako Slovenská strela od roku 1936. Pre rovnomenný vlak pozri SuperCity Slovenská strela.

Slovenská strela - Motorový vozeň radu M 290.0 – Tatra 68 (1936), sa stal legendou železničnej dopravy prvej Československej republiky nielen kvôli svojmu vzhľadu, ale aj jazdným výkonom a originálnemu technickému riešeniu.

Na objednávku Ministerstva železníc boli postavené dva vozne pokrokovej technickej koncepcie, určené pre rýchlu osobnú prepravu medzi Bratislavou a Prahou. Oba vozne boli dokončené a nasadené do používania v roku 1936.

Slovenská strela sa vyznačovala ľahkou konštrukciou samonosnej skrine, ktorá tvarovo nadväzovala na v tej dobe vyrábané aerodynamické automobily Tatra. Vozne boli určené výlučne pre jazdu sólo, čomu bola prispôsobená ako konštrukcia poháňacieho ústrojenstva s rýchlym sprevodovaním a pohonom vnútorných náprav každého z podvozkov (1A)´ (A1)´, tak aj konštrukcia karosérie bez tradičných železničných spriahadiel. Maximálna rýchlosť vozidiel bola stanovená na 130 km/h, na dobrej trati však vozne boli schopné dosiahnuť aj vyššiu rýchlosť. Pri skúšobnej jazde v roku 1936 dosiahol vozeň M 290.002 na tú dobu mimoriadnu rýchlosť až 148 km/h. Súpravy jazdili priemernou cestovnou rýchlosťou až 92 km/h (parné vlaky v tom čase dosahovali priemer 68 km/h), vďaka čomu prešli trasu z Bratislavy do Prahy za 4 hodiny a 16 minút.

Zaujímavosťou vozňov bola originálna konštrukcia hnacieho mechanizmu s elektromechanickým prenosom výkonu s vysokou účinnosťou najmä pri vyšších rýchlostiach podľa riešenia konštruktéra Ing. Josefa Sousedíka. Pri nízkych rýchlostiach bol pohon vozidla elektrický - spaľovací motor poháňal generátor a ten hnací elektromotor. So stúpajúcou rýchlosťou sa otáčky statora a rotora generátora postupne vyrovnávali, až pri určitej rýchlosti došlo k zopnutiu spojky statora a rotora generátora a od tohto okamihu bol prenos výkonu už iba mechanický.

Motory Tatra boli spočiatku vznetové, tieto však boli najmä kvôli nadmernej hlučnosti neskôr vymenené za zážihové o výkone 2 x 123kW (165 PS).

Dĺžka vozidiel bola 25,1 m a hmotnosť sa pohybovala medzi 36 až 42,6 t.

Vozne boli lakované višňovou farbou s tmavozlatou strechou a na čelnej stene mali z oboch strán umiestnený česko-slovenský štátny znak doplnený nápisom ČSD. Klubovkové sedadlá v priestore pre cestujúcich boli zeleno-žlto čalúnené. Vozne boli 2. triedy s oddelením pre nefajčiarov aj fajčiarov. Do služby boli pridelené do depa Bratislava, kde bola ich domovská stanica. V súčasnosti sa zachoval iba jeden z týchto unikátnych vozňov a je pýchou zbierok Technického múzea Tatra v Kopřivnici, kde je vystavený. Viaceré pokusy železničných nadšencov o opätovné spojazdnenie motorového vozňa ako historického vlaku boli zatiaľ neúspešné.

Expres Slovenská strela bol týmito vozňami vozený (s vynútenou odstávkou v období od marca 1939 do mája 1945) až do roku 1946, kedy začal prepravovať účastníkov súdnych procesov v Norimbergu. V roku 1952 boli obidva vozne vyradené. Expres bol v období 1946 - 2006 vozený vozidlami vyššieho štandardu avšak len z bežných súprav tej-ktorej doby.

1. ↑ RAILPAGE.NET

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému ČSD Class M 290.0

• M290 na URL Tatra Auto Klub Slovakia Archivované 2012-02-09 na Wayback Machine
• M290 na URL Parostroj