Slávnosť Panny Márie Bohorodičky je prikázaný sviatok Latinskej cirkvi, slávi sa 1. januára.

Výraz „Bohorodička“ sa síce vo Svätom písme nenachádza, no na viacerých miestach sa píše o Panne Márii ako o tej, ktorá porodila Božieho Syna. Pomenovanie Bohorodička nachádzame v 3. storočí v spisoch u svätého Gregora Nazianského, svätého Gregora Nysského, svätého Cyrila Alexandrijského, svätého Ignáca Antiochijského a ďalších.

Ako dogma bolo toto tajomstvo vyhlásené na cirkevnom koncile v Efeze v roku 431 a neskôr aj na Druhom konštantínopolskom koncile v roku 553. Konciloví otcovia v Efeze prijali uznesenie, že Panna Mária je Bohorodičkou (grécky Theotókos) a že v Kristovi sú zjednotené dve prirodzenosti – božská i ľudská.

Podľa evanjelia svätého Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala Rímskokatolícka cirkev vo dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil 1. januára, a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo – keď v tomto rozmedzí nedeľa nebola – 2. januára. Pri reforme cirkevného kalendára latinského obradu v roku 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky.

Gréckokatolícka cirkev nemá takýto sviatok v svojom cirkevnom kalendári, 1. januára slávi Obrezanie Pána a svätého Bazila Veľkého.

• Mariánske sviatky